Je úplne jasne že 90% slovenských právnikov by nedokázalo ani s maximálnym nasadením všetkých svojích duševných síl dokončiť technický odbor a získať titul Ing. Keď do toho započítame súkromné školy práva zvyšuje sa toto číslo približne na 99%. Už len na základe toho je vidieť že súd rozhodol spravodlivo a správne. Je dosť vysoká šanca, že v prípade, ak by mu súd ustanovil advokáta, ten by o danej problematike vedel menej než samotný klient a to by mohlo mať pre klienta oveľa horšie následky ako seba-zastupovanie.
Netreba vo všetkom hneď vidieť rozpor s Ústavou.
Za skvalitnenie výučby práva na technických univerzitách
Vladimír Kramarič | 02. 08. 2010 | komentárov: 19
Po prečítaní rozhodnutia odvolacieho súdu som značne zneistel. Ukľudnil som sa až po nazretí do stavebnej dokumentácie domu v ktorom bývam – pri mene projektanta je titul „Ing.“. Aspoň v tomto mám teda šťastie.
Veriteľ úpadcu (FO) si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky, tieto mu správca poprel a veriteľ podal žaloby o zistenie ich pravosti. Keďže finančná situácia mu neumožňovala zaplatiť si zastupovanie advokátom, požiadal o jeho ustanovenie súd, postupom podľa §30 OSP. Súd žalobcovi právneho zástupcu neustanovil s odôvodnením: „Vzhľadom na predmet a obtiažnosť sporu, súd je toho názoru, že účastník konania nemusí byť nutne zastúpený zástupcom – advokátom, preto rozhodol tak, že žalobcovi jeho žiadosti nevyhovel a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov.“
O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach (4CoKR/12/2010 – JUDr. R. Rizman) tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie s ktorým sa stotožnil a doplnil aj dôvod: „Žalobca v návrhu na začatie konania, ako aj v ďalších veciach uviedol svoj akademický titul (Ing.) a pokiaľ neexistujú iné ďalšie dôležité skutočnosti, doposiaľ neuvádzané, ktoré by boli potrebné na ochranu jeho záujmov, nie je potrebné mu ustanovovať zástupcu z radov advokátov. Odvolací súd neprihliadol na argumentáciu žalobcu, že v iných veciach pred okresným súdom prípadne krajským súdom a dokonca aj Ústavným súdom SR bolo jeho žiadosti vyhovené, pretože každú jednu takúto vec je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom k citovanému zákonnému ustanoveniu §30 O.s.p.“
K uvedeným rozhodnutiam:
§30 ods. 1 OSP stanovuje tri podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol účastníkovi konania ustanoviť právneho zástupcu:
Žalobca je účastníkom súdneho konania, v ktorom sa na podklade vlastnej žaloby domáha u súdu poskytnutia ochrany svojho tvrdene porušeného práva. Objektívne zatiaľ nie je zrejmé, či právo bolo alebo nebolo, a ak bolo tak v akom rozsahu, porušené. Rozhodnúť o týchto otázkach je úlohou súdu.
Ustanovenie o „potrebnosti ochrany práv žiadateľa“ je možné vykladať viacerými spôsobmi:
Čl. 47 ods.2 Ústavy SR: „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.“
§3 ods.1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.: „V ústave Českej republiky a v ústave Slovenskej republiky možno základné práva a slobody rozšíriť nad mieru upravenú Listinou základných práv a slobôd.“
Čl.41 ods.1 Listiny: „Práv uvedených v čl. 26, čl. 27 ods. 4, čl. 28 až 31, čl. 32 ods. 1 a 3, čl. 33 a 35 Listiny sa možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“
Právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi je v Listine garantované absolútne, bez akýchkoľvek podmienok. Z §3(1) Zákona č.23/1991 Zb. vyplýva, že rozsah základných práv a slobôd chránených Listinou môže byť v ústave rozšírený, rozhodne však nie zúžený. Čl. 47(2) ústavy však právo podľa čl.37(2) Listiny podmieňuje a teda vo svojej podstate obmedzuje, zužuje, čo je v rozpore s §3(1) ústavného zákona, ktorým sa zaviedla Listina do právneho systému. Ani čl.41(1) Listiny obmedziteľnosť práva podľa čl.37(2) Listiny zákonom, neumožňuje. Nesúlad alebo nepochopenie?
Čl. 37 ods.3 Listiny základných práv a slobôd: „Všetci účastníci sú si v konaní rovní.“
Čl. 47 ods.3 Ústavy SR: „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.“
Čl. 46 ods.1 Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“
§18 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.“
„Zásada rovnosti strán je základnou zásadou spravodlivého procesu. Je zakotvená v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a premieta sa tiež do rady ustanovení procesných predpisov. Občiansky súdny poriadok výslovne rovnosť účastníkov konania stanovuje v ustanovení § 18, z ktorého pre súdy plynie povinnosť zaistiť účastníkom rovnaké, t. j. rovnocenné možnosti k uplatňovaniu ich práv. Je preto treba tiež pri interpretácii ustanovenia § 30 ods. 1 OSP, z ktorého dikcie plynie, že jeho použitia sa môže dovolávať každý účastník, vychádzať z pohľadu uvedenej ústavnej zásady rovnosti.“ (1)
„Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje Ústava Slovenskej republiky každému, ktorého právo je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným postupom domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky.“ (2)
To znamená, že toto právo má aj občan s extrémne nízkou inteligenciou, s poruchami logického myslenia, s výpadkami pamäti, introvert, trémista, ba dokonca aj akademicky vzdelaný inžinier.
Súd nepovažuje daný spor za zložitý. Z pohľadu súdu, inteligencie, vzdelania a skúseností sudcu sa skutočne nemusí javiť ako zložitý. Čo však neznamená, že nemôže byť zložitým pre účastníka konania.
Ak by účastníkom konania bol introvertný, strémovaný bezdomovec-analfabet trpiaci výpadkami pamäti v stresových situáciách, uprel by mu súd právo na právneho zástupcu len preto, že vec nie je príliš zložitá? Ak áno, s odôvodnením, že súd posudzuje zložitosť veci bez ohľadu na schopnosti účastníka a jeho predpoklady zastupovať sa sám, súd by pravdepodobne porušil jeho právo na spravodlivé prejednanie jeho veci a právo na právnu pomoc v konaní. Ak nie, potom je možné namietať, že súd posudzoval žalobcove vedomostné, psychické a inteligenčné predpoklady zastupovať sa sám, o týchto rozhodol formou fiktívneho rozhodnutia a právneho zástupcu mu nepridelil práve z dôvodu, ku ktorému dospel syntézou výstupov z analýzy zložitosti sporu a analýzy jeho osobnostných predpokladov. V takomto prípade však súd porušil jeho právo na rovnosť účastníkov v konaní. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že ak niektoré zákonné ustanovenie pripúšťa ústavne konformný aj ústavne nekonformný výklad, súd je povinný prikloniť sa k ústavne konformnému výkladu.
Ústavný súd SR, v odôvodnení uznesenia č.k. III. ÚS 324/05 vyslovil:
„Podľa ust. §31a zákona o ústavnom súde v spojení s §30 a §138 ods.1 OSP môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne... Keďže sťažovateľ o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom požiadal, odôvodňujú to jeho majetkové pomery, pretože nedisponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia, a v sťažnosti, ktorou namieta porušenie označených základných práv, nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, ústavný súd mu ustanovil za právneho zástupcu advokáta....“
Bolo by možné namietať, že v konaní pred ústavným súdom je zastúpenie advokátom povinné, čo nie je prípad zhodný s týmto sporom. Avšak, ústavný súd podal všeobecný výklad aj vo vzťahu k §§30 a 138 OSP, z ktorého je zrejmé, že podmienku uvedenú v §30(1) OSP „...ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov...“ vykladá spôsobom, kedy sa jedná o zrejmú bezúspešnosť účastníka (napr. prekludované právo), ktorú je v prípade konania pred všeobecným súdom možné rozšíriť o také prípady, kedy úkony účastníka nie sú potrebné (napr. platobný rozkaz, exekučný príkaz a pod.), nakoľko za žiadnych okolností nemôže dôjsť k porušeniu práva účastníka na spravodlivé prejednanie jeho veci súdom (opravný prostriedok). To však nie je prípad tohto sporu.
Z Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že žalobca sa bude musieť zúčastniť pojednávaní, v rámci konaní dokazovať a dôvodiť, to všetko za situácie, že sám právnické vzdelanie nemá. Žalobca môže v spore uspieť, práve tak ako aj neuspieť. Z §30 Zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že ak svoj zažalovaný nárok neobháji, je vystavený riziku zaplatenia pokuty vo výške, dôsledky ktorej môžu byť nielen obrazne likvidačné, ale doslova tragické. Pokuta mu hrozí aj za obdobie prípadnej neodôvodnenej nečinnosti súdu, či za obdobie, kedy bude súd vykonávať prípadne nadbytočné, nehospodárne úkony. Pri rozhodovaní o takejto pokute bude musieť súdu preukázať, že pri prihlasovaní a žalovaní svojich pohľadávok postupoval s odbornou starostlivosťou a bol dobromyseľný, čo opäť poukazuje na potrebu odborných vedomostí ako a s akými dôkazmi a dôvodmi toto súdu preukázať. Toto je ďalší dôvod, pre ktorý právneho zástupcu nesporne potrebuje, nakoľko tento nebude hájiť iba jeho vecný nárok, ale aj práva procesné, základné a ľudské, dôsledky ktorých prípadného porušenia súdom však musí zo zákona znášať sám.
Zvlášť dôvody uvedené odvolacím súdom si zasluhujú zvýšenú pozornosť:
Argumentáciu odvolacieho súdu akademickým titulom (Ing.) žalobcu, považujem len za vygradovanú formu identického pochybenia, ktorého sa pravdepodobne dopustil už prvostupňový súd. Pochybenia spočívajúceho vo svojvoľnom výklade ust. §30 ods.1 OSP a to z dôvodu nerešpektovania jeho znenia. Za zaujímavejšiu však považujem vetu: „...a pokiaľ neexistujú iné ďalšie dôležité skutočnosti, doposiaľ neuvádzané, ktoré by boli potrebné na ochranu jeho záujmov...“.
Súd ani len okrajovo nenaznačuje o aký druh hypotetických skutočností by sa prípadne mohlo jednať, týmto názorom však ich existenciu pripúšťa a pripúšťa aj ich možnú spôsobilosť zvrátiť rozhodnutie súdu o riešenej otázke. Takejto argumentácii súdu by nebolo možné uprieť logiku, ak by sa jednalo o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vec vracia na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci, prvostupňovému súdu. Ak sa však jedná, tak ako v tomto prípade, o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu s poučením o neprípustnosti jeho napadnutia odvolaním, teda o rozhodnutie konečné, je tomuto názoru súdu naozaj ťažko porozumieť. Žiadne dôležité skutočnosti sa už totiž objaviť nemôžu, pravda, ak sudca už pri písaní rozhodnutia nepredpokladal možnosť pozitívneho nálezu ústavného súdu pri konaní o sťažnosti podľa čl.127 Ústavy SR.
Nemenej závažné dôsledky vyplývajú aj z poslednej citovanej časti názoru odvolacieho súdu: „...každú jednu takúto vec je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom k citovanému zákonnému ustanoveniu §30 O.s.p.“
Bolo uvedené, že identickému žiadateľovi súdy v iných konaniach právneho zástupcu ustanovili a to za situácie, že aj počas týchto konaní už mal titul „Ing.“. V čom teda spočíva toto individuálne hľadisko, na ktoré sa súd odvolal? Z logiky veci vyplýva, že sa nemôže jednať o nič iné, než o zložitosť sporu. Zložitý spor nárok na právnu pomoc zakladá, jednoduchý nie. Ak však nemajú byť porušené základné práva žalobcu, potom by v takomto jednoduchom spore nemal mať možnosť neuspieť, aj keby, obrazne povedané, chcel. Z predvolania žalobcu prvostupňovým súdom na pojednávanie, spojeného s výzvou na predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení však nesporne vyplýva, že v konaní môže neuspieť. V konaní, v ktorom odporca môže byť zastúpený advokátom, pretože má finančné prostriedky na jeho zaplatenie.
Posledná možnosť ktorá mi napadá, ako rozhodnutiu odvolacieho súdu priznať nárok na správnosť spočíva v tom, že sudca si „prisadne“ k žalobcovi, spoločnými silami vnesú do procesu selektívne vybraný skutkový materiál a vytvoria „žalobcov skutkový stav“. Sudca následne o veci rozhodne už ako pasívny element, v duchu liberálnej koncepcie, na podklade formálnej pravdy. Obávam sa, že súd takto postupovať nebude, nakoľko nemôže.
V závere by som sa rád prihovoril u vedenia mojej „alma mater“, dnes Technickej univerzity v Košiciach, za skvalitnenie výučby práva. Získaním inžinierskeho titulu nadobúda absolvent právo živiť sa aj niektorými špecifickými, sofistikovanejšími aktivitami z oblasti prírodných vied. Zároveň však aj niečo stráca – časť základného práva na právnu pomoc v jednoduchších súdnych sporoch, nech si už pod týmto pojmom predstavuje ktokoľvek, čokoľvek.
(1) „Prípustnosť peňažného obmedzenia práva jednotlivca na prístup k súdu“ (JUDr. E. Horváth – seminár „Súdne poplatky a trovy konania“, Justičná akadémia, B.Bystrica, 4.3.2009)
(2) Tamtiež.
(3) L. Lenická: Zásady občianskeho súdneho konania, diplomová práca, UK Bratislava 2004
O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach (4CoKR/12/2010 – JUDr. R. Rizman) tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie s ktorým sa stotožnil a doplnil aj dôvod: „Žalobca v návrhu na začatie konania, ako aj v ďalších veciach uviedol svoj akademický titul (Ing.) a pokiaľ neexistujú iné ďalšie dôležité skutočnosti, doposiaľ neuvádzané, ktoré by boli potrebné na ochranu jeho záujmov, nie je potrebné mu ustanovovať zástupcu z radov advokátov. Odvolací súd neprihliadol na argumentáciu žalobcu, že v iných veciach pred okresným súdom prípadne krajským súdom a dokonca aj Ústavným súdom SR bolo jeho žiadosti vyhovené, pretože každú jednu takúto vec je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom k citovanému zákonnému ustanoveniu §30 O.s.p.“
K uvedeným rozhodnutiam:
§30 ods. 1 OSP stanovuje tri podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol účastníkovi konania ustanoviť právneho zástupcu:
- žiadosť účastníka;
- materiálne predpoklady na strane žiadateľa;
- potreba ochrany záujmov žiadateľa.
Žalobca je účastníkom súdneho konania, v ktorom sa na podklade vlastnej žaloby domáha u súdu poskytnutia ochrany svojho tvrdene porušeného práva. Objektívne zatiaľ nie je zrejmé, či právo bolo alebo nebolo, a ak bolo tak v akom rozsahu, porušené. Rozhodnúť o týchto otázkach je úlohou súdu.
Ustanovenie o „potrebnosti ochrany práv žiadateľa“ je možné vykladať viacerými spôsobmi:
- tak ako to urobil súd v napadnutom uznesení, kedy posúdil zložitosť sporu a zaujal stanovisko, že vec nie je natoľko zložitá aby sa účastník nevedel zastupovať sám;
- tak ako k tejto otázke pristupuje ústavný súd, kedy skúma otázky, či sa nejedná o zjavne nedôvodný pokus o bránenie práva, bez predpokladu na úspech ( v podstate zhodne s podmienkou pri postupe o návrhu podľa §138 ods.1 OSP).
Čl. 47 ods.2 Ústavy SR: „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.“
§3 ods.1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.: „V ústave Českej republiky a v ústave Slovenskej republiky možno základné práva a slobody rozšíriť nad mieru upravenú Listinou základných práv a slobôd.“
Čl.41 ods.1 Listiny: „Práv uvedených v čl. 26, čl. 27 ods. 4, čl. 28 až 31, čl. 32 ods. 1 a 3, čl. 33 a 35 Listiny sa možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“
Právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi je v Listine garantované absolútne, bez akýchkoľvek podmienok. Z §3(1) Zákona č.23/1991 Zb. vyplýva, že rozsah základných práv a slobôd chránených Listinou môže byť v ústave rozšírený, rozhodne však nie zúžený. Čl. 47(2) ústavy však právo podľa čl.37(2) Listiny podmieňuje a teda vo svojej podstate obmedzuje, zužuje, čo je v rozpore s §3(1) ústavného zákona, ktorým sa zaviedla Listina do právneho systému. Ani čl.41(1) Listiny obmedziteľnosť práva podľa čl.37(2) Listiny zákonom, neumožňuje. Nesúlad alebo nepochopenie?
Čl. 37 ods.3 Listiny základných práv a slobôd: „Všetci účastníci sú si v konaní rovní.“
Čl. 47 ods.3 Ústavy SR: „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.“
Čl. 46 ods.1 Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“
§18 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.“
„Zásada rovnosti strán je základnou zásadou spravodlivého procesu. Je zakotvená v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a premieta sa tiež do rady ustanovení procesných predpisov. Občiansky súdny poriadok výslovne rovnosť účastníkov konania stanovuje v ustanovení § 18, z ktorého pre súdy plynie povinnosť zaistiť účastníkom rovnaké, t. j. rovnocenné možnosti k uplatňovaniu ich práv. Je preto treba tiež pri interpretácii ustanovenia § 30 ods. 1 OSP, z ktorého dikcie plynie, že jeho použitia sa môže dovolávať každý účastník, vychádzať z pohľadu uvedenej ústavnej zásady rovnosti.“ (1)
„Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje Ústava Slovenskej republiky každému, ktorého právo je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným postupom domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky.“ (2)
To znamená, že toto právo má aj občan s extrémne nízkou inteligenciou, s poruchami logického myslenia, s výpadkami pamäti, introvert, trémista, ba dokonca aj akademicky vzdelaný inžinier.
Súd nepovažuje daný spor za zložitý. Z pohľadu súdu, inteligencie, vzdelania a skúseností sudcu sa skutočne nemusí javiť ako zložitý. Čo však neznamená, že nemôže byť zložitým pre účastníka konania.
Ak by účastníkom konania bol introvertný, strémovaný bezdomovec-analfabet trpiaci výpadkami pamäti v stresových situáciách, uprel by mu súd právo na právneho zástupcu len preto, že vec nie je príliš zložitá? Ak áno, s odôvodnením, že súd posudzuje zložitosť veci bez ohľadu na schopnosti účastníka a jeho predpoklady zastupovať sa sám, súd by pravdepodobne porušil jeho právo na spravodlivé prejednanie jeho veci a právo na právnu pomoc v konaní. Ak nie, potom je možné namietať, že súd posudzoval žalobcove vedomostné, psychické a inteligenčné predpoklady zastupovať sa sám, o týchto rozhodol formou fiktívneho rozhodnutia a právneho zástupcu mu nepridelil práve z dôvodu, ku ktorému dospel syntézou výstupov z analýzy zložitosti sporu a analýzy jeho osobnostných predpokladov. V takomto prípade však súd porušil jeho právo na rovnosť účastníkov v konaní. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že ak niektoré zákonné ustanovenie pripúšťa ústavne konformný aj ústavne nekonformný výklad, súd je povinný prikloniť sa k ústavne konformnému výkladu.
Ústavný súd SR, v odôvodnení uznesenia č.k. III. ÚS 324/05 vyslovil:
„Podľa ust. §31a zákona o ústavnom súde v spojení s §30 a §138 ods.1 OSP môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne... Keďže sťažovateľ o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom požiadal, odôvodňujú to jeho majetkové pomery, pretože nedisponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia, a v sťažnosti, ktorou namieta porušenie označených základných práv, nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, ústavný súd mu ustanovil za právneho zástupcu advokáta....“
Bolo by možné namietať, že v konaní pred ústavným súdom je zastúpenie advokátom povinné, čo nie je prípad zhodný s týmto sporom. Avšak, ústavný súd podal všeobecný výklad aj vo vzťahu k §§30 a 138 OSP, z ktorého je zrejmé, že podmienku uvedenú v §30(1) OSP „...ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov...“ vykladá spôsobom, kedy sa jedná o zrejmú bezúspešnosť účastníka (napr. prekludované právo), ktorú je v prípade konania pred všeobecným súdom možné rozšíriť o také prípady, kedy úkony účastníka nie sú potrebné (napr. platobný rozkaz, exekučný príkaz a pod.), nakoľko za žiadnych okolností nemôže dôjsť k porušeniu práva účastníka na spravodlivé prejednanie jeho veci súdom (opravný prostriedok). To však nie je prípad tohto sporu.
Z Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že žalobca sa bude musieť zúčastniť pojednávaní, v rámci konaní dokazovať a dôvodiť, to všetko za situácie, že sám právnické vzdelanie nemá. Žalobca môže v spore uspieť, práve tak ako aj neuspieť. Z §30 Zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že ak svoj zažalovaný nárok neobháji, je vystavený riziku zaplatenia pokuty vo výške, dôsledky ktorej môžu byť nielen obrazne likvidačné, ale doslova tragické. Pokuta mu hrozí aj za obdobie prípadnej neodôvodnenej nečinnosti súdu, či za obdobie, kedy bude súd vykonávať prípadne nadbytočné, nehospodárne úkony. Pri rozhodovaní o takejto pokute bude musieť súdu preukázať, že pri prihlasovaní a žalovaní svojich pohľadávok postupoval s odbornou starostlivosťou a bol dobromyseľný, čo opäť poukazuje na potrebu odborných vedomostí ako a s akými dôkazmi a dôvodmi toto súdu preukázať. Toto je ďalší dôvod, pre ktorý právneho zástupcu nesporne potrebuje, nakoľko tento nebude hájiť iba jeho vecný nárok, ale aj práva procesné, základné a ľudské, dôsledky ktorých prípadného porušenia súdom však musí zo zákona znášať sám.
Zvlášť dôvody uvedené odvolacím súdom si zasluhujú zvýšenú pozornosť:
Argumentáciu odvolacieho súdu akademickým titulom (Ing.) žalobcu, považujem len za vygradovanú formu identického pochybenia, ktorého sa pravdepodobne dopustil už prvostupňový súd. Pochybenia spočívajúceho vo svojvoľnom výklade ust. §30 ods.1 OSP a to z dôvodu nerešpektovania jeho znenia. Za zaujímavejšiu však považujem vetu: „...a pokiaľ neexistujú iné ďalšie dôležité skutočnosti, doposiaľ neuvádzané, ktoré by boli potrebné na ochranu jeho záujmov...“.
Súd ani len okrajovo nenaznačuje o aký druh hypotetických skutočností by sa prípadne mohlo jednať, týmto názorom však ich existenciu pripúšťa a pripúšťa aj ich možnú spôsobilosť zvrátiť rozhodnutie súdu o riešenej otázke. Takejto argumentácii súdu by nebolo možné uprieť logiku, ak by sa jednalo o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vec vracia na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci, prvostupňovému súdu. Ak sa však jedná, tak ako v tomto prípade, o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu s poučením o neprípustnosti jeho napadnutia odvolaním, teda o rozhodnutie konečné, je tomuto názoru súdu naozaj ťažko porozumieť. Žiadne dôležité skutočnosti sa už totiž objaviť nemôžu, pravda, ak sudca už pri písaní rozhodnutia nepredpokladal možnosť pozitívneho nálezu ústavného súdu pri konaní o sťažnosti podľa čl.127 Ústavy SR.
Nemenej závažné dôsledky vyplývajú aj z poslednej citovanej časti názoru odvolacieho súdu: „...každú jednu takúto vec je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom k citovanému zákonnému ustanoveniu §30 O.s.p.“
Bolo uvedené, že identickému žiadateľovi súdy v iných konaniach právneho zástupcu ustanovili a to za situácie, že aj počas týchto konaní už mal titul „Ing.“. V čom teda spočíva toto individuálne hľadisko, na ktoré sa súd odvolal? Z logiky veci vyplýva, že sa nemôže jednať o nič iné, než o zložitosť sporu. Zložitý spor nárok na právnu pomoc zakladá, jednoduchý nie. Ak však nemajú byť porušené základné práva žalobcu, potom by v takomto jednoduchom spore nemal mať možnosť neuspieť, aj keby, obrazne povedané, chcel. Z predvolania žalobcu prvostupňovým súdom na pojednávanie, spojeného s výzvou na predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení však nesporne vyplýva, že v konaní môže neuspieť. V konaní, v ktorom odporca môže byť zastúpený advokátom, pretože má finančné prostriedky na jeho zaplatenie.
Posledná možnosť ktorá mi napadá, ako rozhodnutiu odvolacieho súdu priznať nárok na správnosť spočíva v tom, že sudca si „prisadne“ k žalobcovi, spoločnými silami vnesú do procesu selektívne vybraný skutkový materiál a vytvoria „žalobcov skutkový stav“. Sudca následne o veci rozhodne už ako pasívny element, v duchu liberálnej koncepcie, na podklade formálnej pravdy. Obávam sa, že súd takto postupovať nebude, nakoľko nemôže.
V závere by som sa rád prihovoril u vedenia mojej „alma mater“, dnes Technickej univerzity v Košiciach, za skvalitnenie výučby práva. Získaním inžinierskeho titulu nadobúda absolvent právo živiť sa aj niektorými špecifickými, sofistikovanejšími aktivitami z oblasti prírodných vied. Zároveň však aj niečo stráca – časť základného práva na právnu pomoc v jednoduchších súdnych sporoch, nech si už pod týmto pojmom predstavuje ktokoľvek, čokoľvek.
(1) „Prípustnosť peňažného obmedzenia práva jednotlivca na prístup k súdu“ (JUDr. E. Horváth – seminár „Súdne poplatky a trovy konania“, Justičná akadémia, B.Bystrica, 4.3.2009)
(2) Tamtiež.
(3) L. Lenická: Zásady občianskeho súdneho konania, diplomová práca, UK Bratislava 2004
Anton "Triple-A" Antonič Antonov | 02. 08. 2010 17:53:08
// Reagovať
ZBYTOČNE ZLOŽITÁ ANALÝZA
David Boies | 05. 08. 2010 10:08:56
// Reagovať
Pán Antonov, neviem čo Vás vedie k záveru vo Vašom príspevku, že je "dosť vysoká šanca, že v prípade, ak by mu súd ustanovil advokáta, ten by o danej problematike vedel menej než samotný klient a to by mohlo mať pre klienta oveľa horšie následky ako seba-zastupovanie". To nie je dobré ani ako žart. "Najlepší" sú takí účastníci konania, ktorí si vypracujú a podajú žalobu (bez právnického vzdeania), na pár pojednávaniach sa "samozastupujú" (mali sme tu už aj samoúnos, tak prečo nie :-)), a keď začne prihárať, tak sa vyberú za advokátom. Potom sú prekvapení, že advokát veľa krát nájde veľa chýb, ktoré sa už len ťažko dajú napraviť (ak vôbec) čo má samozrejme za následok neúspech v spore. Viem, že môj príspevok je trochu off topic ale nedalo mi zareagovať na Vaše tvrdenie.
Anton "Triple-A" Antonič Antonov | 05. 08. 2010 11:14:35
// Reagovať
Pán Boies, neviem čo Vás vedie k záveru vo Vašom príspevku, že je "dosť vysoká šanca, že v prípade, ak by mu súd ustanovil advokáta, ten by o danej problematike vedel menej než samotný klient a to by mohlo mať pre klienta oveľa horšie následky ako seba-zastupovanie". To nie je dobré ani ako žart. "Najlepší" sú takí advokáti, ktorí si vypracujú a podajú žalobu (bez patričného právnického vzdelania), na pár pojednávaniach "zastupujú", a keď začne prihárať, tak sa vyhovoria, že sudcu uplatila protistrana. Potom sú prekvapení, že iný advokát veľa krát nájde veľa chýb, ktoré sa už len ťažko dajú napraviť (ak vôbec) čo má samozrejme za následok neúspech v spore. Viem, že môj príspevok je trochu off topic ale nedalo mi zareagovať na Vaše tvrdenie.
David Boies | 05. 08. 2010 13:02:57
// Reagovať
Pán Antonov, zvolili ste zaujímavú formu odpovede na môj príspevok. Neviem akých advokátov bez patričného právneho vzdelania máte na mysli, ale ja osobne nepoznám advokáta, ktorý bby nemal právnické vzdelanie. Priznám sa, že nerozumiem celkom Vašej "zášti" (ospravedlňujem sa za bohemizmus), ktorú máte voči advokátom ako to pre mňa z Vašeho príspevku vyplýva. Ostatne tento článok bol o inom, takže asi by sme tu už túto polemiku nemali viesť. Na záver - ja akceptujem aj iný názor, odlišný od môjho, ale po pravde povedané, Vaše argumenty sa mi zdajú scestné.
Anton "Triple-A" Antonič Antonov | 05. 08. 2010 13:47:43
// Reagovať
Scestnejšie ako argumenty o klientoch ktorí sa sami zastupujú a potom ich advokát musí "zachraňovať"? To, že existuje pár takých účastníkov konania má akože spochybniť môj argument, že priemerný Ing. si dokáže naštudovať 2-3 zákony ktoré potrebuje aby vedel napísať jednoduché podanie? Som prekvapený, že ste prekvapený z takých klientov. Ak si advokát pýta neprimeranú (nad fin. možnosti bežných ľudí) odmenu za jednoduchý úkon, netreba sa potom čudovať, že si svoj problém riešia ľudia svojpomocne. Tieto bájky o bezprízorných klientoch a záchraňujúcich advokátoch si môžete nechať, ja nie som dôchodca ktorému musíte zdôvodniť výšku svojej odmeny.
Keďže v každom spore ktorý sa neskončí zmierom je jeden neúspešný, chápem že ako advokát potrebujete vysvetliť klientovi prečo prehral. Podľa toho čo píšete máte skúsenosti so zastupovaním tých "najlepších" klientov a preto výhovorka, že to pokazil klient, lebo vás nevyhľadal dosť skoro je užitočná aby klient "pochopil" prečo bol v spore neúspešný.
Zo zvedavosti by som rád vediel, čo dokáže bežný klient pokaziť tak, že právnik vášho kalibru (David Boies) to nedokáže napraviť.
Keďže v každom spore ktorý sa neskončí zmierom je jeden neúspešný, chápem že ako advokát potrebujete vysvetliť klientovi prečo prehral. Podľa toho čo píšete máte skúsenosti so zastupovaním tých "najlepších" klientov a preto výhovorka, že to pokazil klient, lebo vás nevyhľadal dosť skoro je užitočná aby klient "pochopil" prečo bol v spore neúspešný.
Zo zvedavosti by som rád vediel, čo dokáže bežný klient pokaziť tak, že právnik vášho kalibru (David Boies) to nedokáže napraviť.
David Boies | 05. 08. 2010 14:49:44
// Reagovať
No tak ešte raz a naposledy: Vy zjavne nerozumiete podstate poskytovania právnych služieb. Usudzujem, že máte asi zlú skúsenosť s právnym zástupcom, keď máte takéto názory (bájky o bezprízorných klientoch a zachraňujúcich advokátoch, zdôvodňovanie výšky odmeny). Žiaľ ako mnohí trpíte predstavov, že každý právnik (advokát) je milionár, jeho úlohou je behať po súdoch a vybavovať a pod. Táto predstava je žiaľ dosť živená médiami. Samozrejme, sú čierne ovce aj medzi advokátmi no a žiaľ na základe takýchto prípadov sa posudzujú aj všetci ostatní (a to neplatí len o právnikoch ale o lekároch, policajtoch atď). S tým ja žiaľ nič nenarobím. Neviem z čoho dovodzujete, že mám skúsenosti so zastupvaním tých najlepších klientov. Neviem totiž akí je to ten "najlepší" klient.
Pokiaľ by ste si prečítali tzv. advokátsku tarifu, možno by ste zistili, aké sú ceny za poskytovanie právnych služieb. Pre Vašu informáciu, advokát nemôže ľubovoľne účtovať odmenu klientovi, ale len tú na akej sa dohodli. Pokiaľ sa nedohodnú na výške odmeny napr. hodinovej, paušálnej a pod. účtuje sa tarifná odmena. Môžem s Vami súhlasiť čiastočne v tom, že niektoré spory by sa vyvíjali inak, keby mal účastník právneho zástupcu od začiatku (ale nie z dôvodu aké si Vy predstavujete). Ja som nikdy nepovedal, že advokát je zárukou úspechu v spore, v každom spore je víťaž aj porazený. Na záver, k Vašemu argumentu "priemerný Ing. si dokáže naštudovať 2-3 zákony": Myslíte si naozaj, že to stačí napr. v prípade, kedy sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti? Rovnako ako by právnikovi stačilo prečítať si stavebný zákon a vykonávacie predpisy na to, aby si sám vypracoval projektovú dokumentáciu k stavbe rodinného domu? Keď máte zápal žlčníkove kamene, asi nepôjde k zubárovi.... Howgh.
Pokiaľ by ste si prečítali tzv. advokátsku tarifu, možno by ste zistili, aké sú ceny za poskytovanie právnych služieb. Pre Vašu informáciu, advokát nemôže ľubovoľne účtovať odmenu klientovi, ale len tú na akej sa dohodli. Pokiaľ sa nedohodnú na výške odmeny napr. hodinovej, paušálnej a pod. účtuje sa tarifná odmena. Môžem s Vami súhlasiť čiastočne v tom, že niektoré spory by sa vyvíjali inak, keby mal účastník právneho zástupcu od začiatku (ale nie z dôvodu aké si Vy predstavujete). Ja som nikdy nepovedal, že advokát je zárukou úspechu v spore, v každom spore je víťaž aj porazený. Na záver, k Vašemu argumentu "priemerný Ing. si dokáže naštudovať 2-3 zákony": Myslíte si naozaj, že to stačí napr. v prípade, kedy sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti? Rovnako ako by právnikovi stačilo prečítať si stavebný zákon a vykonávacie predpisy na to, aby si sám vypracoval projektovú dokumentáciu k stavbe rodinného domu? Keď máte zápal žlčníkove kamene, asi nepôjde k zubárovi.... Howgh.
Anton "Triple-A" Antonič Antonov | 05. 08. 2010 15:29:56
// Reagovať
Neviete akí to sú najlepší účastníci konania. No sám ste ich zadefinovali vo svojom komentári o 10:08. Na to že ste advokát vám tu často uniká podstata, ako napr. v tomto výroku:
"Pre Vašu informáciu, advokát nemôže ľubovoľne účtovať odmenu klientovi, ale len tú na akej sa dohodli. Pokiaľ sa nedohodnú na výške odmeny napr. hodinovej, paušálnej a pod. účtuje sa tarifná odmena."
ak som správne porozumel vášmu argumentu, tak bežný klient môže napochodovať k Valkovi a Valko bude musieť učtovať tarifnu odmenu. Neviem či ste naivný alebo to len predstierate.
"Myslíte si naozaj, že to stačí napr. v prípade, kedy sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?"
Ako som už uviedol vyššie, ak dokáže priemerný inžinier skončiť odbor, ktorý by nedokázal skončiť ani nadpriemerný právnik, tak áno, myslím si, že by si dokázal naštudovať aj potrebné zákony k určeniu vl. práva. Predokladám, že ste tento príklad nevybrali náhodne a že spor o určenie vl. práva je pre vás Mt. Everest.
"Rovnako ako by právnikovi stačilo prečítať si stavebný zákon a vykonávacie predpisy na to, aby si sám vypracoval projektovú dokumentáciu k stavbe rodinného domu?"
Priam ukážková argumentácia hodná advokáta. Ja som si naštudoval zdravotnú legislatívu a odvtedy si ťahám zuby sám.
"Pre Vašu informáciu, advokát nemôže ľubovoľne účtovať odmenu klientovi, ale len tú na akej sa dohodli. Pokiaľ sa nedohodnú na výške odmeny napr. hodinovej, paušálnej a pod. účtuje sa tarifná odmena."
ak som správne porozumel vášmu argumentu, tak bežný klient môže napochodovať k Valkovi a Valko bude musieť učtovať tarifnu odmenu. Neviem či ste naivný alebo to len predstierate.
"Myslíte si naozaj, že to stačí napr. v prípade, kedy sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?"
Ako som už uviedol vyššie, ak dokáže priemerný inžinier skončiť odbor, ktorý by nedokázal skončiť ani nadpriemerný právnik, tak áno, myslím si, že by si dokázal naštudovať aj potrebné zákony k určeniu vl. práva. Predokladám, že ste tento príklad nevybrali náhodne a že spor o určenie vl. práva je pre vás Mt. Everest.
"Rovnako ako by právnikovi stačilo prečítať si stavebný zákon a vykonávacie predpisy na to, aby si sám vypracoval projektovú dokumentáciu k stavbe rodinného domu?"
Priam ukážková argumentácia hodná advokáta. Ja som si naštudoval zdravotnú legislatívu a odvtedy si ťahám zuby sám.
David Boies | 05. 08. 2010 15:49:20
// Reagovať
Pán Antonov, vrchol sa dosahuje zväčša pri iných činnostiach ako je súdny spor...:-) (narážka na Mt. Everest). Skutočne nemám slov na Vaše argumenty....Prajem Vám veľa úspechov a málo súdnych sporov (ak budete mať spor o určenie vlastníckeho práva, tie 2, 3 zákony Vám budú stačiť, nemám silu presviedčať Vás o opaku.).
Milan Klobušiak | 05. 08. 2010 13:41:30
// Reagovať
Triple A = Allgroveho syndróm - niekedy vedie k poškodeniu mozgu
Niečo berieš ?
Milan Klobušiak | 05. 08. 2010 13:50:47
// Reagovať
David Boies - známy americký právnik, vydal knihu V službách spravodlivosti
Si David Boies ?
David Boies | 05. 08. 2010 15:11:44
// Reagovať
Myslím si že by skutočný David Boies bol rád keby vedel takto po slovensky :-)))). Zmením si nick aby ma nezažaloval, ten spor s ním by som asi nevyhral....:-))). Nick som zvolil tak trochu z recesie vzhľadom na všeobecný obsah článku (bezplatná právna pomoc alebo právne zastúpenie :-).
Akira | 02. 02. 2011 06:15:42
// Reagovať
"Je úplne jasne že 90% slovenských právnikov by nedokázalo ani s maximálnym nasadením všetkých svojích duševných síl dokončiť technický odbor a získať titul Ing. Keď do toho započítame súkromné školy práva zvyšuje sa toto číslo približne na 99%. "
máte tento názor aj niečím podložený?ja som študoval právo s ľudmi,ktorí mali ing. tituly z techniky (stavbarina a podobne...),dokonca aj z medicíny.tí to môžu porovnať.môžte to porovnať aj Vy?
máte tento názor aj niečím podložený?ja som študoval právo s ľudmi,ktorí mali ing. tituly z techniky (stavbarina a podobne...),dokonca aj z medicíny.tí to môžu porovnať.môžte to porovnať aj Vy?
hutár | 03. 08. 2010 08:52:28
// Reagovať
žiadna chyba súdu
každý má síce právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ale to neznamená, že ide o právo na "bezplatnú" právnu pomoc, respektíve o právo na "ustanovenie, či zaplatenie" právnej pomoci zo strany štátu. právo na právnu pomoc v prvom rade znamená, že osoba sa v konaní pred súdom môže dať zastupovať spravidla advokátom, ktorého si sama zvolí, pričom tzv. "povinná" obhajoba existuje len pri niektorých trestných veciach. inak právo na povinnú obhajobu, respektíve tomu zodovedajúca povinnosť súdu ustanoviť obhajcu vždy, keď si to účastník konania zmyslí neexistuje a preto sa stotožňujem s Antonovom v tom, že v popisovanom prípade nejde o rozpor s Ústavou...len pripomínam, že skutočnosť, že súd nevyhovie návrhu účastníka neznamená apriori, že koná v rozpore s ústavou...každý účastník súdneho konania môže navrhnúť čokoľvek a je povinnosťou súdu sa tým zaoberať a rozhodnúť o tom, avšak nikto právo na to, aby výsledok tohto rozhodnutia súdu zodpovedal jeho subjektívnej predstave neexistuje (ide o rozhodnutie ústavného súdu a aj súdu európskeho)
Vladimír Kramarič | 03. 08. 2010 10:03:44
// Reagovať
Nemôžem súhlasiť
a) žiadateľ na výzvu súdu preukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a prvostupňový súd nevyhovenie žiadosti (nie návrhu) neodôvodnil nesplnením materiálnych predpokladov, ale nezložitosťou sporu a "dostatočnou inteligenciou" žiadateľa, aby sa mohol zastupovať aj sám;
b) §30 OSP nehovorí, že súd "môže" žiadateľovi ustanoviť zástupcu, ale (za splnenia podmienok), ho súd "ustanoví". Teda musí. Rozhodnutie súdu o neustanovení zástupcu preto musí byť odôvodnené nesplnením podmienok podľa §§30 a 138 ods.1 OSP a žiadne ďalšie podmienky si súd voľne stanovovať nemôže. Dôvody uvedené súdom nesmú byť založené na porušení základného práva (rovnosť účastníkov v konaní) a nesmú vyústiť do porušenia základného práva (právo na prístup k súdu);
c) ESĽP síce vyslovil, že právo na prístup k súdu nie je právom na bezplatný prístup k súdu, zároveň však vyslovil, že finančné obmedzenie v prístupe k súdu nesmie byť neprimerane vysoké a nesmie spôsobiť predčasné skončenie konania vo veci samej tak, že by sa súd meritom veci nezaoberal (sťažnosť č. 73547/01, G.Jedamski a T.Jedamska proti Polsku). ESĽP v tomto prípade dokonca rozlišuje hypotetickú a reálnu možnosť zaplatiť súdny poplatok (zaistený majetok sťažovateľov);
b) §30 OSP nehovorí, že súd "môže" žiadateľovi ustanoviť zástupcu, ale (za splnenia podmienok), ho súd "ustanoví". Teda musí. Rozhodnutie súdu o neustanovení zástupcu preto musí byť odôvodnené nesplnením podmienok podľa §§30 a 138 ods.1 OSP a žiadne ďalšie podmienky si súd voľne stanovovať nemôže. Dôvody uvedené súdom nesmú byť založené na porušení základného práva (rovnosť účastníkov v konaní) a nesmú vyústiť do porušenia základného práva (právo na prístup k súdu);
c) ESĽP síce vyslovil, že právo na prístup k súdu nie je právom na bezplatný prístup k súdu, zároveň však vyslovil, že finančné obmedzenie v prístupe k súdu nesmie byť neprimerane vysoké a nesmie spôsobiť predčasné skončenie konania vo veci samej tak, že by sa súd meritom veci nezaoberal (sťažnosť č. 73547/01, G.Jedamski a T.Jedamska proti Polsku). ESĽP v tomto prípade dokonca rozlišuje hypotetickú a reálnu možnosť zaplatiť súdny poplatok (zaistený majetok sťažovateľov);
Anton "Triple-A" Antonič Antonov | 05. 08. 2010 14:10:10
// Reagovať
Zmierte sa s tým
Chceli ste právne zastúpenie zadarmo a súd vám ho nedal. Je zrejmé že článok je chybný. Na jednej strane súd, ktorý pochybil úplne a na druhej strane právo a spravodlivosť ktoré dávajú jednoznačne za pravdu Vám. Skoro ako v rozprávke.
Sú ľudia ktorí to právne zastúpenie potrebujú oveľa viac a nemajú ani skončenú VŠ. Išlo o konkurzne konanie, ak nebudete úspešný, neprídete ani o dom nad hlavou ani Vám nezoberú deti.
Okrem toho mal súd pravdu. Ak viete citovať nálezy ÚS a rozhodnutia ESLP tak bolo správne že Vám neustanovil právneho zástupcu, bolo by to mrhanie obmedzenými prostriedkami na niekoho kto má v úmysle robiť obštrukcie.
Sú ľudia ktorí to právne zastúpenie potrebujú oveľa viac a nemajú ani skončenú VŠ. Išlo o konkurzne konanie, ak nebudete úspešný, neprídete ani o dom nad hlavou ani Vám nezoberú deti.
Okrem toho mal súd pravdu. Ak viete citovať nálezy ÚS a rozhodnutia ESLP tak bolo správne že Vám neustanovil právneho zástupcu, bolo by to mrhanie obmedzenými prostriedkami na niekoho kto má v úmysle robiť obštrukcie.
Vladimír Kramarič | 06. 08. 2010 00:04:07
// Reagovať
Zmierujem sa s tým,
čo už žiadnym spôsobom neviem ovplyvniť.
Najprv by som rád predostrel, že neuznávam znevažovanie akéhokoľvek remesla. Za to málo, čo som z práva pochytil, vďačím advokátovi, ktorý ma naučil vnímať spornú otázku cez tri filtre - účastník, advokát a sudca, a pred ktorým snímem klobúk aj vtedy, keď ho nebudem mať na hlave.
Môj príspevok nie je o žalobcovi, ktorému súd neustanovil advokáta. Je o hranici, kde končí právo sudcu voľne interpretovať zákon. Ak sudca aplikuje svojvoľný výklad zákonného ustanovenia, je druhoradým, znenie ktorého z ustanovení nerešpektuje. Už totiž nie je možné automaticky dôverovať žiadnemu z jeho výrokov a je žiadúce overovať aj existenciu papiera, na ktorom je rozhodnutie vytlačené.
K Vašej poznámke, že ide (len) o konkurzné konanie a teda nehrozí strata domu,... - už nie sme v prostredí ZKV, ale ZKR a práve že tá strata strechy nad hlavou reálne hrozí.
Laické poznanie práva, je ako dobre vyzretý ementál. Okrojíte plátok, vložíte do bagety, nakrájate jednohubky. Štatisticky máte v každej jednohubke kúsok ementálu. Problém nastáva vo chvíli, keď si vyberiete kúsok s dierou. Aj laik je schopný grandióznej právnej úvahy - ktorú uzavrie triviálnou, avšak fatálnou procesnou chybou. A práve minimálne z tohto dôvodu je profesionálny zástupca potrebný. Advokát môže klienta nechať tvrdiť, dokazovať,... stále však plní dôležitú úlohu "strážneho psa" jeho práv a povinností.
Áno, stále som presvedčený, že súd pochybil a zákon je na strane neúspešného žiadateľa. Irónia ma nepresvedčila a protiargumenty som nenašiel. Vaša filozofia "každému podľa potreby - každý podľa svojich schopností" mi síce čosi pripomína, radšej sa však ani nepokúšam rozpamätať sa, čo.
Najprv by som rád predostrel, že neuznávam znevažovanie akéhokoľvek remesla. Za to málo, čo som z práva pochytil, vďačím advokátovi, ktorý ma naučil vnímať spornú otázku cez tri filtre - účastník, advokát a sudca, a pred ktorým snímem klobúk aj vtedy, keď ho nebudem mať na hlave.
Môj príspevok nie je o žalobcovi, ktorému súd neustanovil advokáta. Je o hranici, kde končí právo sudcu voľne interpretovať zákon. Ak sudca aplikuje svojvoľný výklad zákonného ustanovenia, je druhoradým, znenie ktorého z ustanovení nerešpektuje. Už totiž nie je možné automaticky dôverovať žiadnemu z jeho výrokov a je žiadúce overovať aj existenciu papiera, na ktorom je rozhodnutie vytlačené.
K Vašej poznámke, že ide (len) o konkurzné konanie a teda nehrozí strata domu,... - už nie sme v prostredí ZKV, ale ZKR a práve že tá strata strechy nad hlavou reálne hrozí.
Laické poznanie práva, je ako dobre vyzretý ementál. Okrojíte plátok, vložíte do bagety, nakrájate jednohubky. Štatisticky máte v každej jednohubke kúsok ementálu. Problém nastáva vo chvíli, keď si vyberiete kúsok s dierou. Aj laik je schopný grandióznej právnej úvahy - ktorú uzavrie triviálnou, avšak fatálnou procesnou chybou. A práve minimálne z tohto dôvodu je profesionálny zástupca potrebný. Advokát môže klienta nechať tvrdiť, dokazovať,... stále však plní dôležitú úlohu "strážneho psa" jeho práv a povinností.
Áno, stále som presvedčený, že súd pochybil a zákon je na strane neúspešného žiadateľa. Irónia ma nepresvedčila a protiargumenty som nenašiel. Vaša filozofia "každému podľa potreby - každý podľa svojich schopností" mi síce čosi pripomína, radšej sa však ani nepokúšam rozpamätať sa, čo.
Anton "Triple-A" Antonič Antonov | 06. 08. 2010 07:16:49
// Reagovať
Vkladáte mi do úst Marxov výrok ale v skutočnosti ste to vy, kto má k nemu bližšie. Myslím, že Marx by bol §30 nadšený.
Ak chcete vidieť svojvoľný výklad tak si prečítajte vlastný článok. (Pozor, prichádza argument) Podľa vášho výkladu Ǔstavy, Listiny a Osp je vec jednoznačná, tretia podmienka v §30 ods. 1 je vlastne zbytočná, lebo podľa vášho výkladu je ta potreba prítomná vždy a ak súd rozhodne inak, rozhodol v rozpore s Ústavou.
(Pozor, ďalší argument) Ak ste dokázali podať odvolanie v ktorom citujete ÚS, Listinu, Osp a ESLP tak súd rozhodol správne, právne zastúpenie ozaj nepotrebujete, lebo máte znalosti na dostatočnej úrovni aby ste sa dokázal zastupovať efektívne sám. Váš formalistický výklad k §30 to nezmení.
(Pozor, ďalší argument) Z celej veci sa mi zdá, že vaším účelom bolo robiť obštrukcie, inak by ste takú okrajovú vec, ktorú ani nepotrebujete, nehnal až na kraj. Je správne že vás súd zastavil, nebolo by spravodlivé, aby ste dostali advokáta s ktorým by ste mohli kuť ďalšie obštrukcie keď existujú účastníci ktorí toho advokáta potrebujú ďaleko viac.
Argumenty som vám označil, môžete sa s nimi teraz vysporiadať.
Ak chcete vidieť svojvoľný výklad tak si prečítajte vlastný článok. (Pozor, prichádza argument) Podľa vášho výkladu Ǔstavy, Listiny a Osp je vec jednoznačná, tretia podmienka v §30 ods. 1 je vlastne zbytočná, lebo podľa vášho výkladu je ta potreba prítomná vždy a ak súd rozhodne inak, rozhodol v rozpore s Ústavou.
(Pozor, ďalší argument) Ak ste dokázali podať odvolanie v ktorom citujete ÚS, Listinu, Osp a ESLP tak súd rozhodol správne, právne zastúpenie ozaj nepotrebujete, lebo máte znalosti na dostatočnej úrovni aby ste sa dokázal zastupovať efektívne sám. Váš formalistický výklad k §30 to nezmení.
(Pozor, ďalší argument) Z celej veci sa mi zdá, že vaším účelom bolo robiť obštrukcie, inak by ste takú okrajovú vec, ktorú ani nepotrebujete, nehnal až na kraj. Je správne že vás súd zastavil, nebolo by spravodlivé, aby ste dostali advokáta s ktorým by ste mohli kuť ďalšie obštrukcie keď existujú účastníci ktorí toho advokáta potrebujú ďaleko viac.
Argumenty som vám označil, môžete sa s nimi teraz vysporiadať.
Vladimír Kramarič | 07. 08. 2010 00:03:36
// Reagovať
Marxov výrok som Vám do úst rozhodne nevložil ja - je zreteľne čitateľný z Vašich vyjadrení, nakoniec, aj z Vášho posledného odstavca.
K Vašim argumentom:
Prvý: založený na induktívnom logickom klame danom vylúčením nevyhovujúcich skutočností z argumentu. Do argumentu ste vložil falošnú premisu, na ktorej ste založil výrok, ku ktorému ste chcel dospieť. Ak si ešte raz prečítate článok, iste narazíte aj na časť, kde hovorím o obrane napr. prekludovaného práva. V takomto prípade žiadateľ právneho zástupcu nepotrebuje, nakoľko v spore nemôže uspieť, nech by ho zastupoval ktokoľvek. Rozhodne som teda netvrdil, že potreba právneho zastúpenia je prítomná vždy.
Druhý: Forma nevypovedá nič o obsahu. Otázkou preto je, do akej miery sú v odvolaní uvedené námietky, názory a myšlienky, k prejednávanej veci relevantné, právne účinné, spôsobilé presvedčiť súd o tvrdenej pravde? Z Vášho argumentu súdim, že aj jasne a zrozumiteľne formulovaná hlúposť, podopretá irelevantným judikátom, je podľa Vás dôkazom schopností zastupovať sa efektívne sám. Môžem Vám dať za pravdu, ak z Vášho výroku vylúčim slovo "efektívne".
Tretí: typické odvádzanie pozornosti za pomoci "šikmej plochy" (ešte o riadok viac a mohol ste dospieť až k vážnemu ohrozeniu svetového mieru), v kombinácii s "argumentum ad hominem". Niet sa s čím vysporiadať, pretože v argumente chýba tvrdenie, ktoré by neporušovalo zásady logického dôkazu.
Dve poznámky:
Prvá: ustanovovanie zástupcu ex-offo je zo strany štátu limitované prideleným finančným fondom? (Skúste o rok, tohtoročné prostriedky sa už vyčerpali?). Je ustanovenie zástupcu jednému, príčinou, že sa neujde druhému?
Druhá: Stretla sa Vaša argumentácia s mojou. Ak máte pravdu Vy, potom právneho zástupcu nepotrebujem, čoho dôkazom bude moje vadné dôvodenie v tejto debate. Teda, svojim víťazstvom v diskusii poskytnete dôkaz, že nemáte pravdu. Stačí, ak Vám dám za pravdu a v tej chvíli ste v tejto debate porazený. Tak len do toho.
K Vašim argumentom:
Prvý: založený na induktívnom logickom klame danom vylúčením nevyhovujúcich skutočností z argumentu. Do argumentu ste vložil falošnú premisu, na ktorej ste založil výrok, ku ktorému ste chcel dospieť. Ak si ešte raz prečítate článok, iste narazíte aj na časť, kde hovorím o obrane napr. prekludovaného práva. V takomto prípade žiadateľ právneho zástupcu nepotrebuje, nakoľko v spore nemôže uspieť, nech by ho zastupoval ktokoľvek. Rozhodne som teda netvrdil, že potreba právneho zastúpenia je prítomná vždy.
Druhý: Forma nevypovedá nič o obsahu. Otázkou preto je, do akej miery sú v odvolaní uvedené námietky, názory a myšlienky, k prejednávanej veci relevantné, právne účinné, spôsobilé presvedčiť súd o tvrdenej pravde? Z Vášho argumentu súdim, že aj jasne a zrozumiteľne formulovaná hlúposť, podopretá irelevantným judikátom, je podľa Vás dôkazom schopností zastupovať sa efektívne sám. Môžem Vám dať za pravdu, ak z Vášho výroku vylúčim slovo "efektívne".
Tretí: typické odvádzanie pozornosti za pomoci "šikmej plochy" (ešte o riadok viac a mohol ste dospieť až k vážnemu ohrozeniu svetového mieru), v kombinácii s "argumentum ad hominem". Niet sa s čím vysporiadať, pretože v argumente chýba tvrdenie, ktoré by neporušovalo zásady logického dôkazu.
Dve poznámky:
Prvá: ustanovovanie zástupcu ex-offo je zo strany štátu limitované prideleným finančným fondom? (Skúste o rok, tohtoročné prostriedky sa už vyčerpali?). Je ustanovenie zástupcu jednému, príčinou, že sa neujde druhému?
Druhá: Stretla sa Vaša argumentácia s mojou. Ak máte pravdu Vy, potom právneho zástupcu nepotrebujem, čoho dôkazom bude moje vadné dôvodenie v tejto debate. Teda, svojim víťazstvom v diskusii poskytnete dôkaz, že nemáte pravdu. Stačí, ak Vám dám za pravdu a v tej chvíli ste v tejto debate porazený. Tak len do toho.
Anton "Triple-A" Antonič Antonov | 07. 08. 2010 10:40:46
// Reagovať
1) podľa vás (ústavne konformný výklad) ak súd ustanoví zástupcu podľa §30 tak určil, že je možné v spore uspieť a naopak, ak neustanoví zástupcu, tak je spor vopred prehraný a súd si, obrazne povedané, ešte kopne do účastníka, ktorý je už na zemi.
Táto zásada by sa mala uplatnovať aj v trestnom procese. Súd by si prečítal obžalobu, určil by, že vina je jasná a neustanovil by exoffo obhajcu. "V takomto prípade žiadateľ právneho zástupcu nepotrebuje, nakoľko v spore nemôže uspieť, nech by ho zastupoval ktokoľvek."
2 a 3) výkladom právnym noriem realitu nezmeníte. ako veriteľ v KK ste podali odvolanie na kraj pre neustanovenie zástupcu podľa §30 Osp v ktorom ste asi citovali Ústavu, nálezy ÚS a rozhodnutia ESĽP. Vaša argumentácia znie ako keby niekto prišiel na súd v BMW a v obleku od Armaniho a presviedčal súd o tom, že jeho pomery ho odôvodňujú na oslobodenie od poplatkov.
1P) Nikde som netvrdil, že súd vedie účtovníctvo a podľa toho určuje či ešte môže ustanoviť zástupcu.
2P) Nie, lebo podstatné je KK, nie §30 Osp.
Táto zásada by sa mala uplatnovať aj v trestnom procese. Súd by si prečítal obžalobu, určil by, že vina je jasná a neustanovil by exoffo obhajcu. "V takomto prípade žiadateľ právneho zástupcu nepotrebuje, nakoľko v spore nemôže uspieť, nech by ho zastupoval ktokoľvek."
2 a 3) výkladom právnym noriem realitu nezmeníte. ako veriteľ v KK ste podali odvolanie na kraj pre neustanovenie zástupcu podľa §30 Osp v ktorom ste asi citovali Ústavu, nálezy ÚS a rozhodnutia ESĽP. Vaša argumentácia znie ako keby niekto prišiel na súd v BMW a v obleku od Armaniho a presviedčal súd o tom, že jeho pomery ho odôvodňujú na oslobodenie od poplatkov.
1P) Nikde som netvrdil, že súd vedie účtovníctvo a podľa toho určuje či ešte môže ustanoviť zástupcu.
2P) Nie, lebo podstatné je KK, nie §30 Osp.
