Rudolf Chmel: Odstránime opatrenia z predchádzajúcich rokov, ktoré obmedzovali ľudské práva

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv sme sa rozprávali so spisovateľom, diplomatom a súčasným podpredsedom vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Rudolfom Chmelom. Zhovárali sme sa o ľudských právach, zákone o používaní jazykov národnostných menšín, o prioritách Vlády SR v oblasti ľudských práv a tom, prečo na Slovensku nemáme ministerstvo pre ľudské práva. Je momentálna štruktúra a rozsah právomocí úradu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny adekvátny pre súčasný stav ľudských práv na Slovensku? Myslíte si, že SR by mala mať samostatné ministerstvo pre ľudské práva?

V predchádzajúcich obdobiach sa venovalo týmto otázkam minimálna pozornosť, čo dobre znázorňuje aj doterajšia pozícia podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Nedávno schválená novela kompetenčného zákona značne rozšírila právomoci podpredsedu vlády a zároveň posilnila už existujúce, nevytvoril sa ale samostatný úrad pre tieto oblasti. V súčasnosti prebieha rozšírenie personálnej kapacity útvaru podpredsedu vlády, ktorý je organizačne zaradený pod Úrad vlády SR, ale riadi ho podpredseda vlády. Kompetenčný zákon zabezpečuje pomerne silné právomoci podpredsedovi vlády a snažím sa urobiť maximum, aby sa tieto právomoci čo najširšie uplatnili. Politická realita neumožňuje, aby sme sa v súčasnosti seriózne zaoberali možnosťou zriadenia samostatného ministerstva pre túto oblasť, ale v budúcnosti sa k týmto otázkam zrejme môžeme vrátiť.

Práve prebieha verejná diskusia o novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Aké zmeny by jej prijatie prinieslo a v čom sú pozitívne?

Tento zákon bol prijatý v roku 1999 a dodnes nebol aktualizovaný. Slovenská republika v minulom desaťročí ratifikovala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a novelizovala zákon o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku a ďalšie opatrenia mali vplyv na zrýchlenie asimilačných procesov. Musíme reagovať na tieto skutočnosti a všetky medzinárodné organizácie ako aj organizácie menšín nás podporujú. Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín by vytvorila lepšie mechanizmy pre zachovanie týchto jazykov. Občania by boli informovaní o svojich jazykových právach, dostávali by rozhodnutia správnych orgánov dvojjazyčne, dokonca na požiadanie i všetky verejné listiny vydávané orgánmi územnej samosprávy. Znížením hranice chceme tieto práva zabezpečiť aj menej početným menšinám, pretože súčasná zákonná úprava im nepriznáva tie práva, ktoré by im vyplývali z ústavy. Sankcie sú dôležité preto, aby ľudia brali tento predpis vážne a aby sme vytvorili rovnováhu medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. V prípade odstránenia sankcií zo zákona o štátnom jazyku sme ale pripravení odstrániť sankcie aj z nášho návrhu.

Súhlasíte so zisteniami a odporúčaniami Benátskej komisie a aké kroky chcete prijať na ich naplnenie?

Po zverejnení posudku Benátskej komisie som vydal tlačovú správu, v ktorej som uviedol, že Benátska komisia potvrdila mnohé moje predstavy ohľadne zákona o štátnom jazyku. Benátska komisia kritizuje zákon o štátnom jazyku v tom posudku veľmi tvrdo, ale korektne a uvádza všetky tie body, ktoré sú nezlučiteľné s medzinárodnými dohovormi, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Ide takmer o všetky body, ktoré boli zavedené spornou novelou z roku 2009. Benátska komisia odsudzuje napríklad úpravu pokút a uprednostňuje prijatie pozitívnych opatrení a stimulov. Treba si uvedomiť, že ide o veľmi významný poradný orgán Rady Európy, o stanovisko ktorého požiadala vláda Slovenskej republiky. Vôbec nevziať toto stanovisko do úvahy pri novelizácii by nebolo príliš múdrym krokom.

Do programového vyhlásenia vlády v časti Ochrana a podpora ľudských práv sa nedostal zákon o postavení národnostných menšín, ani o homosexuálnych partnerstvách. Namiesto toho vláda chce zmeniť a doplniť tlačový zákon, zákon o štátnom jazyku SR, aj zákon o občianstve SR. Sú tieto novely väčšou prioritou ako nové zákony pre lepšie dodržiavanie a ochranu ľudských práv na Slovensku?

Vláda si predovšetkým vytýčila cieľ odstrániť všetky opatrenia z predchádzajúcich rokov, ktoré obmedzovali ľudské práva na Slovensku, a to právo na slobodu prejavu či práva národnostných menšín. Odstránenie nezrovnalostí zo zákona o štátnom občianstve, tlačového zákona alebo zákona o štátnom jazyku tvorí organickú súčasť plánu vlády, čo sa týka zvyšovania kvality ochrany ľudských práv. Prijatie komplexného zákona o postavení národnostných menšín alebo o homosexuálnych partnerstvách sa síce do programového vyhlásenia nedostalo, to však nevylučuje, že tieto otázky môžeme počas tohto volebného obdobia otvoriť. V prípade zákona o postavení národnostných menšín rátame s tým, že novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín a prijatím nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín pripravíme pôdu pre komplexné usporiadanie národnostnej problematiky.