Veľké dopady malej novely katastrálneho zákona (2. časť so zameraním na zodpovednosť notárov a advokátov)

Náhrada škody za zneužitie totožnosti

Cieľ vytvorenia „bezpečnejšieho miesta“ na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností u notára alebo u advokáta sa prejavil aj vo výslovnej úprave zodpovednosti týchto subjektov za škodu, spôsobenú zneužitím totožnosti - § 48 ods.2 zák. o notároch a § 1b ods.3 zákona o advokácii. Jej základom je skutočnosť, že notárovi/advokátovi sa nepodarilo zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a vyhotovenie notárskej zápisnice/právnu službu neodmietli.

Pre ďalší rozbor rozsahu náhrady škody ponechám bez podrobnejšej odpovede otázku, či spísanie zmluvy o prevode nehnuteľností za situácie, že nie je zistená totožnosť jej účastníkov; osobitne, ak by sa jednalo o prevodcu vlastníckeho práva, nie je v zjavnom rozpore so zákonom - § 36 ods.1 zákona o notároch a § 1a ods.1 zákona o advokácii. Taktiež opomeniem to, že vo vzťahu k činnosti notárov je prioritne daná zodpovednosť štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z..

V prípade notárov je ich zodpovednosť vo všeobecnosti upravená v § 40 zákona o notároch, v ktorom zákonnom ustanovení v odsekoch 3 a 4 sú vymedzené aj liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu. Notár sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že jej nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho objektívne požadovať alebo ak preukáže, že poškodená osoba vedela o tejto skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.

Opätovne bez bližšieho rozboru ponechám odpoveď na otázku, či „vedomosť poškodeného o skutočnosti, ktorá bola príčinou škody“ , bude preukázaná už tým, že notár ho upozornil v rámci spisovania notárskej zápisnice o prevode nehnuteľností upozornil na to, že sa mu nepodarilo zistiť skutočnú totožnosť zmluvných strán, resp. niektorej z nich.

Zákonodarca pri úprave zodpovednosti notára za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov v § 48 ods.2 zákona o notároch samostatne a výslovne zdôrazňuje tento osobitný prípad zodpovednosti za škodu. Veľmi dôležitou je časť poslednej vety za čiarkou – nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov. Z doslovného výkladu je zrejmé, že takáto zákonná úprava v podstate zakotvuje absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť v žiadnom prípade. Keďže je upravená v „osobitnej“ časti, vymedzujúcej jednotlivé činnosti notára, ide o úpravu špeciálnu, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia liberačných dôvodov, obsiahnutých v §  40 zákona o notároch.

Zákonodarca v dôvodovej správe síce deklaruje súvis ustanovení § 40 ods.3,4 s § 48 ods.2, a teda „platnosť“ liberačných dôvodov i na zodpovednosť za škodu zneužitím totožnosti, avšak text zákona s týmto zámerom nekorešponduje, ba skôr mu priamo odporuje. K takémuto záveru je možné dôjsť aj porovnaním s (novou) úpravou dotknutého prípadu zodpovednosti za škodu v zákone o advokácii. V § 1b ods.3 je totiž za formuláciou nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti výslovne a jednoznačne uvedené, že to neplatí, ak preukáže (advokát), že poškodený účastník zmluvy vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody. Pokiaľ by zákonodarca mal reálny záujem na totožnej úprave možnosti zbaviť sa zodpovednosti pri zneužití totožnosti aj vo vzťahu k notárom, bol tak učinil rovnako jednoznačne, ako v prípade advokátov.  Prísnejšie podmienky zodpovednosti notára sú zároveň odôvodnené jeho odlišným postavením, ktoré novelizácia definuje ako výkon verejnej moci - § 4 ods.4 zákona o notároch.

Disciplinárna zodpovednosť

V § 92 Notárskeho poriadku došlo k predĺženiu subjektívnej lehoty pre navrhovateľov disciplinárneho konania (minister spravodlivosti, predseda krajského súdu a prezident komory)  z troch mesiacov na jeden rok; odo dňa, keď sa dozvedeli o disciplinárnom previnení. Zároveň bola predĺžená aj objektívna lehota z jedného roku na tri roky; odo dňa keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Túto zmenu v lehotách je možné akceptovať, keďže doterajšia úprava, v podstate výrazne, zvýhodňovala notárov oproti ostatným tradičným právnickým profesiám (sudcovia, prokurátori, advokáti a súdni exekútori).  Vzhľadom na status notárov je správne, ak subjektívna i objektívna lehota vzťahujúca sa na ich disciplinárne stíhanie je zhodná s lehotami, ktoré platia pre možnosť disciplinárneho postihu  súdnych exekútorov (§ 223 ods. 2 zák. č. 233/95 Z. z.). Pri výkone oboch profesií ide o výkon verejnej moci, na ktorú boli konkrétne fyzické osoby splnomocnené štátom, čomu zodpovedá i spôsob kreovania a výkon dohľadu. 

Napriek určitému sprísneniu v otázkach disciplinárneho konania zostávajú notári jedinou z vyššie spomínaných štandardných právnických profesií, vo vzťahu ku ktorým nie je prípustné uplatniť dočasné pozastavenie výkonu činnosti/funkcie len z titulu vedenia disciplinárneho konania. Pozastavenie výkonu notárskeho úradu prichádza do úvahy len vo forme disciplinárneho opatrenia (§ 91 ods.2 písm. c/ Notárskeho poriadku)  alebo v súvislosti s trestným stíhaním, resp. s konaním o pozbavení spôsobilosti na právne úkony (§ 94 ods.1, 2  Notárskeho poriadku).

Aktuálne znenie ustanovenia § 8 ods. 3 zák. o advokácii rozšírilo možnosť pozastavenia výkonu advokácie práve o prípad, kedy je proti advokátovi vedené „len“ disciplinárne konanie. Dôvodová správa k tejto úprave je veľmi málo výpovedná. Tam uvádzaná podmienka, - ...jeho pôsobenie do rozhodnutia disciplinárneho senátu by poškodzovalo dobré meno advokácie, pre svoju „kaučukovosť“ korešponduje s tým, že zákon žiadnu inú podmienku, ako podanie disciplinárneho návrhu, ani nevymedzil. Disciplinárne konanie sa tak závažnosťou možných dôsledkov dostáva na úroveň trestného stíhania pre trestný čin. Zostáva len veriť, že prax nebude smerovať k zneužívaniu predmetného, vo svojich dôsledkoch veľmi závažného, inštitútu, ktorý nerešpektuje prezumpciu neviny, obdobne ako vo vzťahu ministerstvo spravodlivosti sudcovia všeobecných súdov. Domnievam sa, že prekážkou možného zneužitia je predovšetkým to, že ide o rozhodnutie, ktoré musí byť odôvodnené a podlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 11 veta druhá zák. o advokácii). Do určitej miery za záruku primeranosti aplikácie pozastavenia výkonu advokácie z titulu vedenia disciplinárneho konania možno považovať tiež skutočnosť, že o pozastavení nerozhoduje „štátny úradník“, podliehajúcich všetkým s tým spojeným vplyvom.

V rámci schvaľovania rozoberanej novely v Národnej rade SR došlo prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu k vloženiu prvej vety do ustanovenia § 11 zákona o advokácii. Aktuálne toto ustanovenie znie: Proti rozhodnutiu komory o pozastavení výkonu advokácie a o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov nie je prípustný opravný prostriedok.  Rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o pozastavení výkonu advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov okrem vyčiarknutia podľa § 7 ods. 1 písm. e) musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom. 

Podľa zdôvodnenia poslaneckého pozmeňovacieho návrhu (nová) prvá veta má riešiť právnu otázku či rozhodnutie komory jeho doručením je právoplatné alebo nie. Zároveň táto  úprava umožní prieskum rozhodnutia komory podľa 2. hlavy V. časti O.s.p.

Podľa môjho názoru zamýšľaný cieľ bolo možné dosiahnuť jednoznačnejšou a výslovnejšou formuláciou. Prijaté znenie daný cieľ nevystihuje, v spojení s druhou vetou (pôvodným znením § 11 zák. o advokácii) pôsobí pomerne komplikovane, až nezrozumiteľne, predovšetkým však nekorešponduje s ustanovením § 59 ods.5 zák. o advokácii.

V zmysle označenej právnej normy rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov (zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov) alebo pozastavenie výkonu advokácie [§ 56 ods. 2 písm. d) a e)], je preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. To znamená, že proti prvostupňovým rozhodnutiam o disciplinárnych opatreniach spočívajúcich v pozastavení výkonu advokácie a vyčiarknutí zo zoznamu je priamo v zmysle zákona o advokácii prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý je zároveň aj súčasťou správneho súdnictva.

Možno teda konštatovať, že prvá veta § 11 zák. o advokácii bude významná „len“ z hľadiska nového, vyššie rozoberaného, inštitútu pozastavenia výkonu advokácie z titulu vedenia disciplinárneho konania. Proti takémuto  rozhodnutiu komory nebude prípustný (riadny) opravný prostriedok (ak sa zaň nepovažuje oprávnenie konferencie advokátov zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie predsedníctva -§ 69 ods. 1, písm. c/ zák. o advokácii); rozhodnutie však bude preskúmateľné – na základe znenia druhej vety § 11 zák. o advokácii – súdom v rámci správneho súdnictva.

O ďalších zmenách, ktoré zavádza do právneho poriadku rozoberaná „malá novela“, ako aj o nejasnostiach, ktoré môžu vznikať pri aplikácii novej právnej úpravy bude pojednávať tretia časť úvah nad jej „veľkými dopadmi“. Miesto sa (konečne) nájde i pre úpravy dotýkajúce sa samotného katastrálneho zákona.