O popieračoch Holokaustu, alebo o vzájomnom vzťahu slobody myslenia, prejavu, vedeckého bádania a historického revizionizmu v Európe
Kristián Čechmánek | 18. 01. 2011 | komentárov: 15
Každému bez rozdielu sa priznáva sloboda myslenia, prejavu a vedeckého bádania. Alebo aspoň by sa priznávať mala. Možno povedať, že vo všeobecnosti to platí, ale... v momente intelektuálneho rozbehu narážame na kontroverznú tému Holokaustu. Celý superústavný domček z karát sa rozsypáva, práva a slobody prameniace z jusnaturalistickej koncepcie sa stávajú dôvodom mastnej pokuty, v horšom prípade trestu odňatia slobody a dosiaľ slobodný a sebavedomý subjekt práv a povinností žijúci v rozkvitajúcej demokracii naráža na doteraz neviditeľné mreže svojej klietky, klietky postmoderného totalitarizmu. Totalitarizmu s ľudskou tvárou, samozrejme.
Iste, je možné pochopiť snahu zákonodarcu chrániť určité spoločenské vzťahy, zabrániť šikanóznemu a excesívnemu výkonu práv a umožniť tak proporcionalitu medzi právom a povinnosťou, čo je vlastne aj požiadavkou ex constitutione. Vytvoriť však dominantné uberprávo, kvôli ktorému „zabarikádujem“ kvantum ďalších práv predpokladaných ako ústavou, tak aj medzinárodnými zmluvami je vyslovene nedemokratické.
Holokaust je špecifickým fenoménom ľudských dejín, ktorý možno zjednodušene definovať ako masové vyvražďovanie židov počas druhej svetovej vojny. Myslím, že dnes už nikto nespochybní jeho existenciu a dôsledky. V konečnom zúčtovaní možno hovoriť o miliónoch mŕtvych a o jednej z najväčších tragédií v histórii. Vzhľadom na tieto fakty nevidím najzávažnejší problém v trestnosti faktického spochybňovania danej udalosti, ale skôr v absolútnej neurčitosti definície, či interpretácie trestného činu spochybňovania Holokaustu a zneužívania tejto skutkovej podstaty na rôzne politické účely, ako aj narúšanie „slobodnej súťaže“ v oblasti vedy.
V tomto bode zámerne využívam paralelu štátom uznanej formy práva, ktorá na rozdiel od ostatných normatívnych systémov spôsobuje všeobecnú záväznosť a vynútiteľnosť. Možno teda konštatovať, že v otázke Holokaustu je štát monopolistickým interpretátorom historického priebehu, či faktov tragickej scény z druhej svetovej vojny a akékoľvek iné vysvetlenia sú protiprávne. Takéto obmedzovanie na úrovni vedeckohistorickej interpretácie však odporuje samotnej podstate vedy, ktorá je postavená na slobodnom „konkurenčnom“ prostredí, ktoré umožňuje formulovať, predkladať a testovať teórie nové a alternatívne k tým súčasným. Jednoznačne treba pripomenúť, že to, čo nepripúšťa svoju vyvrátiteľnosť, nie je vedou; práve možnosť falzifikácie je zásadným kritériom medzi vedou a metafyzikou (POPPER). Nielenže v oblasti Holokaustu de facto nie je možné robiť seriózny výskum, ale dochádza aj k drastickému obmedzeniu akademickej slobody v akejkoľvek možnosti odchýlnej prezentácie, či explikácie. Navyše takýto postup má za následok výraznú tenziu a neraz i prejav neskrývaného antisemitizmu, ktorý je živený práve tajnostkárstvom a svojou nedotknuteľnosťou. Otvorená diskusia a úprimnosť by toto napätie mohli jednoznačne minimalizovať.
Tragédiu nežidovskej genocídy bagatelizoval tiež profesor politológie Pavol Mešťan (dnes riaditeľ múzea židovskej kultúry v BA), ktorý považuje prirovnávanie ktorejkoľvek genocídy k Holokaustu za jeho spochybňovanie.
Vytváranie exkluzivity, či monopolu na Holokaust môže zvyšovať napätie v spoločnosti a širokej verejnosti, ktorá je na privilegovanie rôznych skupín a protekcionizmus obzvlášť háklivá. Preto považujem sústavné vyzdvihovanie a favorizovanie Holokaustu oproti iným vyhladzovaniam rôznych národov a skupín za kontraproduktívne a skôr na škodu veci.
Zo zaužívanej praxe teda možno logicky dôjsť k postulátu, že Holokaustom je systematické vyvraždenie šiestich miliónov židov počas druhej svetovej vojny. V prípade zmeny číslovky na päť miliónov by som pravdepodobne poprel Holokaust, pretože toto číslo nie je dostatočné na vyjadrenie „úcty“ k židovskej tragédii.
Výklad orgánov aplikácie práva a zákonodarcu sa dostáva na pomerne tenký ľad, pretože z rozsudkov vyplýva úcta, respektíve ochrana číslovky a nie konkrétneho ľudského života.
Treba si uvedomiť, že obeťou Holokaustu nebolo šesť miliónov anonymných židov, ale šesť miliónov osobností, mužov, žien a detí, ktorí mali mená, emócie, zvyky a ktorí zažili utrpenie. Pýtam sa teda, kto je popierač Holokaustu? Historik, ktorý tvrdí, že v koncentračných táboroch zahynulo päť miliónov ľudských obetí alebo zákonodarca, prípadne súd, ktorí vychádzajú z formy, ale nie z obsahu, ktorí nepovažujú za dôležité vzdať úctu či ochranu konkrétnej obeti a namiesto toho sa oháňajú kalkulačkou a počtami?
Z pohľadu väčšiny ľudí by bol Holokaust tragédiou aj pri stovkách, či tisícoch mŕtvych. Ale to je len pohľad zanietených popieračov Holokaustu.
Holokaust je špecifickým fenoménom ľudských dejín, ktorý možno zjednodušene definovať ako masové vyvražďovanie židov počas druhej svetovej vojny. Myslím, že dnes už nikto nespochybní jeho existenciu a dôsledky. V konečnom zúčtovaní možno hovoriť o miliónoch mŕtvych a o jednej z najväčších tragédií v histórii. Vzhľadom na tieto fakty nevidím najzávažnejší problém v trestnosti faktického spochybňovania danej udalosti, ale skôr v absolútnej neurčitosti definície, či interpretácie trestného činu spochybňovania Holokaustu a zneužívania tejto skutkovej podstaty na rôzne politické účely, ako aj narúšanie „slobodnej súťaže“ v oblasti vedy.
Holokaust a veda
V priebehu posledných desaťročí sme mali možnosť byť svedkami rôznych prípadov a procesov s tzv. „popieračmi Holokaustu“. Prečo tie úvodzovky? Najmä z dôvodu neexistencie faktického popierania, či bagatelizovania tohto faktu. Inými slovami, v mnohých prípadoch sa dotyční amatérski historici, vedci, technici, dobrodruhovia, či objavitelia spájaní s protiprávnym konaním nedopustili popierania Holokaustu. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu stačili akékoľvek vyjadrenia, názory, argumenty ktoré boli v rozpore so „štátom uznaným“ priebehom historickej udalosti Holokaustu.V tomto bode zámerne využívam paralelu štátom uznanej formy práva, ktorá na rozdiel od ostatných normatívnych systémov spôsobuje všeobecnú záväznosť a vynútiteľnosť. Možno teda konštatovať, že v otázke Holokaustu je štát monopolistickým interpretátorom historického priebehu, či faktov tragickej scény z druhej svetovej vojny a akékoľvek iné vysvetlenia sú protiprávne. Takéto obmedzovanie na úrovni vedeckohistorickej interpretácie však odporuje samotnej podstate vedy, ktorá je postavená na slobodnom „konkurenčnom“ prostredí, ktoré umožňuje formulovať, predkladať a testovať teórie nové a alternatívne k tým súčasným. Jednoznačne treba pripomenúť, že to, čo nepripúšťa svoju vyvrátiteľnosť, nie je vedou; práve možnosť falzifikácie je zásadným kritériom medzi vedou a metafyzikou (POPPER). Nielenže v oblasti Holokaustu de facto nie je možné robiť seriózny výskum, ale dochádza aj k drastickému obmedzeniu akademickej slobody v akejkoľvek možnosti odchýlnej prezentácie, či explikácie. Navyše takýto postup má za následok výraznú tenziu a neraz i prejav neskrývaného antisemitizmu, ktorý je živený práve tajnostkárstvom a svojou nedotknuteľnosťou. Otvorená diskusia a úprimnosť by toto napätie mohli jednoznačne minimalizovať.
Exkluzívne právo na Holokaust sa zaručuje
Vzťahuje sa Holokaust výlučne na židov? Ide o jedinečnú formu vyvražďovania? Podľa židovských autorov a osobností určite áno. Napriek tomuto obmedzenému pohľadu sa v rôznych štátoch v priebehu dvadsiateho storočia uskutočňovali jatky a čistky celých národov, či etnických skupín. Vhodným príkladom je vyhladzovanie Arménov v Osmanskej ríši (1914-1922). V rámci tejto genocídy prišlo o život jeden a pol až dva milióny ľudí. Podľa židovskej historičky Lipstadt sa však krutá arménska tragédia udiala v odlišnom kontexte, v kontexte vyháňania a presídľovania. Bola hrozná a spôsobila ohromné utrpenie, nebola ale súčasťou procesu totálneho vyhladzovania celého národa. Lipstadt tiež tvrdí, že vyvraždenie miliónov Kambodžanov bolo „niečo úplne iné ako vyhladzovanie Židov nacistami.“ Vyvrcholením marginalizácie arménskej genocídy bola reakcia židovských predstaviteľov Elie Wiesela a rabína Arthura Hertzberga rovnako ako AJC (American Jewish Committee) a Jad Vašem, ktorí sa stiahli z medzinárodnej konferencie o genocíde v Tel Avive, pretože jej akademickí organizátori – navzdory naliehaniu izraelskej vlády – zaradili do jej programu aj zasadanie k arménskemu prípadu.“ (DROTOVÁN).Tragédiu nežidovskej genocídy bagatelizoval tiež profesor politológie Pavol Mešťan (dnes riaditeľ múzea židovskej kultúry v BA), ktorý považuje prirovnávanie ktorejkoľvek genocídy k Holokaustu za jeho spochybňovanie.
Vytváranie exkluzivity, či monopolu na Holokaust môže zvyšovať napätie v spoločnosti a širokej verejnosti, ktorá je na privilegovanie rôznych skupín a protekcionizmus obzvlášť háklivá. Preto považujem sústavné vyzdvihovanie a favorizovanie Holokaustu oproti iným vyhladzovaniam rôznych národov a skupín za kontraproduktívne a skôr na škodu veci.
Smrť jedného muža je tragédia. Smrť milióna mužov je štatistika.
Veľká časť zahraničných procesov proti popieračom Holokaustu sa týkala znižovania počtu obetí tragédie. Rôzne zdroje uvádzajú číslo okolo šesť miliónov obetí. Osoby, ktoré poukazovali na nepresnosti a predkladali dôkazy o nižšom počte boli obvinené a napokon odsúdené. Dôvodom bolo spochybnenie číslovky šesť miliónov. Títo „kacíri“ však nikdy nespochybnili tragédiu Holokaustu, či závažnosť tejto historickej témy, snažili sa len obhájiť svoju pravdu, postavenú na základe vlastných dôkazov.Zo zaužívanej praxe teda možno logicky dôjsť k postulátu, že Holokaustom je systematické vyvraždenie šiestich miliónov židov počas druhej svetovej vojny. V prípade zmeny číslovky na päť miliónov by som pravdepodobne poprel Holokaust, pretože toto číslo nie je dostatočné na vyjadrenie „úcty“ k židovskej tragédii.
Výklad orgánov aplikácie práva a zákonodarcu sa dostáva na pomerne tenký ľad, pretože z rozsudkov vyplýva úcta, respektíve ochrana číslovky a nie konkrétneho ľudského života.
Treba si uvedomiť, že obeťou Holokaustu nebolo šesť miliónov anonymných židov, ale šesť miliónov osobností, mužov, žien a detí, ktorí mali mená, emócie, zvyky a ktorí zažili utrpenie. Pýtam sa teda, kto je popierač Holokaustu? Historik, ktorý tvrdí, že v koncentračných táboroch zahynulo päť miliónov ľudských obetí alebo zákonodarca, prípadne súd, ktorí vychádzajú z formy, ale nie z obsahu, ktorí nepovažujú za dôležité vzdať úctu či ochranu konkrétnej obeti a namiesto toho sa oháňajú kalkulačkou a počtami?
Dehonestácia človeka na číslo zaváňa nacizmom a komunizmom.
Je zaujímavé sledovať mnohé osobnosti, politikov a právnikov ktorí tak tvrdošijne bojujú proti historickému revizionizmu a pritom sami spochybňujú základnú podstatu a odkaz Holokaustu - cenu ľudského života.Z pohľadu väčšiny ľudí by bol Holokaust tragédiou aj pri stovkách, či tisícoch mŕtvych. Ale to je len pohľad zanietených popieračov Holokaustu.
Súvisiace články
AD K. Čechmánek: Výsledkom popierania je presne to, čo hovorí samotný pojem. Popieranie.Samospráva a verejnosť justícieVoľby generálneho prokurátora: Tajne či verejne?Piliere spravodlivého rozhodnutia (časť II.): Deontológia a profesijná zodpovednosťPiliere spravodlivého rozhodnutia (časť I.): Nezávislosť a nestrannosť Články autora
Juraj Gyarfas | 19. 01. 2011 11:18:30
// Reagovať
Aký konkrétny historik bol stíhaný alebo odsúdený za relevantný a historicky seriózny výskum o holokauste? A kto bol stíhaný alebo odsúdený za uvádzanie čísla 5 miliónov?
Kristián Čechmánek | 19. 01. 2011 12:59:52
// Reagovať
Treba si uvedomiť, že výskum ako taký je prakticky nemožný. Či už je považovaný za viac, či menej seriózny. Napriek tomu, že sa stotožňujem s oficiálnymi zdrojmi som kategoricky proti potláčaniu akýchkoľvek akademických a aj pseudoakademických snáh. Čo sa týka číslovky, ktorú spomínate...
5 miliónov bol príklad, ale je zaujímavé ako ste sa ho chytili :)
Nie, tu vážne neriešim 6,5,4,3,2,1 miliónov, tu riešim princíp. V zásade každý moderný popierač holokaustu sa oháňal odlišnými počtami, ktoré odôvodňoval nedostatkom kapacít a pod. A okrem iného, aj za takéto výroky bol odsúdený (obžaloba nebola postavená len na počte, ale aj na spochybňovaní technických možností koncentračných táborov, prípadne nevedomosti Hitlera o vyvražďovaní...).
Tu nejde ani tak o nejakého Rudolfa, Irvinga, či Leuchtera, ale skôr o smerovanie modernej demokracie.
Pripomína mi to trochu procesy s osobami prezentujúcimi bludné učenia v ktorých prejavovaný názor, ktorý bol v rozpore s oficiálnym "učením ", bol apriori zlý a nesprávny (niekedy aj naozaj bol).
Pripomínam, že zástancom dekriminalizácie popierania holokaustu bol aj sám doktor D. Lipšic.
5 miliónov bol príklad, ale je zaujímavé ako ste sa ho chytili :)
Nie, tu vážne neriešim 6,5,4,3,2,1 miliónov, tu riešim princíp. V zásade každý moderný popierač holokaustu sa oháňal odlišnými počtami, ktoré odôvodňoval nedostatkom kapacít a pod. A okrem iného, aj za takéto výroky bol odsúdený (obžaloba nebola postavená len na počte, ale aj na spochybňovaní technických možností koncentračných táborov, prípadne nevedomosti Hitlera o vyvražďovaní...).
Tu nejde ani tak o nejakého Rudolfa, Irvinga, či Leuchtera, ale skôr o smerovanie modernej demokracie.
Pripomína mi to trochu procesy s osobami prezentujúcimi bludné učenia v ktorých prejavovaný názor, ktorý bol v rozpore s oficiálnym "učením ", bol apriori zlý a nesprávny (niekedy aj naozaj bol).
Pripomínam, že zástancom dekriminalizácie popierania holokaustu bol aj sám doktor D. Lipšic.
Jan B. | 19. 01. 2011 13:42:51
// Reagovať
V prvom rade k číslovkám: Zundel, Irving a ďalší menej známi revizionisti uvádzali oveľa väčšie rozdiely medzi skutočným stavom a svojimi zisteniami. Nebolo to určite 5 000 000 vs 6 000 000. Váš príklad by preto neobstál a pravdepodobne by ani nebol trestný.
Čo sa týka principiálneho obmedzovania slobody slova, v zásade súhlasím s autorom.
Ak má niekto akokoľvek scestný názor, má na neho právo. Je to jeho vec, jeho nevedomosť a jeho problém. Nie je to však dôvod na jeho prenasledovanie, trestné stíhanie a ani väznenie.
Tvrdením, že nebol holokaust de facto nedochádza k poškodzovaniu nikoho práv. Takéto tvrdenia nepotrebujú štátnu represiu, dostane sa im morálneho a spoločenského odsúdenia. To je adekvátna sankcia.
Čo sa týka principiálneho obmedzovania slobody slova, v zásade súhlasím s autorom.
Ak má niekto akokoľvek scestný názor, má na neho právo. Je to jeho vec, jeho nevedomosť a jeho problém. Nie je to však dôvod na jeho prenasledovanie, trestné stíhanie a ani väznenie.
Tvrdením, že nebol holokaust de facto nedochádza k poškodzovaniu nikoho práv. Takéto tvrdenia nepotrebujú štátnu represiu, dostane sa im morálneho a spoločenského odsúdenia. To je adekvátna sankcia.
Juraj Gyarfas | 19. 01. 2011 14:12:28
// Reagovať
Netvrdím, že dekriminalizácia osvienčimskej lži je a priori zlý nápad. Myslím si, že je to legitímny názor, ktorý si zaslúži legitímnu diskusiu.
Čo však nepovažujem za legitímne je splietanie len okrajovo súvisiacich vecí.
Po prvé, podľa môjho názoru je potrebné rozlišovať medzi serióznym historickým výskumom (aj keď by jeho výsledky viedli k iným záverom, ako je súčasný stav historickej vedy o holokauste) a perfídnym popieraním ľudského utrpenia bez seriózneho výskumu a s politickým pozadím. Ak tvrdíte, že súčasná legislatíva o osvienčimskej lži zakazuje to prvé, dajte prosím aspoň jeden príklad, kedy k takémuto obmedzeniu historického bádania došlo. Ak tvrdíte, že ani perfídne lži by nemali byť v demokratickej spoločnosti stíhané trestným právom, je to legitímny názor. Ale potom musíte používať iné argumenty, ako údajnú obhajobu historického výskumu.
Tvrdíte, že "výskum ako taký je prakticky nemožný", že tu existuje "postmoderný totalitarizmus", že "dominantné uberprávo je vyslovene nedemokratické", že dochádza "k narúšaniu slobodnej súťaže v oblasti vedy", že "v oblasti Holokaustu de facto nie je možné robiť seriózny výskum", že
"dochádza k drastickému obmedzeniu akademickej slobody" a že "V prípade zmeny číslovky na päť miliónov by som pravdepodobne poprel Holokaust, pretože toto číslo nie je dostatočné na vyjadrenie „úcty“ k židovskej tragédii". Myslím si, že pri absencii akýchkoľvek príkladov, kedy bol v dôsledku zákazu osvienčimskej lži narušený seriózny akademický diskurz a kedy bolo vedcom zabránené zverejniť odlišné (ale seriózne podložené) výpočty, sú toto trochu silné vyjadrenia.
Po druhé, obviňujete konkrétne osoby (Pavol Mešťan, Elie Wiesel, Arthur Hertzberg, Lipstadt) ako aj bližšie nešpecifikovaných "židovských autorov", z "marginalizovania" a "bagatelizovania" nežidovskej genocídy. Nepochybujem, že existuje množstvo "židovských autorov", ktorí sa výrazne zastali obetí
iných genocíd. Tak isto existuje množstvo židovských (ale aj nežidovských autorov), ktorí považujú holokaust za jedinečný zločin, odlišujúci sa od iných genocíd. Nechcem sa do tejto debaty púšťať, pretože som sa tejto téme nikdy detailne nevenoval. Dovolím si však poznamenať, že existuje mnoho
historických argumentov, na základe ktorých je možné holokaust dôrazne odlíšiť od iných genocíd (napr. úmysel, rozsah, technickú realizáciu). Netvrdím, že o týchto argumentoch nemožno diskutovať. Hovoríte však o "marginalizácii", "exkluzívnom práve na holokaust" a "bagatelizovaní" bez toho, aby ste sa s ktorýmkoľvek z týchto argumentov vysporiadali.
Na záver by som rád potvrdil, že diskusiu o zákaze osvienčimskej lži považujem za legitímnu. Áno, som si vedomý, že tento názor zastáva aj pán doktor Lipšic a považujem za legitímne s ním súhlasiť (aj keď tento názor nezdieľam). Zdá sa mi však, že sila vyhlásení a invektív by mala aspoň čiastočne zodpovedať sile argumentov.
Čo však nepovažujem za legitímne je splietanie len okrajovo súvisiacich vecí.
Po prvé, podľa môjho názoru je potrebné rozlišovať medzi serióznym historickým výskumom (aj keď by jeho výsledky viedli k iným záverom, ako je súčasný stav historickej vedy o holokauste) a perfídnym popieraním ľudského utrpenia bez seriózneho výskumu a s politickým pozadím. Ak tvrdíte, že súčasná legislatíva o osvienčimskej lži zakazuje to prvé, dajte prosím aspoň jeden príklad, kedy k takémuto obmedzeniu historického bádania došlo. Ak tvrdíte, že ani perfídne lži by nemali byť v demokratickej spoločnosti stíhané trestným právom, je to legitímny názor. Ale potom musíte používať iné argumenty, ako údajnú obhajobu historického výskumu.
Tvrdíte, že "výskum ako taký je prakticky nemožný", že tu existuje "postmoderný totalitarizmus", že "dominantné uberprávo je vyslovene nedemokratické", že dochádza "k narúšaniu slobodnej súťaže v oblasti vedy", že "v oblasti Holokaustu de facto nie je možné robiť seriózny výskum", že
"dochádza k drastickému obmedzeniu akademickej slobody" a že "V prípade zmeny číslovky na päť miliónov by som pravdepodobne poprel Holokaust, pretože toto číslo nie je dostatočné na vyjadrenie „úcty“ k židovskej tragédii". Myslím si, že pri absencii akýchkoľvek príkladov, kedy bol v dôsledku zákazu osvienčimskej lži narušený seriózny akademický diskurz a kedy bolo vedcom zabránené zverejniť odlišné (ale seriózne podložené) výpočty, sú toto trochu silné vyjadrenia.
Po druhé, obviňujete konkrétne osoby (Pavol Mešťan, Elie Wiesel, Arthur Hertzberg, Lipstadt) ako aj bližšie nešpecifikovaných "židovských autorov", z "marginalizovania" a "bagatelizovania" nežidovskej genocídy. Nepochybujem, že existuje množstvo "židovských autorov", ktorí sa výrazne zastali obetí
iných genocíd. Tak isto existuje množstvo židovských (ale aj nežidovských autorov), ktorí považujú holokaust za jedinečný zločin, odlišujúci sa od iných genocíd. Nechcem sa do tejto debaty púšťať, pretože som sa tejto téme nikdy detailne nevenoval. Dovolím si však poznamenať, že existuje mnoho
historických argumentov, na základe ktorých je možné holokaust dôrazne odlíšiť od iných genocíd (napr. úmysel, rozsah, technickú realizáciu). Netvrdím, že o týchto argumentoch nemožno diskutovať. Hovoríte však o "marginalizácii", "exkluzívnom práve na holokaust" a "bagatelizovaní" bez toho, aby ste sa s ktorýmkoľvek z týchto argumentov vysporiadali.
Na záver by som rád potvrdil, že diskusiu o zákaze osvienčimskej lži považujem za legitímnu. Áno, som si vedomý, že tento názor zastáva aj pán doktor Lipšic a považujem za legitímne s ním súhlasiť (aj keď tento názor nezdieľam). Zdá sa mi však, že sila vyhlásení a invektív by mala aspoň čiastočne zodpovedať sile argumentov.
Kristián Čechmánek | 19. 01. 2011 15:45:45
// Reagovať
to Jan B.: Ďakujem za upozornenie na nepresný príklad a beriem na vedomie. Za konkrétne nepresnosti sa ospravedlňujem, som však rád že kontext a celok bol pochopený správne.
to Juraj Gyarfas:
Ad historický výskum:
Som presvedčený, že relevantnosť akéhokoľvek historického výskumu je relatívna a o jeho serióznosti ani nevravím. Naozaj tu záleží len na tom, čomu kto verí, čo kto prečítal, akého je človek vierovyznania, čoho sa bojí, respektíve nebojí.
Slovami klasika, history is just HIS STORY. Preto ľudí, ktorí spochybňujú čokoľvek o čom som bytostne presvedčený nemám právo obmedzovať. Môžem odsudzovať ich názory, nie však ich bytosť, či osobu.
Ad genocídy:
Iste máte pravdu v tom, že existuje nepreberné množstvo názorov a posudzovaní jednotlivých genocíd, no stupňovať, či rozlišovať ich len podľa úmyslu, spôsobu realizácie, či rozsahu je pre mňa neakceptovateľné. A ak sa aj žiada spomenúť rozsah, tak považujem za nevyhnutné pripomenúť, že napr. počet zavraždených Rómov v koncentračných táboroch predstavoval k ich celkovému počtu približne rovnaký pomer ako pomer zavraždených židov.
Ad invektíva:
Nemyslím si, že by som niekoho obvinil, či urazil. Židovský, či nežidovský historici sú uzrozumení s tým čo prezentujú, tak isto ako pán profesor Mešťan alebo Lipstadt.
Ja som len opisoval ich postoje a poukazoval na nábožensko-eticko-rasový relativizmus, ktorý je v ich výrokoch viac než badateľný.
V každom prípade v niektorých otázkach sa zhodneme, v iných zas nie. Napriek tomu Vám ďakujem za konštruktívne postrehy a vecnú diskusiu.
to Juraj Gyarfas:
Ad historický výskum:
Som presvedčený, že relevantnosť akéhokoľvek historického výskumu je relatívna a o jeho serióznosti ani nevravím. Naozaj tu záleží len na tom, čomu kto verí, čo kto prečítal, akého je človek vierovyznania, čoho sa bojí, respektíve nebojí.
Slovami klasika, history is just HIS STORY. Preto ľudí, ktorí spochybňujú čokoľvek o čom som bytostne presvedčený nemám právo obmedzovať. Môžem odsudzovať ich názory, nie však ich bytosť, či osobu.
Ad genocídy:
Iste máte pravdu v tom, že existuje nepreberné množstvo názorov a posudzovaní jednotlivých genocíd, no stupňovať, či rozlišovať ich len podľa úmyslu, spôsobu realizácie, či rozsahu je pre mňa neakceptovateľné. A ak sa aj žiada spomenúť rozsah, tak považujem za nevyhnutné pripomenúť, že napr. počet zavraždených Rómov v koncentračných táboroch predstavoval k ich celkovému počtu približne rovnaký pomer ako pomer zavraždených židov.
Ad invektíva:
Nemyslím si, že by som niekoho obvinil, či urazil. Židovský, či nežidovský historici sú uzrozumení s tým čo prezentujú, tak isto ako pán profesor Mešťan alebo Lipstadt.
Ja som len opisoval ich postoje a poukazoval na nábožensko-eticko-rasový relativizmus, ktorý je v ich výrokoch viac než badateľný.
V každom prípade v niektorých otázkach sa zhodneme, v iných zas nie. Napriek tomu Vám ďakujem za konštruktívne postrehy a vecnú diskusiu.
Jakub Šimjak | 21. 01. 2011 11:51:01
// Reagovať
Zaujímavé postrehy. Škoda, že nemôžem veľmi diskutovať o tejto téme, lebo sa tomu nevenujem a moje názory by boli poznačené nedostatkom vedomostí z oblasti práva a histórie. Ale čo samozrejme každý normálny človek (ktorý sa trocha pozerá okolo seba) vie, že na svete sa neustále dejú zločiny minimálne tak hrozné ako bol "židovský" holokaust (ak sa samozrejme závažnosť úmyselného zabitia dá nejako stupňovať). Každopádne toto stupňovanie by sa nemalo zakladať na počte zabitých a myslím, že to bola jednou z vecí na ktoré ste chceli tiež poukázať a s tým súhlasím. Pre mňa je smrť jedného človeka rovnako hrozná ako smrť desiatok, tisícov alebo miliónov, bez ohľadu na národnosť vierovyznanie, dokonca bez ohľadu na to či ten človek bude niekomu chýbať alebo či si to dokonca "zaslúži".
Čo sa týka tvrdení historičky Lipstadt súhlasím, že vyhladzovanie Židov bolo iné ako vyhladzovanie Arménov alebo Kambodžanov ale možno nie úplne iné. Nepoznám celý kontext jej tvrdenia ale pokiaľ jej úmyslom nebolo znevažovať obete iných národov (čo predpokladám nebolo), tak je pravdepodobne pravda, že tieto udalosti sa odohrali na inom politickom pozadí.
Neexistuje samozrejme človek, ktorý by bol dokonale objektívny. Každý patrí do nejakej skupiny ľudí, ktorej záujmy sa ho osobne dotýkaju. A každý je poznačený značnou dávkou egoizmu či už si to prizná alebo nie. Iste, zákon by sa mal blížiť ktomu aby bol objektívny a aby mali všetci ľudia rovnaké práva. Nikdy to kal ale nebolo, a nikdy to tak nebude.
Čo sa týka tvrdení historičky Lipstadt súhlasím, že vyhladzovanie Židov bolo iné ako vyhladzovanie Arménov alebo Kambodžanov ale možno nie úplne iné. Nepoznám celý kontext jej tvrdenia ale pokiaľ jej úmyslom nebolo znevažovať obete iných národov (čo predpokladám nebolo), tak je pravdepodobne pravda, že tieto udalosti sa odohrali na inom politickom pozadí.
Neexistuje samozrejme človek, ktorý by bol dokonale objektívny. Každý patrí do nejakej skupiny ľudí, ktorej záujmy sa ho osobne dotýkaju. A každý je poznačený značnou dávkou egoizmu či už si to prizná alebo nie. Iste, zákon by sa mal blížiť ktomu aby bol objektívny a aby mali všetci ľudia rovnaké práva. Nikdy to kal ale nebolo, a nikdy to tak nebude.
Kristián Čechmánek | 21. 01. 2011 12:28:59
// Reagovať
Vďaka Jakubovi za komentár, no skúsim na niektoré časti stručne reagovať.
Ad marginalizácia:
Lipstadt je ešte znesiteľná, aj keď z môjho pohľadu je politický kontext vyvražďovania irevelantný. Záleží na tom, či sa zlikviduje milión ľudí z čírej nenávisti alebo "len" z náboženských dôvodov? Je to úplne jedno a pre podobné vraždenie niet poľahčujúcej okolnosti.
Druhou vecou sú výroky prof. politológie, podľa ktorého je prirovnávanie akejkoľvek genocídy k holokaustu jeho popieraním. Inými slovami ak porovnám kvalitatívnu zložku vraždenia v Osmanskej ríši ku kvalitatívnej zložke vraždenia židov v koncentrákoch tak sa podľa profesora dopúšťam trestného činu. Neviem čím to je. Že by doslovný výklad Starej zmluvy, kde sa píše o vyvolenom národe? Ťažko posudzovať...
Ad marginalizácia:
Lipstadt je ešte znesiteľná, aj keď z môjho pohľadu je politický kontext vyvražďovania irevelantný. Záleží na tom, či sa zlikviduje milión ľudí z čírej nenávisti alebo "len" z náboženských dôvodov? Je to úplne jedno a pre podobné vraždenie niet poľahčujúcej okolnosti.
Druhou vecou sú výroky prof. politológie, podľa ktorého je prirovnávanie akejkoľvek genocídy k holokaustu jeho popieraním. Inými slovami ak porovnám kvalitatívnu zložku vraždenia v Osmanskej ríši ku kvalitatívnej zložke vraždenia židov v koncentrákoch tak sa podľa profesora dopúšťam trestného činu. Neviem čím to je. Že by doslovný výklad Starej zmluvy, kde sa píše o vyvolenom národe? Ťažko posudzovať...
Juraj Gyarfas | 22. 01. 2011 10:05:39
// Reagovať
AD: K.Č.
Domnievam sa, že opäť miešate piate cez deviate. Ak niekto povedal, že prirovnávanie akejkoľvek genocídy k holokaustu je jeho popieraním, vôbec to ešte neznamená, že tým myslel popieranie v trestnoprávnom význame. Neviem o žiadnom prípade v ktorejkoľvek európskej krajine, kedy sa o niekoho čo i len obtreli orgány činné v trestnom konaní, pretože porovnával arménsku genocídu s holokaustom. Ak viete, prosím uveďte. Ak nie, nerozumiem vašej téze.
Po druhé, téza o singularite holokaustu vyvstala (okrem iného) medzi nemeckými historikmi a filozofmi v rámci tzv. Historikerstreit. Nevyrovnali ste sa ani s jedným argumentom, ktorým bola táto téza podopretá. A jízlivá poznámka o vyvolenom národe ... na tú radšej nebudem reagovať.
Po druhé, téza o singularite holokaustu vyvstala (okrem iného) medzi nemeckými historikmi a filozofmi v rámci tzv. Historikerstreit. Nevyrovnali ste sa ani s jedným argumentom, ktorým bola táto téza podopretá. A jízlivá poznámka o vyvolenom národe ... na tú radšej nebudem reagovať.
Kristián Čechmánek | 22. 01. 2011 11:30:09
// Reagovať
Vážený Pán Gyarfas,
napriek snahám o argumentáciu a predkladanie objektívne daných skutočností existuje medzi Vašim a mojim hodnotením rozkol. V dôsledku komunikačnej bariéry neviete/nechcete pochopiť zmysel celej úvahy. Je to možno dané aj tým, že nezdieľate názor právnikov, filozofov, či vedcov, ktorí sa snažia dosiahnuť slobodu slova v pravom význame a dekriminalizovať popieranie holokaustu. Rešpektujem Váš názor, aj keď nedokážem presne pochopiť Vašu skúsenosť/ vedomosť (možno pohnútku), na základe ktorej ste dospeli k svojmu presvedčeniu.
Nemôžem Vás však odsudzovať, pretože ak by ste mi predkladali argumenty akejkoľvek akosti vo veci, o ktorej som absolútne presvedčený a zdieľam v nej iný názor, bolo by to tiež hádzanie hrachu na stenu.
Ad popieranie holokaustu
Nemyslím si že je dôležité, či dotyčný hovoril v trestnoprávnej rovine alebo nie.
V dobe keď bola táto myšlienka predostretá existoval trestný čin popierania holokaustu par. 422 TZ. Takéto vyhlásenie má rovnakú silu, ako keby som niekoho označil za vraha. hodnotenia tohto charakteru prislúcha skutočne len sudcom. Na druhej strane to považujem za vyvolávanie nenávisti voči osobám, ktoré "židovský a nežidovský holokaust" porovnávajú, pretože sú údajnými popieračmi (v akejkoľvek rovine).
Ad jízlivá poznámka
Netreba reagovať, stačí si prečítať- odporúčam. Skutočne som si to nevymyslel, je to fakt.
napriek snahám o argumentáciu a predkladanie objektívne daných skutočností existuje medzi Vašim a mojim hodnotením rozkol. V dôsledku komunikačnej bariéry neviete/nechcete pochopiť zmysel celej úvahy. Je to možno dané aj tým, že nezdieľate názor právnikov, filozofov, či vedcov, ktorí sa snažia dosiahnuť slobodu slova v pravom význame a dekriminalizovať popieranie holokaustu. Rešpektujem Váš názor, aj keď nedokážem presne pochopiť Vašu skúsenosť/ vedomosť (možno pohnútku), na základe ktorej ste dospeli k svojmu presvedčeniu.
Nemôžem Vás však odsudzovať, pretože ak by ste mi predkladali argumenty akejkoľvek akosti vo veci, o ktorej som absolútne presvedčený a zdieľam v nej iný názor, bolo by to tiež hádzanie hrachu na stenu.
Ad popieranie holokaustu
Nemyslím si že je dôležité, či dotyčný hovoril v trestnoprávnej rovine alebo nie.
V dobe keď bola táto myšlienka predostretá existoval trestný čin popierania holokaustu par. 422 TZ. Takéto vyhlásenie má rovnakú silu, ako keby som niekoho označil za vraha. hodnotenia tohto charakteru prislúcha skutočne len sudcom. Na druhej strane to považujem za vyvolávanie nenávisti voči osobám, ktoré "židovský a nežidovský holokaust" porovnávajú, pretože sú údajnými popieračmi (v akejkoľvek rovine).
Ad jízlivá poznámka
Netreba reagovať, stačí si prečítať- odporúčam. Skutočne som si to nevymyslel, je to fakt.
Juraj Gyarfas | 22. 01. 2011 19:23:03
// Reagovať
Vážený pán Čechmánek,
ďakujem za objasnenie. Myslím, že medzi nami došlo k nedorozumeniu o povahe Vášho článku. Ja som mal pocit, že ide o článok, ktorý nastoluje určitú tézu, tú sa snaží podporiť argumentami a následne tieto argumenty ponúka na verejnú diskusiu, v ktorej niektoré môžu byť vyvrátené (keď už ste spomínali Poppera), niektoré môžu byť potvrdené a celková téza môže byť potvrdená alebo vyvrátená. Zúčastnil som sa mnohých diskusií, v ktorých som nakoniec bol presvedčený o opaku môjho pôvodného názoru a korigoval som ho.
Teraz však rozumiem, že Váš článok patril do druhej kategórie, a to kategórie typu "toto je môj názor, som o ňom absolútne presvedčený a akékoľvek argumenty (bez ohľadu na ich akosť) by boli hádzaním hrachu na stenu".
Keďže som si myslel, že ide o článok z prvej kategórie, dovolil som si poukázať na dve slabé miesta Vašej argumentácie. Po prvé, skutočnosť, že uvádzate zákaz osvienčimskej lži ako zábranu slobodnému vedeckému bádaniu, hoci podľa mojich vedomostí neexistuje žiadny príklad, kedy by bol historik (za historika považujem niekoho, kto zámerne nefalšuje údaje) za svoje odlišné závery o holokauste trestnoprávne perzekvovaný. Ani v diskusii ste takýto príklad neuviedli. A po druhé, skutočnosť, že odsudzujete názory citovaných osobností bez toho, aby ste sa akokoľvek vysporiadali s ich argumentami (bez toho, aby ste ich vôbec spomenuli).
Od začiatku som písal, že názor, ktorý prezentujete, považujem za legitímny (ergo hodný diskusie). Ak sa pohybujeme v kategórii argumentačných článkov, je však potrebné predložiť validné argumenty, nie len názor vytesaný do kameňa.
Tu došlo k nedorozumeniu. Zatiaľ čo ja som Váš článok uverejnený na portáli, kde sa otvorene diskutuje o práve, považoval za argumentačný článok prvej kategórie, Vy Váš článok zjavne považujete za článok druhej kategórie, t.j. prezentáciu názoru, ktorý nie je potrebné odôvodňovať, ale stačí ho predložiť. O clash názorov vytesaných na kameni nemám záujem (a nie je to podľa mňa ani doménou právnikov). Dúfam, že nabudúce sa stretneme v diskusii, kde budú argumenty.
ďakujem za objasnenie. Myslím, že medzi nami došlo k nedorozumeniu o povahe Vášho článku. Ja som mal pocit, že ide o článok, ktorý nastoluje určitú tézu, tú sa snaží podporiť argumentami a následne tieto argumenty ponúka na verejnú diskusiu, v ktorej niektoré môžu byť vyvrátené (keď už ste spomínali Poppera), niektoré môžu byť potvrdené a celková téza môže byť potvrdená alebo vyvrátená. Zúčastnil som sa mnohých diskusií, v ktorých som nakoniec bol presvedčený o opaku môjho pôvodného názoru a korigoval som ho.
Teraz však rozumiem, že Váš článok patril do druhej kategórie, a to kategórie typu "toto je môj názor, som o ňom absolútne presvedčený a akékoľvek argumenty (bez ohľadu na ich akosť) by boli hádzaním hrachu na stenu".
Keďže som si myslel, že ide o článok z prvej kategórie, dovolil som si poukázať na dve slabé miesta Vašej argumentácie. Po prvé, skutočnosť, že uvádzate zákaz osvienčimskej lži ako zábranu slobodnému vedeckému bádaniu, hoci podľa mojich vedomostí neexistuje žiadny príklad, kedy by bol historik (za historika považujem niekoho, kto zámerne nefalšuje údaje) za svoje odlišné závery o holokauste trestnoprávne perzekvovaný. Ani v diskusii ste takýto príklad neuviedli. A po druhé, skutočnosť, že odsudzujete názory citovaných osobností bez toho, aby ste sa akokoľvek vysporiadali s ich argumentami (bez toho, aby ste ich vôbec spomenuli).
Od začiatku som písal, že názor, ktorý prezentujete, považujem za legitímny (ergo hodný diskusie). Ak sa pohybujeme v kategórii argumentačných článkov, je však potrebné predložiť validné argumenty, nie len názor vytesaný do kameňa.
Tu došlo k nedorozumeniu. Zatiaľ čo ja som Váš článok uverejnený na portáli, kde sa otvorene diskutuje o práve, považoval za argumentačný článok prvej kategórie, Vy Váš článok zjavne považujete za článok druhej kategórie, t.j. prezentáciu názoru, ktorý nie je potrebné odôvodňovať, ale stačí ho predložiť. O clash názorov vytesaných na kameni nemám záujem (a nie je to podľa mňa ani doménou právnikov). Dúfam, že nabudúce sa stretneme v diskusii, kde budú argumenty.
Kristián Čechmánek | 22. 01. 2011 20:18:41
// Reagovať
Vážený pán Gyarfas,
som mierne sklamaný, že preferujete útočný typ diskusie, v ktorej sa snažíte za každú cenu protirečiť, len aby ste protirečili. Opakovane ste vytrhli vetu/vety z kontextu, ktoré smerovali k úplne inému záveru, aký ste im zadefinovali Vy.
Aby však nedochádzalo k nedorozumeniam, skúsim stručne objasniť obsah toho, čo som kúsok vyššie napísal.
Snažil som sa Vám ľudsky a slušne oznámiť, že nemám problém s Vašimi odlišnými názormi, napriek tomu, že Vaša optika sleduje tú istú vec z opačného tábora. Som tiež uzrozumený s tým, že nie ste otvorený žiadnym argumentom, pretože dekriminalizácia Holokaustu a iné spomínané otázky sú pre Vás a priori neakceptovateľné.
Chcel by som Vás pri všetkej úcte poprosiť o korektnosť. Nebudeme predsa zbytočne znižovať úroveň diskusie vytrhávaním z kontextu a vzájomným dehonestovaním typu: " Vy Váš článok zjavne považujete za článok druhej kategórie, t.j. prezentáciu názoru, ktorý nie je potrebné odôvodňovať, ale stačí ho predložiť."
Autor si za chyby v texte zodpovedá. Ak sa pozriete o niečo vyššie, argumentácia pána Jana B. ma priviedla k uznaniu nepresnosti.
S úctou,
K.Č.
som mierne sklamaný, že preferujete útočný typ diskusie, v ktorej sa snažíte za každú cenu protirečiť, len aby ste protirečili. Opakovane ste vytrhli vetu/vety z kontextu, ktoré smerovali k úplne inému záveru, aký ste im zadefinovali Vy.
Aby však nedochádzalo k nedorozumeniam, skúsim stručne objasniť obsah toho, čo som kúsok vyššie napísal.
Snažil som sa Vám ľudsky a slušne oznámiť, že nemám problém s Vašimi odlišnými názormi, napriek tomu, že Vaša optika sleduje tú istú vec z opačného tábora. Som tiež uzrozumený s tým, že nie ste otvorený žiadnym argumentom, pretože dekriminalizácia Holokaustu a iné spomínané otázky sú pre Vás a priori neakceptovateľné.
Chcel by som Vás pri všetkej úcte poprosiť o korektnosť. Nebudeme predsa zbytočne znižovať úroveň diskusie vytrhávaním z kontextu a vzájomným dehonestovaním typu: " Vy Váš článok zjavne považujete za článok druhej kategórie, t.j. prezentáciu názoru, ktorý nie je potrebné odôvodňovať, ale stačí ho predložiť."
Autor si za chyby v texte zodpovedá. Ak sa pozriete o niečo vyššie, argumentácia pána Jana B. ma priviedla k uznaniu nepresnosti.
S úctou,
K.Č.
Oliver Majdúch | 27. 01. 2011 14:16:43
// Reagovať
Osobne som názoru, že autor článku sa nielenže snažil poukázať na fakt, akým si uzurpoval židovský národ právo na holokaust (z čoho vyplýva aj následná historická trestnoprávna úprava tvorená právnickou špičkou zloženej z významnej časti zo Židov), ale najmä na skutočnosť, že žiaden iný národ, či etnikum nedokázalo svoje utrpenie predať (cháp aj ako zverejniť) s takým výrazným a svetovým ziskom ako práve Židia. Chcem sa vyhnúť pojmu antisemitizmus aj všetkým ostatným emocionálnym názorom, ale domnievam sa, že práve to je činnosť, v ktorej vždy vynikali. Takže súčasný stav, akokoľvek nespravodlivý voči iným sa nám môže zdať, je s prihliadnutím na ich finančno-právnicko-kultúrnu minulosť, trúfam si povedať celkom prirodzený.
S prianím autorovi veľa úspechov,
Oliver Majdúch
S prianím autorovi veľa úspechov,
Oliver Majdúch
tominot | 06. 05. 2011 18:24:51
// Reagovať
Fašisti sa všemožne snažili pred svetom utajiť koncentračné tábory rovnako ako komunisti gulagy.
Po tom čo bolo fašistické Nemecko porazené, čo okrem iného uchránilo slovanské národy pred genocídou (ako úvod stačí Poľsko, ako sa k nim chovali fašisti a aj sovieti), v terajšej demokratickej spoločnosti sa nerobí nič iné, len snaha o spochybňovanie holokaustu.
Ak chcete niečo riešiť, urobte výskum koľko ľudí, firiem, bánk, štátov zarábalo na tejto cielenej likvidácií a prečo toľká snaha po vojne to zľahčovať (švajčiarske banky, nemecké podniky, Vatikán, arizátori aj na Slovensku atď.).
Čím menej priznaných obetí, tým menšie priznané odškodné. Ak by nezachránili nikoho, nik by to teraz neriešil. Bol by to mŕtvy národ, májetok rozdelený.
Tým neustálym spochyňovaním sa chceme vyviniť, naša krajina ako jediná za odsun Židov (našich štátnych príslušníkov, občanov, platiteľov daní, zamestnávateľov, pracovníkov) nemcom zaplatila. Je to naša hanba! Mali by sme sa kajať. Už len preto, že medzi nimi bolo mnoho tých ktorí boli židia, ale ceý svoj život pracovali a žili pre tento národ.
Rieši sa počet obetí, odkryte dôvody prečo to bolo. Prečo im bol zhabaný celý majetok, prečo ak chceli chlieb, pohár vody museli platiť za to šperkami, zlatom, prečo im boli vybíjané zuby, vyrábané z ich kostí mydlo, z ich koží nábytok, rukavice, kabelky.
Rovnako z rómov.
Židovská, rómska genocída je naša hanba!
Nie je dôležité koľko ich bolo, ale to koľko z nás za to bolo, koľkí niečo urobili pre záchranu človeka a koľkí udávali vo vidine majetku. Miesto toho sa rieši:
bola? nebola? až 6 miliónov, nie je to veľa?
Kedže boli spálení, zachovalo sa málo kostier, popierať holokaust nie je problém. Je to to najľahšie. Mnohí to robia zo zištných dôvodov. Žijú a žijú aj ich potomci čo na tom zarobili. Fašisti sami ničilo všetko čo by ich mohlo z toho usvedčiť, hľavne zoznami a súpisy majetku.
Ak by popieranie holokaustu nebol trestný čin, židov by sa zastal málokto (nemá kto). O 20-30 rokov by sme to vymazali z národnej pamäti, podobne ako sa zabúda na iné zverstvá páchané všade. Preto tá snaha zľahčovania. Snaha vraha ukázať sa lepším, ja nič, to obeť sama mi na nôž skočila.
Po tom čo bolo fašistické Nemecko porazené, čo okrem iného uchránilo slovanské národy pred genocídou (ako úvod stačí Poľsko, ako sa k nim chovali fašisti a aj sovieti), v terajšej demokratickej spoločnosti sa nerobí nič iné, len snaha o spochybňovanie holokaustu.
Ak chcete niečo riešiť, urobte výskum koľko ľudí, firiem, bánk, štátov zarábalo na tejto cielenej likvidácií a prečo toľká snaha po vojne to zľahčovať (švajčiarske banky, nemecké podniky, Vatikán, arizátori aj na Slovensku atď.).
Čím menej priznaných obetí, tým menšie priznané odškodné. Ak by nezachránili nikoho, nik by to teraz neriešil. Bol by to mŕtvy národ, májetok rozdelený.
Tým neustálym spochyňovaním sa chceme vyviniť, naša krajina ako jediná za odsun Židov (našich štátnych príslušníkov, občanov, platiteľov daní, zamestnávateľov, pracovníkov) nemcom zaplatila. Je to naša hanba! Mali by sme sa kajať. Už len preto, že medzi nimi bolo mnoho tých ktorí boli židia, ale ceý svoj život pracovali a žili pre tento národ.
Rieši sa počet obetí, odkryte dôvody prečo to bolo. Prečo im bol zhabaný celý majetok, prečo ak chceli chlieb, pohár vody museli platiť za to šperkami, zlatom, prečo im boli vybíjané zuby, vyrábané z ich kostí mydlo, z ich koží nábytok, rukavice, kabelky.
Rovnako z rómov.
Židovská, rómska genocída je naša hanba!
Nie je dôležité koľko ich bolo, ale to koľko z nás za to bolo, koľkí niečo urobili pre záchranu človeka a koľkí udávali vo vidine majetku. Miesto toho sa rieši:
bola? nebola? až 6 miliónov, nie je to veľa?
Kedže boli spálení, zachovalo sa málo kostier, popierať holokaust nie je problém. Je to to najľahšie. Mnohí to robia zo zištných dôvodov. Žijú a žijú aj ich potomci čo na tom zarobili. Fašisti sami ničilo všetko čo by ich mohlo z toho usvedčiť, hľavne zoznami a súpisy majetku.
Ak by popieranie holokaustu nebol trestný čin, židov by sa zastal málokto (nemá kto). O 20-30 rokov by sme to vymazali z národnej pamäti, podobne ako sa zabúda na iné zverstvá páchané všade. Preto tá snaha zľahčovania. Snaha vraha ukázať sa lepším, ja nič, to obeť sama mi na nôž skočila.
Kristián Čechmánek | 02. 06. 2011 21:54:49
// Reagovať
Ad tominot:
Váš príspevok je príliš emotívny. Nikto v diskusii nespochybnil existenciu niečoho alebo snahu exkulpovať sa.
Ad naša hanba, naša vina:
Používate metódu kolektívnej viny (hnací motor holokaustu) a Vaše príspevky sú orientované výrazne sionisticky.
Môj praded bol kvôli svojmu židovskému pôvodu v koncentračnom tábore. Mal by to byť dôvod na nekritický náhľad a chrlenie nenávisti voči nežidom? Najväčšou tragédiou je politické vytĺkanie kapitálu zo smrti miliónov ľudí a obchod s holokaustom. Je kritika takéhoto zverstva spochybňovaním holokaustu? Na to si odpovedzte sami.
Váš príspevok je príliš emotívny. Nikto v diskusii nespochybnil existenciu niečoho alebo snahu exkulpovať sa.
Ad naša hanba, naša vina:
Používate metódu kolektívnej viny (hnací motor holokaustu) a Vaše príspevky sú orientované výrazne sionisticky.
Môj praded bol kvôli svojmu židovskému pôvodu v koncentračnom tábore. Mal by to byť dôvod na nekritický náhľad a chrlenie nenávisti voči nežidom? Najväčšou tragédiou je politické vytĺkanie kapitálu zo smrti miliónov ľudí a obchod s holokaustom. Je kritika takéhoto zverstva spochybňovaním holokaustu? Na to si odpovedzte sami.
Moses Hess | 03. 06. 2011 06:59:14
// Reagovať
A ako sa falšuje história, ľudia sa nedozvedajú o 150 000 židov slúžiacich vo Wehrmachte, o spolupráci Nemecka na osídľovaní Palestíny, Medaila: "Ein Nazi fährt nach Palästina" alebo aj Hennecke Kardel: Adolf Hitler zakladateľ Izraela. Takže treba vidieť históriu pravdivo, a pochopiť, že to tá židovská výlučnosť pri genocíde, je na pováženie...
