Jeden tip na zaujímavé čítanie: Mak proti Gatsbymu

Od Johna Grishama som prečítal skoro všetko. Pri väčšine jeho kníh, v ktorých sa zvádza zápas o „odškodné“ (najmä The King of Torts alebo posledne The Appeal), som sa pýtal, prečo je to tam tak a u nás inak. Často som myslel na to, že by to bol dobrý námet na článok, že by bolo zaujímavé pomenovať rozdiely a vysvetliť ich. Ja som len o tom rozmýšľal a niekto to realizoval. A podľa môjho názoru sa mu to podarilo viac ako dobre. Radoslav Procházka neponúkol iba nejaký článok, v ktorom by porovnal slovenskú právnu úpravu zodpovednosti za škodu v oblasti civilných deliktov s tou americkou (autor nevyhnutne zovšeobecňuje a do tohto pojmu zaraďuje tak federálnu ako aj jurisdikciu jednotlivých štátov). On napísal celú knihu, ktorá sa však neobmedzuje len na komparáciu právnej úpravy v širšom chápaní (kapitola I). Čitateľovi ponúkne rozbor inštitucionálnych, sociálno-kultúrnych a iných systémových faktorov vplývajúcich na rozdiely v aplikácii pravidiel zodpovednosti za škodu (kapitola II) a dokonca pridá aj niečo navyše – čo sa v právnickej spisbe na Slovensku len tak nevidí - porovnanie dvoch archetypálnych hrdinov slovenskej a americkej literatúry, ktorí sú podľa autora predobrazom toho, ako tvoríme a aplikujeme normy týkajúce sa zodpovednosti my a ako to robia Američania (kapitola III). Musím povedať, že pokiaľ som sa niektorými miestami Dobrej vôle, spravodlivého rozumu doslova presekával mačetou, táto kniha sa čítala veľmi dobre, obracal som jednu stránku za druhou. Jednoducho, esejistický prístup autorovi svedčí a pobavili ma aj milé úlety (napr. referencia na Gandalfov výrok v poznámke na str. 44 alebo poznámka o „zlej strave“ na str. 73). Preto naozaj odporúčam. Veľmi dobré a inšpirujúce čítanie.

A na záver ešte jedna poznámka. Hoci pochybujem, že autorovým cieľom bolo to, aby mnohých prebral „ z pretrvávajúcej právnej letargie“, možno táto kniha tomu naozaj trošku pomôže, ako to píše prof. Prusák. Zdá sa mi totiž, že všetky veľké odškodnenia na Slovensku „padajú“ výlučne tam, kde vôbec nemajú – áno, myslím, všetkých tých dotknutých politikov a iné celebrity, ktorým „spôsobil“ závažnú ujmu vo väčšine prípadov celkom oprávnený výkon práva na slobodu prejavu – a veľa pochybení a zla konkrétnych jednotlivcov a inštitúcii s viac alebo menej katastrofálnymi dôsledkami pre človeka, zostáva v civilno-právnej rovine nežalovaných alebo odškodnených smiešnymi sumami.