Podnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia

1. Pracovný návrh na úpravu ustanovenia § 157 a § 219 Občianskeho súdneho poriadku

Samotné znenie ustanovení § 157 ods. 2 a § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neobsahuje viaceré pravidlá odôvodňovania súdnych rozhodnutí, ktoré vyplývajú z judikatúry ESĽP alebo Ústavného súdu SR. Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP obsahuje síce povinnosť súdu uviesť, ako vec „právne posúdil“, ale bližšie nešpecifikuje, čo je obsahom tejto povinnosti. Judikatúra ESĽP aj Ústavného súdu SR pritom bližšie vymedzuje obsah tejto povinnosti.

Ústavný súd SR ako aj Najvyšší súd SR sa vo svojich rozhodnutiach, ktorými zrušujú rozhodnutia všeobecných súdov pre porušenie práva na dostatočné odôvodnenie (vyplývajúce z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru) resp. zrušujú rozhodnutia všeobecných súdov ako nepreskúmateľné, často neopierajú o znenie § 157 ods. 2 OSP, ale iba o judikatúru ESĽP a Ústavného súdu bližšie vymedzujúcu požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Môže sa vyskytnúť argument, že nie je potrebné v zákone precizovať požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože odôvodnenie rozhodnutia by malo byť vecou profesionálnej zručnosti sudcov. Podľa nášho názoru však v systéme kontinentálneho práva, kde dominantným prameňom práva je písané právo resp. zákon, je vhodné bližšie precizovať ustanovenia stanovujúce obsah odôvodnenia rozhodnutia. Konkretizáciou obsahu povinnosti súdu uviesť, ako vec právne posúdil, sa stane ustanovenie § 157 ods. 2 OSP inštruktívnejšie pre sudcov a sudcovia už v mnohých prípadoch nebudú musieť hľadať odpoveď mimo zákonného textu – a to v judikatúre ESĽP alebo Ústavného súdu SR.

Najvyšší súd SR si často vo svojich rozhodnutiach, kde vysvetľuje obsah povinnosti dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie, nevystačí s vysvetlením ustanovení § 157 ods. 2 OSP, ale musí citovať aj princípy vyplývajúce z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR. Aj z tejto skutočnosti podľa nás vyplýva, že ustanovenie § 157 ods. 2 nie je dostatočne inštruktívne a nemožno z neho priamo vyvodiť viaceré požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré stanovuje judikatúra ESĽP a Ústavného súdu SR. Po precizovaní ustanovenia si súd v mnohých prípadoch vystačí s odkazom na text § 157 ods. 2 OSP a nebude musieť citovať judikatúru ESĽP a Ústavného súdu SR. Pri opisovaní obsahu povinnosti dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie nebude musieť byť okrem súčasného znenia § 157 ods. 2 OSP citovaná aj judikatúra ESĽP a Ústavného súdu SR.

Samozrejme, predpokladom je, aby sa podarilo nájsť dostatočne výstižnú formuláciu, ktorá nebude súdy príliš „zväzovať“ a bude vystihovať rozmanitosť prípadov.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme zvážiť precizovanie a doplnenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to nasledovne (nové časti ustanovení sú vyznačené hrubým podčiarknutým písmom):

§ 157 Občianskeho súdneho poriadku

(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, vrátane toho, ako sa vyrovnal so skutkovými a právnymi tvrdeniami účastníkov konania a všetkými právnymi otázkami, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci, ako vyložil použité neurčité právne pojmy, prečo zvolil určitý výklad ustanovenia právneho predpisu, ak prichádzali do úvahy jeho viaceré možné výklady a prečo sa odklonil od svojho skoršieho rozhodnutia alebo jemu známeho rozhodnutia vyšších súdov (alternatíva: „nadriadeného súdu“) v obdobnej veci. Súd vykladá a uplatňuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade so základnými právami a slobodami. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku malo prehľadnú štruktúru a bolo presvedčivé.

Odôvodnenie:

Právnici spolupracujúci so združením VIA IURIS pripravili analýzu týkajúcu sa kvality súdnych rozhodnutí, ktorej cieľom je zhrnutie vybraných požiadaviek Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to s poukazom na existujúcu súdnu prax. Pomocou odkazov na konkrétne prípady zhrnuli pravidlá, ktoré by mal každý súd pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia dodržiavať. Odôvodnenie potreby zmeny ustanovení OSP teda vychádza aj z tejto analýzy. Analýzu „Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (vybrané otázky)“ si môžete prečítať na http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/analyzy/20111130-viaiuris-odovodnenie-sudneho-rozhodnutia.pdf

Navrhujeme zvážiť precizovanie povinnosti súdu uviesť, ako vec „právne posúdil“ – a to na základe konkrétnych princípov vyplývajúcich z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR.

Navrhujeme, aby ustanovenie výslovne stanovovalo, že súd je povinný uviesť, „ako sa vyrovnal so skutkovými a právnymi tvrdeniami účastníkov konania, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci“, čo tiež vyplýva z judikatúry ESĽP aj Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko). Porušenie tejto povinnosti je jedným z najčastejších dôvodov pre zrušenie súdneho rozhodnutia Ústavným súdom SR, avšak z aktuálneho znenia ustanovenia § 157 ods. 2 výslovne nevyplýva. Preto považujeme za vhodné, aby bola táto povinnosť výslovne zakotvená aj do tohto ustanovenia.

Navrhujeme tiež zvážiť, aby ustanovenie výslovne stanovovalo, že súd je povinný uviesť, ako sa vyrovnal so všetkými právnymi otázkami, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci. Výslovná formulácia tejto povinnosti je významná v prípade, ak tieto právne otázky neboli nastolené účastníkmi konania v ich podaniach alebo argumentoch. Nemožno teda tvrdiť, že súd by sa s týmito právnymi otázkami aj tak musel vyrovnať. Táto povinnosť vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, podľa ktorého „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).

Navrhujeme tiež zvážiť, aby ustanovenie výslovne stanovovalo, že súd je povinný uviesť, ako vyložil použité neurčité právne pojmy. Táto povinnosť vyplýva napr. z rozhodnutí ESĽP H. v. Belgicko alebo Múčková v. Slovensko. Z navrhovanej formulácie vyplýva, že súd je povinný toto urobiť iba v prípade, že naozaj aplikuje ustanovenie obsahujúce neurčitý právny pojem.

Navrhujeme tiež zvážiť, či by ustanovenie výslovne nemalo stanovovať, že súd je povinný uviesť, prečo zvolil určitý výklad ustanovenia právneho predpisu, ak prichádzali do úvahy jeho viaceré možné výklady. To, či prichádzajú do úvahy rôzne výklady ustanovenia, môže súd zistiť napríklad z argumentov predložených účastníkmi konania, v ktorých vyplýva spor o správny výklad ustanovenia.

Navrhujeme napokon zvážiť, či by ustanovenie výslovne nemalo stanovovať, že súd je povinný uviesť, prečo sa odklonil od svojho skoršieho rozhodnutia alebo jemu známeho rozhodnutia vyšších súdov (alternatíva: „nadriadeného súdu“) v obdobnej veci. Táto povinnosť vyplýva z mnohých rozhodnutí Ústavného súdu SR a tiež napr. z rozhodnutia ESĽP Beian v. Rumunsko.

Považujeme za vhodné, aby ustanovenie zdôrazňovalo, že súdne rozhodnutie má byť nielen presvedčivé, ale má mať aj prehľadnú štruktúru. Často sa napríklad stáva, že opis prednesov a argumentov účastníkov konania nie je možné rozlíšiť od záverov súdu. Výslovne stanovená povinnosť môže podľa nášho názoru podnietiť súdy k tomu, aby si dali záležať na prehľadnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia.

§ 219 Občianskeho súdneho poriadku

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Musí však uviesť, ako sa vyrovnal s argumentmi účastníkov konania uvedenými v odvolaní, ktoré smerujú proti napadnutému rozhodnutiu a sú pre rozhodnutie vo veci významné.

Odôvodnenie:

Navrhujeme, aby ustanovenie výslovne obsahovalo povinnosť vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania uvedenými v odvolaní, ak smerujú proti napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu a sú pre rozhodnutie vo veci významné. Táto povinnosť vyplýva napr. z rozhodnutia ESĽP Hirvisaari v. Fínsko. Výslovným zakotvením tejto povinnosti sa predíde situáciám, kedy odvolacie súdy porušujú právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia tým, že iba odkážu na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, bez toho, aby sa zaoberali relevantnými argumentmi uvedenými v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu.

2. Niektoré zahraničné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia

Aby bolo možné posúdiť, či sú ustanovenia slovenského Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia dostatočné a či nie je potrebné zvážiť ich doplnenie a precizovanie, je užitočné oboznámiť sa s ustanoveniami, ktoré existujú v niektorých iných krajinách. Preklady týchto ustanovení sme spracovali najmä na základe rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v ktorých sú spravidla tieto ustanovenie doslovne citované.

Španielsko

Podľa článku 120 ods. 3 španielskej ústavy „rozhodnutia musia vždy obsahovať dôvody, na ktorých sú založené, a musia byť vyhlásené verejne“.

Podľa článku 359 španielskeho Občianskeho súdneho poriadku:

"Rozsudky musia byť jasné a presné a musia sa konkrétne vyjadriť k návrhu a k ďalším tvrdeniam počas priebehu konania; musia rozhodnúť v prospech alebo v neprospech žalovaného žalobcu, a musia rozhodnúť o všetkých sporných otázkach, ktoré boli predmetom argumentov. Takéto body musia byť v rozsudku riešené samostatne.".

Article 359 of the Code of Civil Procedure (anglický preklad z rozsudku ESĽP):

"Judgments must be clear and precise and must address specifically the applications and other claims made in the course of the proceedings; they must find for or against the defendant and rule on all the disputed points which have been the subject of argument. Such points must be dealt with separately in the judgment."

Fínsko

Kapitola 24 Občianskeho súdneho poriadku:

Oddiel 3 (165/1998)

(1) Súd nevynesie rozsudok o niečom viac, než čo bolo požadované stranou súdneho sporu, ani o niečom inom, než čo bolo požadované stranou súdneho sporu.

(2) V prípadoch podliehajúcich urovnaniu, rozsudok nemôže byť založený na okolnostiach, ktoré neboli stranou sporu uvedené na podporu jej nároku alebo obrany. (768/2002)

Section 3 (165/1998)

(1) The court shall not pass a judgment on something more than what has been claimed by a party, nor on something else than what has been claimed by a party.

(2) In a case amenable to settlement, the judgment may not be based on a circumstance not referred to by a party in support of his or her claim or denial. (768/2002)

Oddiel 4 (165/1998)

„Rozsudok musí byť odôvodnený. Odôvodnenie musí obsahovať okolnosti a právne úvahy, o ktoré sa rozsudok opiera. Okrem toho odôvodnenie musí uviesť, ako boli preukázané sporné skutočnosti alebo prečo nebol dôkaz dostatočný.“

Section 4 (165/1998)

„The judgment shall be accompanied with reasons. The statement of reasons shall indicate the circumstances and the legal reasoning underlying the judgment. In addition, the statement of reasons shall indicate how a contentious fact has been proven or how the proof has not been adequate.“

Rakúsko

Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho procesného poriadku „Výrok a odôvodnenie rozhodnutia sa uvedú oddelene. Odôvodnenie rozhodnutia má v stručnej podobe obsahovať: dôležité podania a žiadosti strán, otázky, ktoré medzi stranami nie sú sporné, zistenie skutkového stavu, hodnotenie dôkazov a právne posúdenie.“

§ 417 ods. 2 Zivilprozessordnung

„Der Urteilsspruch und die Entscheidungsgründe sind äußerlich zu sondern. Die Entscheidungsgründe haben in gedrängter Darstellung zu enthalten: das wesentliche Vorbringen und die Anträge der Parteien, die Außerstreitstellungen, die Tatsachenfeststellungen, die Beweiswürdigung und die rechtliche Beurteilung.“

Švédsko

Švédsky súdny poriadok

Kapitola 17

Rozsudky a rozhodnutia

Odsek 7

„Rozsudok musí byť písomný ​​a obsahujúci samostatné časti o
1. súde, čase a mieste vyhlásenia rozsudku;
2. stranách sporu a ich právnych zástupcoch;
3. konečnom rozsudku;
4. jednotlivých požiadavkách a tvrdeniach strán sporu a okolnostiach, na ktorých sa zakladajú; a
5. dôvodoch na ktorých je rozhodnutie založené, vrátane vyhlásenia o tom, čo bolo vo veci preukázané.“

The Swedish Code of Judicial Procedure

Chapter 17

JUDGMENTS AND DECISIONS

Section 7

„A judgment shall be in writing and specify in separate sections:

1. the court, time, and place of pronouncement of the judgment;

2. the parties and their attorneys or counsel;

3. the final judgment;

4. the parties' demands and objections, and the circumstances on which they are founded; and

5. the reasoning in support of the judgment, including a statement of what has been proved in the case.“

Rusko

Občiansky procesný poriadok Ruskej federácie

Kapitola 16

Rozsudok súdu

Článok 196. Sporné otázky, riešené pri vynášaní rozsudku.

„1. Pri vynášaní rozsudku súd vyhodnotí dôkazy, určí, ktorá zo skutočností, podstatná pre posúdenie a vybavenie veci, bola zistená a ktorá nie, aké sú právne vzťahy medzi stranami sporu, ktoré zákonné ustanovenia sa majú aplikovať na daný prípad a či bol nárok uspokojený.

2. Ak súd uznal, že je nevyhnutné objasniť nové skutočnosti významné pre posúdenie a vybavenie veci, alebo vyhľadať nové dôkazy, môže rozhodnúť o obnovení súdneho pojednávania. Po ukončení prešetrenia prípadu vo veci samej, súd znova vypočuje žalobný návrh.

3. Súd rozhodne o žalobcových návrhoch. Súd však môže ísť nad rámec žalobcových návrhov v prípadoch, ak tak ustanovuje federálny zákon.“

Článok 198. Obsah súdneho rozhodnutia

„4. Odôvodnenie rozsudku musí vymedziť skutkové okolnosti prípadu, zistené súdom; dôkazy, na základe ktorých súd dospel k záverom o vyššie uvedených skutkových okolnostiach, dôvody, na základe ktorých súd odmietol určité dôkazy; úkony, ktoré súd vykonal.

V prípade, že odporca uzná nárok, môže časť odôvodnenia rozsudku odkazovať na toto uznanie nároku a jeho prijatie súdom.

V prípade zamietnutia návrhu z dôvodu neprijateľnosti odpustenia uplynutia premlčania lehoty alebo uplynutia lehoty na podanie žaloby na súd, odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje len opis zistenia týchto skutočností.

5. Výrok rozsudku musí obsahovať závery súdu, pokiaľ ide o priznanie nároku, alebo jeho zamietnutie a to úplné alebo čiastočné, určenie toho, ktorá strana znáša trovy konania, a lehotu na podanie odvolania proti rozsudku a proces odvolacieho konania.“

The Civil Procedural Code of the Russian Federation

Chapter 16. Court Judgment

Article 196. The Issues to be Solved while Rendering Court Judgment

„1.While rendering judgment, the court shall evaluate the evidence, determine which of the facts, important for examination and settlement of a case, have been established and which of them have not been established, what are legal relations between the parties, what a law should be applied to the given case and whether the claim is subject to satisfaction.

2.Court, when having recognized necessary to clarify the new facts significant for examination and settlement of a case, or to investigate a new evidence, shall bring the ruling on renewal of court hearing. On completion of examination of a case on its merits, the court shall hear the pleadings again.

3.Court shall take a decision regarding the plaintiff’s claims. Court, however, may exceed the claims’ limits in the events, stipulated by federal law.“

Article 198. The Contents of Court Judgment

„4. The reasoning part of a court judgment must specify the facts of the case, established by court; evidence, on which basis the court made the conclusions on the facts aforesaid; the reasons on which the court rejects certain evidence; the acts, which the court was guided with. In case the defendant recognized a claim, a reasoning part of the court judgment may refer only to the recognition of the claim and acceptance of this by court.  

For dismiss of a case due to unreasonable excuse of expiration of limitation of actions period or expiration of the period of application to court, the reasoning part of a court judgment must only specify ascertainment of these facts by court.

5. A resolution part of a judgment must contain the conclusions of court regarding answering claim or refusal of answering claim fully or partly, indication on allocation of costs, time and procedure of the appeal against a judgment.“

Azerbajdžan

Občiansky procesný poriadok

Článok 218. Záležitosti riešené počas vydávania rozhodnutia

„218.1 Vo vydanom rozhodnutí je sudca povinný vyhodnotiť vykonané dôkazy, uviesť, ktoré dôkazy významné pre spor boli vykonané a ktoré nie, aké sú právne vzťahy medzi stranami sporu, ktoré ustanovenia zákona sa vzťahujú na spor a či návrhu má byť vyhovené alebo nie. (...)
218.3 Sudca vydá rozhodnutie na základe žalobných tvrdení účastníkov konania. Avšak vo výnimočných prípadoch ustanovených zákonom, môže sudca rozhodnúť  nad rámec žalobných tvrdení.“

Článok 220. Obsah rozhodnutia

220.3 „... V popisnej časti sa musia uviesť žalobné tvrdenia žalobcu, námietky a argumenty žalovaného a tvrdenia ďalších osôb, týkajúcich sa sporu.

220.4 Odôvodnenie obsahuje opis okolností sporu zistených súdom, opis dôkazov, na základe ktorých súd rozhodol, a dôvody pre ktoré bolo odmietnuté akceptovanie akýchkoľvek dôkazov, zákonov alebo iné všeobecne záväzných právnych  predpisov, na ktoré sa odvolali účastníci konania, ako aj zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy použité súdom v rozhodnutí. V prípade uznania žalobného nároku žalovaným, môže odôvodnenie obsahovať iba toto uznanie a jeho prijatie súdom.“

Article 218. Matters resolved in course of issue of resolution

„218.1 While issuing a resolution judge shall evaluate evidence, establish which evidence significant for case have been established or otherwise, what are legal relationships  between parties, which law shall apply to case and whether claim should be satisfied or  otherwise. (...)

218.3 Judge shall issue a resolution in accordance with claims made by persons participating in case. However, in exceptional cases stipulated by the law, judge shall have the right to exceed claims.“

Article 220. Contents of resolution

„220.3 „... Descriptive section shall refer to claims of claimant, objections or reasoning of respondent and explanations of other persons participating in case.

220.4 Motivating section shall refer to circumstances of case established by court, evidence serving grounds for court conclusions and reasons for refusal to accept any of the evidence and laws or other legal normative acts referred to by persons participating in case, as well as to laws and other legal normative acts applied by court in course of issue of the resolution. In case of acknowledgement of claim by respondent, motivating section may contain only such acknowledgement and acceptance of said acknowledgement by the court.“