To je ale "hluboké nedorozumění". Každé právo je systém noriem, ktorý vychádza z určitých hodnôt (teda viac či menej ideológie), ktoré majú byť presadzované a vynucované. Právo bez ideológií by bolo prázdnym, nepopísaným listom čistého papiera. Takže v tomto zmysle požiadavka uverejňovať komunistickú minulosť sudcov vôbec do spomínanej diskusie nezavádza ideológiu: skôr naopak, poukazuje na skutočnosť, že tu máme časti právneho systému, ktoré sú ešte stále produktom naozaj nadmernej ideologizácie práva, aká tu bola do roku 1989. Keďže systém, ktorý sa začal zavádzať potom, je založený na iných hodnotách (možno nie vyplývajúcich z tej-ktorej ideológie priamo, ale vždy formulovaných zákonodarnou väčšinou, ktorú od ideológií nemožno oddeliť ex definitione), ale tí, ktorí systém legitimizujú, sú tí istí ako pred rokom 1989, požiadavka na poznanie ich politickej minulosti je absolútne legitímna.
Autor tiež zabudol pripomenúť, že členstvo v KSČ bolo krokom, ku ktorému nebolo možné (najmä nie už v 80-tych rokoch, lebo tie sú relevantné) nikoho donútiť. Ak sa spomínaní sudcovia stali členmi KSČ dobrovoľne, tak aký je problém s uverejnením tejto skutočnosti? Ak tam šli pre vtedajšie výhody svojho členstva, to rozhodne nie je v súlade s morálkou; kto z nás by chcel, aby ho súdil takýto sudca? A to je dobrý dôvod na uverejňovanie. A ak sa stali komunistami z presvedčenia, tak by s tým tiež nemali mať problém. Nechcem ani to, aby ma súdil sudca, ktorý sa hanbí za svoj názor.
A at last but not at least: ak máme aj podľa ústavy právo ako občania na hocijakú informáciu o veciach verejných (sudcovia sú platení z našich daní), čo pripúšťa ako možnosť v poslednej vete aj autor, tak niet akéhokoľvek dôvodu, aby sme takúto informáciu bezodkladne nedostali.
Zverejňovanie komunistickej minulosti sudcov a prokurátorov - krok do prázdna
Jakub Jošt | 15. 02. 2011 | komentárov: 37
Súdnictvu a prokuratúre sa v posledných týždňoch dostáva nebývalej publicity. Vláda Ivety Radičovej prišla s viacerými zaujímavými riešeniami, z ktorých mnohé boli predstavené aj na tomto portále. Popri reformnom nadšení si však treba udržať aj zdravú mieru skepticizmu a snahu o konsenzuálny prístup. Návrh OKS zverejňovať komunistickú minulosť sudcov vnáša do diskusie o stave súdnictva a prokuratúry ideologický rozmer, ktorý právna diskusia na Slovensku nepotrebuje. O tom prečo je to tak, bude môj príspevok.
Občianska konzervatívna strana prišla s návrhom zverejňovať členstvo sudcov a prokurátorov v Komunistickej strane Československa. V strednej Európe nejde o žiadnu novotu. Český Nejvyšší správni soud napríklad subsumoval žiadosť o zoznam sudcov-členov Komunistickej strany Československa, pod režim ochrany osobných údajov a následne ju zamietol. Dôvodiac ústavným právom na informácie však Ústavní soud ČR rozhodnutie NSS zrušil a informácie boli nakoniec zverejnené.
Právny rozmer tohto citlivého návrhu však ponechám stranou, rovnako ako jeho politickú priechodnosť. Namiesto toho sa sústredím na jeho účel. Z vyjadrení OKS možno vytušiť, že cieľom návrhu je zvýšenie kvality výkonu sudcovského a prokurátorského povolania. Tento, nepochybne ušľachtilý, cieľ by mal návrh dosiahnuť vyvolaním bližšie neurčeného „tlaku verejnosti“. Z toho však nie je zrejmé, akým mechanizmom a či vôbec by takýto tlak k skvalitneniu právneho štátu skutočne prispel. K užitočnosti tohto návrhu preto treba pristupovať skôr skepticky.
V prvom rade je nutné určiť, čo je skutočným obsahom informácie, že sudca či prokurátor bol členom komunistickej strany. Jednou z implikácii môže byť tvrdenie, že takýto sudca či prokurátor totalitný režim legitimizoval. Je však takéto vymedzenie dostatočne určité?
Legitimizovanie socialistického režimu nie je v žiadnom prípade výhradnou doménou členov komunistickej strany. Naopak, viac či menej organizovaný odpor sa odohrával na „ostrovčekoch pozitívnej deviácie“ a teda skôr výnimočne. Socialistický režim bol tak legitimizovaný činnosťou všetkých sudcov a prokurátorov. Nakoniec, platné právo bolo len jedno. Nemožno vylúčiť, že člen komunistickej strany bol vo svojej rozhodovacej činnosti odvážny a k režimu menej servilný ako jeho kolega, ktorý členom strany nebol.
Rozhodovanie sudcov sa líšilo i agendou. Niektoré právne odvetvia predsa mali k ideologicky sporným otázkam bližšie ako iné. Sudca rozhodujúci prevažne štandardné rodinnoprávne či trestnoprávne otázky tak mohol čeliť omnoho jednoduchším etickým otázkam ako sudca rozhodujúci v exponovaných politických kauzách. Je teda veľmi sporné, či je možné paušálne posudzovať vnútorný vzťah sudcu či prokurátora k socialistickému režimu len na základe príslušnosti k vtedy rozhodujúcej politickej sile. Kritika z pozície morálky je o to pochybnejšia, že takýto návrh nepočíta so sudcami, ktorých žiadosť o vstup do strany bola zamietnutá, a ani s tými, ktorí síce podanie žiadosť v úmysle mali, ale ju z rôznych, nie nutne morálnych, dôvodov nepodali. Spoločenská podpora návrhu OKS by navyše vyznela moralizujúco vo svetle skutočnosti, že vtedajší režim skryto či explicitne legitimizovala takmer celá spoločnosť. Tá istá spoločnosť, od ktorej sa dnes očakáva nejaký „tlak“!
Ešte omnoho spornejšie sa však javí vplyv politickej príslušnosti sudcov a prokurátorov ku komunistickej strane dnes, o viac než 22 rokov po vstupe do KSČS. Sudcovia a prokurátori majú za sebou viac než dve desaťročia pôsobenia v diametrálne rozdielnom ústavnom poriadku. Iste, v každej skupine ľudí sa vytvárajú rôzne podskupiny na základe zdieľaných názorov či záujmov. Je možné, že existuje „skupinka“ sudcov, ktorá je postavená na obdive k „ancien regime“. Rovnako je možné, že existujú skupinky sudcov sformované na základe obdivu k fundamentalistickému kresťanstvu, feudalizmu či fašizmu. Spoločensky relevantné sú však výstupy sudcovskej práce, rozhodnutia. Idea demokracie nachádza právne záväzné vyjadrenie v platných právnych predpisoch. Sudcovia a prokurátori majú dbať o ich dodržiavanie. Podrobiť skúmaniu výhradne členstvo v komunistickej strane je tak na jednej strane zbytočne hĺbkové (keďže skúma desaťročia staré a ťažko identifikovateľné motivácie sudcov) a na strane druhej obmedzené len na jednu z mnohých nedemokratických ideológií.
Ťažko predstaviteľná je aj výsledná podoba morálneho apelu, ktorý by mal tento návrh vo verejnosti sformovať. „Vieme, že ste boli v komunistickej strane, tak rozhodujte podľa práva!“ presvedčivosťou neprekypuje. Podľa práva by predsa mali rozhodovať všetci prokurátori a sudcovia, nielen niekdajší členovia komunistickej strany.
Zatiaľ čo prínosy návrhu z dielne OKS sú veľmi nejasné, riziká možno identifikovať pomerne jednoducho. Po prvé, zverejňovanie komunistickej minulosti sudcov a prokurátorov môže vyvolávať dojem, že ide o rýchle a jednoduché riešenie problémov v justícii. To však nie je pravda. Prieťahy v konaní či rozhodnutia, ktoré vyvolávajú obavy o zákonné a spravodlivé rozhodovanie nie sú v žiadnom prípadne výhradným problémom postkomunistických krajín. Skôr než o ideologické ide o štrukturálne problémy a ich riešenie nespočíva v ostrakizácii sudcov a prokurátorov s komunistickou minulosťou. Naopak, takéto pseudo-riešenie presúva ťažisko debaty o práve z odborného fóra na fórum ideologické. Priestor, v ktorom sa diskutuje o personálnom zabezpečení súdov, procedurálnej ekonómii či možnej zmene právnického vzdelávania sa tak stáva priestorom debát o príslušnosti k nesprávnej ideológii. Možno si ľahko predstaviť, že ak sa tento typ argumentu prijme ako relevantný, budú ho vznášať zástupcovia rôznych názorových a záujmových prúdov. Príkladom môže poslúžiť povojnové Taliansko, keď mafia argumentovala fašistickou minulosťou sudcov a prokurátorov. Vo svojej podstate pritom nejde o útok na konkrétnu ideológiu. Ak na posúdenie výkonu spravodlivosti súdmi a prokuratúry nestačí jej súlad či nesúlad s platným právom, podrýva sa tým autorita demokracie ako takej. Na legitimite tak získavajú argumenty partikulárnych ideologických prúdov, ktorých hrany má demokracia obrusovať. Tieto diskusie sú časté a žiaduce, najmä bezprostredne po transformácii krajiny z jedného režimu na druhý, avšak s odstupom desaťročí pôsobia skôr kontraproduktívne.
Po druhé, energia, ktorá je potrebná na riešenie skutočných problémov v súdnictve sa spotrebúva na boj s fiktívnym nepriateľom. Hoci ten dnes neexistuje, onálepkovaním a paušálnym posudzovaním veľkej skupiny sudcov ich výrazne motivujeme k vytvoreniu spoločnej identity na základe zdieľanej potreby očistiť sa v očiach verejnosti. V konečnom dôsledku ide o rezignáciu na detailné skúmanie problémov, ktoré súdnictvo a prokuratúru nepochybne trápia. Prácu sudcov a prokurátorov predsa možno hodnotiť na základe súladu jej výsledkov s platným právom. Ak poslanci OKS vnímajú platné právo ako nevhodný lakmusový papierik práce súdov a prokuratúry, mali by navrhovať skôr zmenu práva a nie používať ich minulosť ako ideologickú bakuľu.
Zverejnenie členstva sudcov a prokurátorov v KSČS síce môže byť v súlade s ústavou, avšak užitočnosť tohto návrhu je prinajmenšom otázna.
Právny rozmer tohto citlivého návrhu však ponechám stranou, rovnako ako jeho politickú priechodnosť. Namiesto toho sa sústredím na jeho účel. Z vyjadrení OKS možno vytušiť, že cieľom návrhu je zvýšenie kvality výkonu sudcovského a prokurátorského povolania. Tento, nepochybne ušľachtilý, cieľ by mal návrh dosiahnuť vyvolaním bližšie neurčeného „tlaku verejnosti“. Z toho však nie je zrejmé, akým mechanizmom a či vôbec by takýto tlak k skvalitneniu právneho štátu skutočne prispel. K užitočnosti tohto návrhu preto treba pristupovať skôr skepticky.
V prvom rade je nutné určiť, čo je skutočným obsahom informácie, že sudca či prokurátor bol členom komunistickej strany. Jednou z implikácii môže byť tvrdenie, že takýto sudca či prokurátor totalitný režim legitimizoval. Je však takéto vymedzenie dostatočne určité?
Legitimizovanie socialistického režimu nie je v žiadnom prípade výhradnou doménou členov komunistickej strany. Naopak, viac či menej organizovaný odpor sa odohrával na „ostrovčekoch pozitívnej deviácie“ a teda skôr výnimočne. Socialistický režim bol tak legitimizovaný činnosťou všetkých sudcov a prokurátorov. Nakoniec, platné právo bolo len jedno. Nemožno vylúčiť, že člen komunistickej strany bol vo svojej rozhodovacej činnosti odvážny a k režimu menej servilný ako jeho kolega, ktorý členom strany nebol.
Rozhodovanie sudcov sa líšilo i agendou. Niektoré právne odvetvia predsa mali k ideologicky sporným otázkam bližšie ako iné. Sudca rozhodujúci prevažne štandardné rodinnoprávne či trestnoprávne otázky tak mohol čeliť omnoho jednoduchším etickým otázkam ako sudca rozhodujúci v exponovaných politických kauzách. Je teda veľmi sporné, či je možné paušálne posudzovať vnútorný vzťah sudcu či prokurátora k socialistickému režimu len na základe príslušnosti k vtedy rozhodujúcej politickej sile. Kritika z pozície morálky je o to pochybnejšia, že takýto návrh nepočíta so sudcami, ktorých žiadosť o vstup do strany bola zamietnutá, a ani s tými, ktorí síce podanie žiadosť v úmysle mali, ale ju z rôznych, nie nutne morálnych, dôvodov nepodali. Spoločenská podpora návrhu OKS by navyše vyznela moralizujúco vo svetle skutočnosti, že vtedajší režim skryto či explicitne legitimizovala takmer celá spoločnosť. Tá istá spoločnosť, od ktorej sa dnes očakáva nejaký „tlak“!
Ešte omnoho spornejšie sa však javí vplyv politickej príslušnosti sudcov a prokurátorov ku komunistickej strane dnes, o viac než 22 rokov po vstupe do KSČS. Sudcovia a prokurátori majú za sebou viac než dve desaťročia pôsobenia v diametrálne rozdielnom ústavnom poriadku. Iste, v každej skupine ľudí sa vytvárajú rôzne podskupiny na základe zdieľaných názorov či záujmov. Je možné, že existuje „skupinka“ sudcov, ktorá je postavená na obdive k „ancien regime“. Rovnako je možné, že existujú skupinky sudcov sformované na základe obdivu k fundamentalistickému kresťanstvu, feudalizmu či fašizmu. Spoločensky relevantné sú však výstupy sudcovskej práce, rozhodnutia. Idea demokracie nachádza právne záväzné vyjadrenie v platných právnych predpisoch. Sudcovia a prokurátori majú dbať o ich dodržiavanie. Podrobiť skúmaniu výhradne členstvo v komunistickej strane je tak na jednej strane zbytočne hĺbkové (keďže skúma desaťročia staré a ťažko identifikovateľné motivácie sudcov) a na strane druhej obmedzené len na jednu z mnohých nedemokratických ideológií.
Ťažko predstaviteľná je aj výsledná podoba morálneho apelu, ktorý by mal tento návrh vo verejnosti sformovať. „Vieme, že ste boli v komunistickej strane, tak rozhodujte podľa práva!“ presvedčivosťou neprekypuje. Podľa práva by predsa mali rozhodovať všetci prokurátori a sudcovia, nielen niekdajší členovia komunistickej strany.
Zatiaľ čo prínosy návrhu z dielne OKS sú veľmi nejasné, riziká možno identifikovať pomerne jednoducho. Po prvé, zverejňovanie komunistickej minulosti sudcov a prokurátorov môže vyvolávať dojem, že ide o rýchle a jednoduché riešenie problémov v justícii. To však nie je pravda. Prieťahy v konaní či rozhodnutia, ktoré vyvolávajú obavy o zákonné a spravodlivé rozhodovanie nie sú v žiadnom prípadne výhradným problémom postkomunistických krajín. Skôr než o ideologické ide o štrukturálne problémy a ich riešenie nespočíva v ostrakizácii sudcov a prokurátorov s komunistickou minulosťou. Naopak, takéto pseudo-riešenie presúva ťažisko debaty o práve z odborného fóra na fórum ideologické. Priestor, v ktorom sa diskutuje o personálnom zabezpečení súdov, procedurálnej ekonómii či možnej zmene právnického vzdelávania sa tak stáva priestorom debát o príslušnosti k nesprávnej ideológii. Možno si ľahko predstaviť, že ak sa tento typ argumentu prijme ako relevantný, budú ho vznášať zástupcovia rôznych názorových a záujmových prúdov. Príkladom môže poslúžiť povojnové Taliansko, keď mafia argumentovala fašistickou minulosťou sudcov a prokurátorov. Vo svojej podstate pritom nejde o útok na konkrétnu ideológiu. Ak na posúdenie výkonu spravodlivosti súdmi a prokuratúry nestačí jej súlad či nesúlad s platným právom, podrýva sa tým autorita demokracie ako takej. Na legitimite tak získavajú argumenty partikulárnych ideologických prúdov, ktorých hrany má demokracia obrusovať. Tieto diskusie sú časté a žiaduce, najmä bezprostredne po transformácii krajiny z jedného režimu na druhý, avšak s odstupom desaťročí pôsobia skôr kontraproduktívne.
Po druhé, energia, ktorá je potrebná na riešenie skutočných problémov v súdnictve sa spotrebúva na boj s fiktívnym nepriateľom. Hoci ten dnes neexistuje, onálepkovaním a paušálnym posudzovaním veľkej skupiny sudcov ich výrazne motivujeme k vytvoreniu spoločnej identity na základe zdieľanej potreby očistiť sa v očiach verejnosti. V konečnom dôsledku ide o rezignáciu na detailné skúmanie problémov, ktoré súdnictvo a prokuratúru nepochybne trápia. Prácu sudcov a prokurátorov predsa možno hodnotiť na základe súladu jej výsledkov s platným právom. Ak poslanci OKS vnímajú platné právo ako nevhodný lakmusový papierik práce súdov a prokuratúry, mali by navrhovať skôr zmenu práva a nie používať ich minulosť ako ideologickú bakuľu.
Zverejnenie členstva sudcov a prokurátorov v KSČS síce môže byť v súlade s ústavou, avšak užitočnosť tohto návrhu je prinajmenšom otázna.
Súvisiace články
Sudcovia sa nesmú stavať nad ústavu a zákonIde o kanibalizmus, keď upír uhryzne právnika?Právomoc súdu prikázať sprístupnenie informácií – prelom v prístupe občanov k informáciám?O spolupráci občianskej spoločnosti so súdnou mocouPodnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia Články autora
Sveto Gavora | 15. 02. 2011 10:51:55
// Reagovať
Jakub Jošt | 15. 02. 2011 15:46:09
// Reagovať
Ďakujem za reakciu.
Otázka, na ktorú odpovedáte Vy, teda či má verejnosť právo (!) na prístup k takejto informácii, je však iná, ako otázka na ktorú odpovedám ja, teda či bude takáto informácia na niečo užitočná.
Zverejnenie členstva sudcu či prokurátora v komunistickej strane v žiadnom prípade nepoukazuje na relikty komunistického práva v práve súčasnom. Poukazuje snáď katolícke vierovyznanie niektorých sudcov na kanonické relikty v práve? K tomuto napomáha skôr kritická reflexia, napr. kniha Komunistické právo v Československu.
Skúste teda uviesť argument, ako by mohla takáto informácia prospieť ku kvalitnejšiemu súdnictvu či prokuratúre.
Otázka, na ktorú odpovedáte Vy, teda či má verejnosť právo (!) na prístup k takejto informácii, je však iná, ako otázka na ktorú odpovedám ja, teda či bude takáto informácia na niečo užitočná.
Zverejnenie členstva sudcu či prokurátora v komunistickej strane v žiadnom prípade nepoukazuje na relikty komunistického práva v práve súčasnom. Poukazuje snáď katolícke vierovyznanie niektorých sudcov na kanonické relikty v práve? K tomuto napomáha skôr kritická reflexia, napr. kniha Komunistické právo v Československu.
Skúste teda uviesť argument, ako by mohla takáto informácia prospieť ku kvalitnejšiemu súdnictvu či prokuratúre.
Juraj Kyselsky | 15. 02. 2011 15:58:32
// Reagovať
Ja nesúhlasím s autorom, najmä s jeho tvrdením, že: (..) "Ak na posúdenie výkonu spravodlivosti súdmi a prokuratúry nestačí jej súlad či nesúlad s platným právom, podrýva sa tým autorita demokracie ako takej;" ktoré neskôr čiastočne zopakoval v podobe "Prácu sudcov a prokurátorov predsa možno hodnotiť na základe súladu jej výsledkov s platným právom."
Z tohto vyplýva, že autor hľadí výhradne na literu zákona a nerozumie koncepcii a samotnej podstate nárokov na kvalitného sudcu, ktoré by mali významným spôsobom prekračovať schopnosť doslovného odcitovania zákona.
V ostatnom s autorom súhlasím - napríklad je pochopiteľné, že v zdravo fungujúcej demokracii by mala celá súdna zložka rozhodovať v súlade so zákonom. Stigmatizácia jednej skupiny sudcov tak môže viesť k zakrývaniu prešlapov a profesionálnych nedostatkov druhej skupiny.
V každom prípade ale autor nenapísal nič nové ani prekvapujúce.
Z tohto vyplýva, že autor hľadí výhradne na literu zákona a nerozumie koncepcii a samotnej podstate nárokov na kvalitného sudcu, ktoré by mali významným spôsobom prekračovať schopnosť doslovného odcitovania zákona.
V ostatnom s autorom súhlasím - napríklad je pochopiteľné, že v zdravo fungujúcej demokracii by mala celá súdna zložka rozhodovať v súlade so zákonom. Stigmatizácia jednej skupiny sudcov tak môže viesť k zakrývaniu prešlapov a profesionálnych nedostatkov druhej skupiny.
V každom prípade ale autor nenapísal nič nové ani prekvapujúce.
Jakub Jošt | 15. 02. 2011 16:06:06
// Reagovať
Ďakujem za komentár.
Je však potrebné rozlišovať medzi "právom - ius" a "zákonom - lex". Tvrdenie, že hľadím výhradne na literu zákona nemá v mojom článku žiadnu oporu. Platné právo je pojem omnoho širší ako zákon. Pojem zákon je zas širší ako litera zákona. A verte, ja som posledný, čo by "literu zákona" vnímal ako jediný prameň práva. Preto podobne ako v prípade predošlého komentáru môžem len zdvorilo požiadať o pozornejšie čítanie článku.
Že vás moje tvrdenie, že zverejnenie komunistickej minulosti sudcov je neužitočné, neprekvapuje, ma teší:). Kiež by takých bolo viac.
Je však potrebné rozlišovať medzi "právom - ius" a "zákonom - lex". Tvrdenie, že hľadím výhradne na literu zákona nemá v mojom článku žiadnu oporu. Platné právo je pojem omnoho širší ako zákon. Pojem zákon je zas širší ako litera zákona. A verte, ja som posledný, čo by "literu zákona" vnímal ako jediný prameň práva. Preto podobne ako v prípade predošlého komentáru môžem len zdvorilo požiadať o pozornejšie čítanie článku.
Že vás moje tvrdenie, že zverejnenie komunistickej minulosti sudcov je neužitočné, neprekvapuje, ma teší:). Kiež by takých bolo viac.
Peter Ikrenyi | 15. 02. 2011 17:47:39
// Reagovať
Len malá poznámka, kedze nemam prave cas pisat to "odbornejsie". Danú problematiku vnimam ako naozaj neužitočné hladanie verejneho nepriatela. Na jednej strane je zrejme ze boli a budu sudcovia, ktory nemaju cisty stit. To je realita SK sudnictva. Zaroven suhlasim s autorom, ze ich hladanie TOUTO CESTOU je nestastne riesenie. Nie je mozne snazit sa o urcitu spolocensku difamaciu z dovodu clenstva v strane, kedze nie je mozne s istotou povedat, ze toto clenstva predstavuje spochybnenie ich "spravneho" rozhodovania.
Ak teda je v spolocnosti snaha o ocistenie - okrem ineho - sudcovskeho stavu, tak je potrebne postupovat individualne (v sulade s pravnym poriadkom) a nie prostrednictvom medii (aj ked media predstavuju urcitu formu spolocenskeho tlaku) a politickej objednavky.
Riesenim je reorganizacia sudov, transparentnost pri vybere a odbornost sudcov pricom pripustam, ze sudcovsky stav moze byt zdiskreditovany clenstvom v strane, nemalo by vsak predstavovat jedine hodnotiace kriterium. Odbornost, efektivity a nestrannost su podstatne. Ucastnikom konania moze byt jedno ci je sudca krestan, taoista, KDH, SMER ci KSS , ak bude nezaujaty a svoju pracu vykonava tak ako ma.
Nehovorim, ze tu neexistuje "pravo" verejnosti pozadovat zverejnenie, ale ze taketo zverejnenie je neucelne a nemalo by mat vplyv na hodnotenie sudcov.
PS: Kubo nebud agresivny, to nemas vo zvyku...
Ak teda je v spolocnosti snaha o ocistenie - okrem ineho - sudcovskeho stavu, tak je potrebne postupovat individualne (v sulade s pravnym poriadkom) a nie prostrednictvom medii (aj ked media predstavuju urcitu formu spolocenskeho tlaku) a politickej objednavky.
Riesenim je reorganizacia sudov, transparentnost pri vybere a odbornost sudcov pricom pripustam, ze sudcovsky stav moze byt zdiskreditovany clenstvom v strane, nemalo by vsak predstavovat jedine hodnotiace kriterium. Odbornost, efektivity a nestrannost su podstatne. Ucastnikom konania moze byt jedno ci je sudca krestan, taoista, KDH, SMER ci KSS , ak bude nezaujaty a svoju pracu vykonava tak ako ma.
Nehovorim, ze tu neexistuje "pravo" verejnosti pozadovat zverejnenie, ale ze taketo zverejnenie je neucelne a nemalo by mat vplyv na hodnotenie sudcov.
PS: Kubo nebud agresivny, to nemas vo zvyku...
Ivan Novoroľník | 15. 02. 2011 22:08:25
// Reagovať
a načo zvereňovať?
Slovensko je malá dedina, tým môžeme začať a rovno aj skončiť. O sudcoch sa všeobecne vie nie len to, či sú ozaj dobrí alebo či sa do talára kúpili / prechlastali / priženili. Aj či boli svojho času v Strane, aj keď toto konkrétne hľadá už len pomaličky vymierajúci disidenti. Po novom sa dokonca všeobecne vie aj to, komu sú rodina, keď tak bleskovo a bez straty kvetinky precválali výberko a čakateľskú službu. Takže ak by naozaj šlo len o to urobiť si mienku, stačí sa opýtať.
Za signifikantné považujem skôr iné "úryvky z rozsiahlejšieho cyklu" :
700 sudcov ide oholiť republiku o nejakých 60 mega. Národ zúri, zvyšných 600 sudcov sa tvári že neexistujú. Do vlastných radov ani bú, nikoho to nes..re. Prienik medzi rôznymi združeniami za úplne najotvorenejšiu justíciu so 700 ukrivdenými dušami je potom už len čerešničkou. A na čele ministerstva osoba, ktorá sa v rámci čítania OSP nedopracovala ani k zaujatosti sudcu, takže ak Harabín vyberal spomedzi najlepších, boh nás ochraňuj pred priemerom - veď to malo sudcov tak uraziť, že chodia kanálmi. Žiadne demonštrácie, žiadne výzvy, žiadna debata, nikoho to nes..re
Z 18 čakateľov v Košiciach je 13 rodina s ľuďmi čo robia v tej istej budove. O každom jednom sa už vopred vedelo že cez výberko prejde. Z 60+ kandidátov... Na ostatných súdoch detto - keď som bol ešte mladý a blbý, bol som párkrát robiť krovie na podobné podujatie, prestal som keď sa ma týždeň vopred sudcovia (!!!) pýtali, či neviem kto vyhrá. Nie kto má najväčšiu šancu vyhrať, ale natvrdo - kto vyhrá. Všetci sudcovia o týchto pomeroch vedia, do vlastných radov ani bú, nikoho to nes..re.
Asistentky a VSÚ robia za pár šušňov, takže sa hlavne snažia odtiaľ vypadnúť. Ľudia ktorých justícia vychovala, ktorí tam robia x rokov. Namiesto toho donekonečna naberáme nových ľudí, lebo ako svojho času povedala istá štátna tajomníčka - za tie peniaze prídu traja východniari robiť do blavy a ešte radi budú v jednom byte bývať. Koľko sudcov sa ozvalo proti tomuto?
Ústavný súd na plnú hubu povedal, že tancuje ako vláda píska, a keď vláda nepískne, tak jednoducho nebude tancovať hoci aj tri roky. Znásilnenie ústavy, spravodlivosti, nezávislosti zložiek štátnej moci, čoho len chcete. V priamom prenose. 1300 sudcov to - ak neboli posledné tri roky v kóme - muselo vedieť. Proti zasahovaniu vlády do súdnej moci ani bú, nikoho to nes..re.
Ale keď sa napríklad niekto ozve, že ľud skrze zvolený parlament skrze vládu by teoreticky mohol hovoriť do toho, kto bude sudcom (NAOZAJ hovoriť), hneď prídu hlasy že skvelé, veď ono fakt, všetka moc pochádza z ľudu, ale nesmieme nič uponáhľať. Treba sa nad tým hlbšie zamyslieť, podľa možnosti kým moje deti odpromujú.
Takto by sa dalo pokračovať ad infinitum. A z tohto uhla pohľadu sa treba aj pozerať na zverejňovanie zoznamu členov - ktorého sudcu by ešte mohlo nejako poškodiť, keby sa ako bonus zverejnilo, že zamlada bol členom organizácie zameranej na potláčanie práv a slobôd skupín a jednotlivcov.
Mimochodom - asi žiaden sudca by nenamietal proti tomu, keby prípadní dnešní adepti talára nemuseli o sebe zverejniť napríklad bývalé členstvo v miestnej pobočke napríklad takého...ku-klux-klanu, však?
Za signifikantné považujem skôr iné "úryvky z rozsiahlejšieho cyklu" :
700 sudcov ide oholiť republiku o nejakých 60 mega. Národ zúri, zvyšných 600 sudcov sa tvári že neexistujú. Do vlastných radov ani bú, nikoho to nes..re. Prienik medzi rôznymi združeniami za úplne najotvorenejšiu justíciu so 700 ukrivdenými dušami je potom už len čerešničkou. A na čele ministerstva osoba, ktorá sa v rámci čítania OSP nedopracovala ani k zaujatosti sudcu, takže ak Harabín vyberal spomedzi najlepších, boh nás ochraňuj pred priemerom - veď to malo sudcov tak uraziť, že chodia kanálmi. Žiadne demonštrácie, žiadne výzvy, žiadna debata, nikoho to nes..re
Z 18 čakateľov v Košiciach je 13 rodina s ľuďmi čo robia v tej istej budove. O každom jednom sa už vopred vedelo že cez výberko prejde. Z 60+ kandidátov... Na ostatných súdoch detto - keď som bol ešte mladý a blbý, bol som párkrát robiť krovie na podobné podujatie, prestal som keď sa ma týždeň vopred sudcovia (!!!) pýtali, či neviem kto vyhrá. Nie kto má najväčšiu šancu vyhrať, ale natvrdo - kto vyhrá. Všetci sudcovia o týchto pomeroch vedia, do vlastných radov ani bú, nikoho to nes..re.
Asistentky a VSÚ robia za pár šušňov, takže sa hlavne snažia odtiaľ vypadnúť. Ľudia ktorých justícia vychovala, ktorí tam robia x rokov. Namiesto toho donekonečna naberáme nových ľudí, lebo ako svojho času povedala istá štátna tajomníčka - za tie peniaze prídu traja východniari robiť do blavy a ešte radi budú v jednom byte bývať. Koľko sudcov sa ozvalo proti tomuto?
Ústavný súd na plnú hubu povedal, že tancuje ako vláda píska, a keď vláda nepískne, tak jednoducho nebude tancovať hoci aj tri roky. Znásilnenie ústavy, spravodlivosti, nezávislosti zložiek štátnej moci, čoho len chcete. V priamom prenose. 1300 sudcov to - ak neboli posledné tri roky v kóme - muselo vedieť. Proti zasahovaniu vlády do súdnej moci ani bú, nikoho to nes..re.
Ale keď sa napríklad niekto ozve, že ľud skrze zvolený parlament skrze vládu by teoreticky mohol hovoriť do toho, kto bude sudcom (NAOZAJ hovoriť), hneď prídu hlasy že skvelé, veď ono fakt, všetka moc pochádza z ľudu, ale nesmieme nič uponáhľať. Treba sa nad tým hlbšie zamyslieť, podľa možnosti kým moje deti odpromujú.
Takto by sa dalo pokračovať ad infinitum. A z tohto uhla pohľadu sa treba aj pozerať na zverejňovanie zoznamu členov - ktorého sudcu by ešte mohlo nejako poškodiť, keby sa ako bonus zverejnilo, že zamlada bol členom organizácie zameranej na potláčanie práv a slobôd skupín a jednotlivcov.
Mimochodom - asi žiaden sudca by nenamietal proti tomu, keby prípadní dnešní adepti talára nemuseli o sebe zverejniť napríklad bývalé členstvo v miestnej pobočke napríklad takého...ku-klux-klanu, však?
Peter Ikrenyi | 16. 02. 2011 11:13:37
// Reagovať
Výstižné...
Vladimír Červeň | 16. 02. 2011 12:09:30
// Reagovať
Zverejňovanie komunistickej minulosti sudcov a prokurátorov - krok do prázdna
Nuž, áno, k čomu by to bolo? Samozrejme, ani za fašistického Nemecka neboli "fšetci" sudcovia zlí.
Napriek tomu prebehla denacifikácia, ktorá u nás (možno aj vďaka Havlovmu "Nejsme jako oni.) ani náznakom. Ja som po počutí tiho Havlovho výroku dodal: "Samozrejme nie sme. Nebudeme mučiť a vymáhať priznanie od nevinných, ale s hajzľami zatočíme." Nič sa však nestalo.
Ten, kto sa trochu vyzná v ľudských náturách, vie, že čvarga rozumie jedinému: dostať po rypáku.
Slušnosť považuje za slabosť. Komunistická čvarga obzvlášť...
Nestalo sa tak, nuž sa nedivme stavu súčasných spoločenských jelít. Tie jelity nie sú preklepom...
Nepotrestanie čvargy (tých, ktorí flagrantne porušovali právo tým, že tupo dodržiavali a vynucovali "socialistické" zákony, či trestali ich nedodržiavanie alebo porušovanie až neľudskými spôsobmi) malo za následok, že "vstali noví bojovníci" a doslova sranie na elementárnu etiku skoro čohokoľvek je pomaly normou. Stojí za úvahu, kde by bolo Nemecko alebo Japonsko bez americkej okupácie... To bol náš problém, že u nás nebolo víťaza ani porazeného a všetci ako jeden sa ruli o to, kto si viac urve z bezvládnej republiky, až si ju nakoniec roztrhli, aby sa dala lepšie trhať...
Takže, fakt, načo? "Hoď kameňom..."
Napriek tomu prebehla denacifikácia, ktorá u nás (možno aj vďaka Havlovmu "Nejsme jako oni.) ani náznakom. Ja som po počutí tiho Havlovho výroku dodal: "Samozrejme nie sme. Nebudeme mučiť a vymáhať priznanie od nevinných, ale s hajzľami zatočíme." Nič sa však nestalo.
Ten, kto sa trochu vyzná v ľudských náturách, vie, že čvarga rozumie jedinému: dostať po rypáku.
Slušnosť považuje za slabosť. Komunistická čvarga obzvlášť...
Nestalo sa tak, nuž sa nedivme stavu súčasných spoločenských jelít. Tie jelity nie sú preklepom...
Nepotrestanie čvargy (tých, ktorí flagrantne porušovali právo tým, že tupo dodržiavali a vynucovali "socialistické" zákony, či trestali ich nedodržiavanie alebo porušovanie až neľudskými spôsobmi) malo za následok, že "vstali noví bojovníci" a doslova sranie na elementárnu etiku skoro čohokoľvek je pomaly normou. Stojí za úvahu, kde by bolo Nemecko alebo Japonsko bez americkej okupácie... To bol náš problém, že u nás nebolo víťaza ani porazeného a všetci ako jeden sa ruli o to, kto si viac urve z bezvládnej republiky, až si ju nakoniec roztrhli, aby sa dala lepšie trhať...
Takže, fakt, načo? "Hoď kameňom..."
Vladimír Červeň | 16. 02. 2011 13:04:57
// Reagovať
Ešte čosi...
Študoval som vojenské gymnázium v Banskej Bystrici a po maturite som "dezertoval" z armády, teda odmietol pokračovať v štúdiu na vojenskej vysokej škole s tým, že tí trotli zneužijú armádu akurát proti vlastným ľuďom. Málo sa o tom vie, ale skoro k tomu došlo, takže moje obavy neboli až také plané. Ten Biľakovie truľo doteraz slintá o tom, že sa mala "použiť sila"...
Tou poslednou kvapkou, ktorá prispela k môjmu rozhodnutiu (aj napriek vedomiu, že sa pripravím o nemalé finančné a iné výhody, čo je ešte horšie než čokoľvek iné podľa jedného "špičkového ekonóma", ktorý tvrdí, že "Openíze jde až v první řadě."), bol spôsob ako "zatočili" s chartistami. (Len tak mimochodom, nebol som ani nie som ich nekritickým obdivovateľom...)
Lenže: "Spoločnosť, ktorá namiesto nedostatkov odstraňuje tých, ktorí na ne poukazujú, nedopadne dobre." VČ, takže mi vlastne "strana a vláda" uľahčila rozhodovanie.
Takže, ako dôstojník, ktorým som sa vlastne nestal, som jednoducho bral do úvahy, že budem musieť plniť aj rozkazy, ktoré budú proti môjmu presvedčeniu. Inak to ani nejde.
Z tohto hľadiska je vlastne nezmyslom súdiť vojakov, ktorí strieľali na hraniciach do zúfalcov, ktorí chceli utiecť z "naspravodlivejšieho spoločenského zriadenia" (dokonca "zneužívali" aj psychológov na inkarceráciu takých, pretože ten, kto z takej spoločnosti chce utiecť, určite nie je normálny). Tí (vojaci) len plnili rozkazy, ktoré niekto vydával.
Takže, aj sudcovia len aplikovali zákony, ktoré niekto "vymyslel", ak sa dá v tomto prípade hovoriť o myslení.
Zodpovední sú teda tí, ktorí tie zákony "vymysleli" a uzákonili.
Existuje predsa čosi ako "nedeliteľná veliteľská právomoc", a tú strana a vláda "využila" do bodky.
Takže, sudcovia a právnici všeobecne sú v tom vlastne nevinne. Len "plnili rozkazy" a hovno záleží na tom, že stáli za hovno.
Skutoční vinníci už dávno nežijú, alebo dožívajú [spokojný dôchodca Štrougal (ajhľa, právnik), napríklad, Biľak, a všetci bývalí poslanci (ja som im hovoril "posranci"), mnohí a mnohé len prekrútili kabát (toť, aj prezidenta sme mali jedného takého) a bez začervenania sa hrajú na zákonodarcov/zákonodarkyne ďalej.
Ja, keď som učil jazyky na stredných školích v Prahe, som študentom hovoril jeden svoj citát zo svojich gymnaziálnych liet: "Chlapi majú zákon v sebe, zvyšok má v hlavách nasraté..."
Takže, uverejňovať bývalú stranícku príslušnosť sudcov, je voči nim skoro nespravodlivé, keď vlastne za nič nemohli a nič aj tak nemohli...
Tou poslednou kvapkou, ktorá prispela k môjmu rozhodnutiu (aj napriek vedomiu, že sa pripravím o nemalé finančné a iné výhody, čo je ešte horšie než čokoľvek iné podľa jedného "špičkového ekonóma", ktorý tvrdí, že "Openíze jde až v první řadě."), bol spôsob ako "zatočili" s chartistami. (Len tak mimochodom, nebol som ani nie som ich nekritickým obdivovateľom...)
Lenže: "Spoločnosť, ktorá namiesto nedostatkov odstraňuje tých, ktorí na ne poukazujú, nedopadne dobre." VČ, takže mi vlastne "strana a vláda" uľahčila rozhodovanie.
Takže, ako dôstojník, ktorým som sa vlastne nestal, som jednoducho bral do úvahy, že budem musieť plniť aj rozkazy, ktoré budú proti môjmu presvedčeniu. Inak to ani nejde.
Z tohto hľadiska je vlastne nezmyslom súdiť vojakov, ktorí strieľali na hraniciach do zúfalcov, ktorí chceli utiecť z "naspravodlivejšieho spoločenského zriadenia" (dokonca "zneužívali" aj psychológov na inkarceráciu takých, pretože ten, kto z takej spoločnosti chce utiecť, určite nie je normálny). Tí (vojaci) len plnili rozkazy, ktoré niekto vydával.
Takže, aj sudcovia len aplikovali zákony, ktoré niekto "vymyslel", ak sa dá v tomto prípade hovoriť o myslení.
Zodpovední sú teda tí, ktorí tie zákony "vymysleli" a uzákonili.
Existuje predsa čosi ako "nedeliteľná veliteľská právomoc", a tú strana a vláda "využila" do bodky.
Takže, sudcovia a právnici všeobecne sú v tom vlastne nevinne. Len "plnili rozkazy" a hovno záleží na tom, že stáli za hovno.
Skutoční vinníci už dávno nežijú, alebo dožívajú [spokojný dôchodca Štrougal (ajhľa, právnik), napríklad, Biľak, a všetci bývalí poslanci (ja som im hovoril "posranci"), mnohí a mnohé len prekrútili kabát (toť, aj prezidenta sme mali jedného takého) a bez začervenania sa hrajú na zákonodarcov/zákonodarkyne ďalej.
Ja, keď som učil jazyky na stredných školích v Prahe, som študentom hovoril jeden svoj citát zo svojich gymnaziálnych liet: "Chlapi majú zákon v sebe, zvyšok má v hlavách nasraté..."
Takže, uverejňovať bývalú stranícku príslušnosť sudcov, je voči nim skoro nespravodlivé, keď vlastne za nič nemohli a nič aj tak nemohli...
Vladimír Červeň | 16. 02. 2011 13:17:41
// Reagovať
Ospravedlnenie...
...za chyby a preklepy. Omylom som klikol na nesprávne miesto a už sa to nedalo vrátiť...
P. S.: Ten posledný citát je trochu šovinistický. Niekto sa môže spýtať: "A, čo ženy?" Nuž, ženy sú také, akými ich spravia muži...
P. S.: Ten posledný citát je trochu šovinistický. Niekto sa môže spýtať: "A, čo ženy?" Nuž, ženy sú také, akými ich spravia muži...
Vladimír Červeň | 16. 02. 2011 13:47:29
// Reagovať
A ešte čosi...
A prečo len právnici?
Čo psychológovia, sociológovia, "filozofovia" (tí sú z hľadiska prekladu do slovenčiny fakt zábavní...), pedagógovia (z etymologického hľadiska úplná prča...)?
Tí všetci sa na tom "radostnom budovaní" predsa podieľali rovnakou mierou.
A vyššie uvedené tvrdenie, že členstvo v strane už bolo v 80-tych rokoch nevymáhateľné je fakt veselé... Rád by som videl sudcu, ktorý by si dovolil odmietnuť. To sa rovnalo profesnej likvidácii aj v "spoločensky menej dôležitých" oblastiach...
Čo psychológovia, sociológovia, "filozofovia" (tí sú z hľadiska prekladu do slovenčiny fakt zábavní...), pedagógovia (z etymologického hľadiska úplná prča...)?
Tí všetci sa na tom "radostnom budovaní" predsa podieľali rovnakou mierou.
A vyššie uvedené tvrdenie, že členstvo v strane už bolo v 80-tych rokoch nevymáhateľné je fakt veselé... Rád by som videl sudcu, ktorý by si dovolil odmietnuť. To sa rovnalo profesnej likvidácii aj v "spoločensky menej dôležitých" oblastiach...
Pavol Šuta | 16. 02. 2011 13:50:43
// Reagovať
Pravo a ideologia
So zaujatím som si prečítal perex článku o tom, že OKS pri presadzovaní zanáša ideológiu do práva. Tak som sa začítal do článku, kde autor dokonca viackrát vytýka zbytočnú "ideológiu, ktorú právna diskusia na Slovensku nepotrebuje", ostrakizmus, čítam, čítam, hľadám prvne argumenty teda a nikde nič. Autor sa sám dopúšťa rovnakého nedostatku, aký vyčíta OKS, v článku nie je ani jediný (!) právny argument. A asi si toho autor aj je vedomý, keďže v závere sám priznáva, že zverejnenie môže byť v súlade s ústavou, ale trápi ho užitočnosť.
V ďalšej časti teda skúsim aspoň niečo právne sformulovať, aj keď sa ideológiám nevyhnem.
1. V prvom rade sa mi zdá, že odporcovia zverejňovania komunistickej minulosti sudcov asi nechápu právo na informácie rovnako ako ja. Pretože inak by si nekládli otázku užitočnosti návrhu. Ako vôbec môže niekoho pri práve na informácie napadnúť otázka:" A načo vám to vlastne bude?" Ten, kto takú otázku kladie, si môže rovno položiť otázky, načo vôbec máme právo na informácie, načo vôbec máme druhú hlavu ústavy, načo máme Európsky dohovor, atd.
Ľudské práva vrátane práva na informácie sú hodnotou samou o sebe. Predsa zmysel práva na informácie nespočíva v tom, na čo mi tá informácia bude, do toho nikoho nič nie je. Zmysel práva na informácie je v samotnom sprístupnení informácie. Bodka. To ako s ňou naložím ja, je čisto moja osobná vec, nikoho do toho nič nie je. A už vôbec to nemá čo zaujímať tých, ktorí mi túto informáciu majú poskytnúť, teda komunistických sudcov.
2. Členstvo v KSČ môže byť v niektorých konaniach opodstatnene stranami procesu vnímané ako možná zaujatosť sudcu. A to nie len pri veciach súvisiacich s "komunistickou minulosťou", ako sú reštitučné spory, súdne rehabilitácie obetí komunistického režimu, potrestanie ľudí zodpovedných za páchanie týchto zločinov. To môže mať stále dopada na živé veci, ako je napríklad rozhodovanie o politických právach, keď predsedníčka senátu NS SR, ktorý rozpustil Slovenskú pospolitosť, bola šéfkou ZO KSČ na právnickej fakulte.
3. U sudcov ako aj iných ústavných činiteľov je nesmierne dôležité skúmať ich pohnútky, prečo sa rozhodli vykonávať povolanie právnika a funkciu sudcu. A pýtať sa na to neustále dokolečka dokola. Pretože úcta k ľudským právam, právnemu štátu a demokracii nie je to isté ako afinita k socialistickej zákonnosti, vedúcej úlohy jednej strany a diktatúre proletariátu.
Keby zajtra na Slovensku vypukla islamská revolúcia, koľko sudcov by si nasadilo na hlavu turbany, ústavu hodilo do koša, vytiahlo zo šuplíka šaríju a bez mihnutia oka súdilo ďalej? Tiež by sa autor článku uspokojil s argumentom, že predsa nie všetci sudcovia súdili ženy za mimomanželský sex na smrť ukameňovaním, ale že väčšina z nich súdila klasickú agendu ako vraždy, krádeže, dlžnícko-veriteľské spory? Naozaj by mu také vysvetlenie stačilo?
Aká je hodnotová výbava sudcov, ktorí do roku 1989 súdili podľa totalitného práva a po roku 1989 podľa demokratického práva?
4. V ČR prispelo zverejnenie komunistickej minulosti k zaujímavým štatistikám. Kým v roku 1989 bolo v KSČ 758 z celkového počtu vtedajších 1418 sudcov (teda okolo 50%!), dnes je v ČR sudcov vyše 3000 a počet bývalých komunistov okolo 600. Na Slovensku nemáme ani tieto súhrnné údaje a asi to netrápi nikoho vrátane autora článku. Pri pozorovaní čísel v ČR sa pýtam: Naozaj sa za 20 rokov natoľko zmenilo zloženie justície, že si tieto otázky nemusíme klásť? Podľa mňa čísla svedčia skôr o opaku.
Na Slovensku ma zaujíma ešte jedna vec. Ako je možné, že slovesnkí sudcovia tvrdia, že v KSČ museli byť všetci alebo takmer všetci a čísla z ČR ukazujú, že komunistických sudcov bola aj v dobách totality iba polovica?
5. Zaujímavé postrehy priniesli české Hospodárske noviny o sudcoch, ktorí súdili disidentov a ktorí stále súdia dnes. Aké tresty ukladali disidentom, a aké tresty dnes dávajú ich trýzniteľom. Nebudem to celé kopírovať, ale určite odporúčam prečítať článok o tom, ako fungujú bratstvá bývalých komunistických sudcov dnes a iné zaujímavosti:
http://hn.ihned.cz/c1-21727890-neslusna-otazka-ctihodnosti-byla-jste-take-v-ksc
6. Nechápem, prečo autor považuje zverejnenie komunistickej minulosti sudcov za ostrakizovanie. V článku síce spomína nález Ústavného súdu ČR, ale neviem, či ho čítal poriadne, ked ÚS ČR uviedol presný opak, že právo na informácie žiadnu ostrakizáciu neznamená, nikto sudcov z talárov za to nevyzlieka.
7. Autor sa dovoláva akého si premlčania, keďže podľa neho už je na túto diskusiu neskoro, uplynulo viac ako 22 rokov... No, to je pravda len čiastočne, problém vidím v tom, že sa stavovská samospráva dala skupine ľudí bez toho, aby sa vôbec zisťovalo, kto sú tí ľudia. Ale udelenie samosprávy súdnictvu neprebehlo pred 22 rokmi, ale pred 11. A tam je problém, ktorý sa vynára dnes: Čo so samosprávou súdnictva? Komu sme ju to vlastne pred pár rokmi veľkoryso udelili? Jaj, veď my sme sa o to vlastne ani nestarali, komu... Hlavné bolo, aby bola.
Česi to spravili veľmi dobre, žiadnu samosprávu sudcom nedali, naďalej použivajú nemecký (rakúsky) ministerský model riadenia justície a súdnictvo funguje síce s problémami, ale neporovnateľne lepšie ako na Slovensku. A keď už sa pomaly diskutuje nejaká forma sudcovskej samosprávy, najprv sa zaujímajú, komu ju vlastne udeľujú a až potom sa pozerajú, aký model samosprávy by bol najvhodnejší. Pričom na žiadnej konferencii nezabudnú uviesť Slovensko ako negatívny príklad.
8. Zverejnením komunistickej minulosti sudcu sa nezasiahne do žiadneho iného práva. Členstvo v totalitnej štátostrane nemožno strčiť pod právo na súkromie. Všetci tam boli dobrovoľne, členstvo v KSČ uvádzali na popredných miestach v životopisoch, nikto z nich nechodil na stranícke schôdze so sklopenými ušami a šúchajúc nohami pod stolom s výrazom: prepáčte, ja som tu omylom, ja sem nepatrím. Hrdili sa ním na verejnosti, keď z toho mali benefity. Aká to je teda ostrakizácia, keď sa pýtam na to, k čomu sa sebavedome sami hlásili?!
V ďalšej časti teda skúsim aspoň niečo právne sformulovať, aj keď sa ideológiám nevyhnem.
1. V prvom rade sa mi zdá, že odporcovia zverejňovania komunistickej minulosti sudcov asi nechápu právo na informácie rovnako ako ja. Pretože inak by si nekládli otázku užitočnosti návrhu. Ako vôbec môže niekoho pri práve na informácie napadnúť otázka:" A načo vám to vlastne bude?" Ten, kto takú otázku kladie, si môže rovno položiť otázky, načo vôbec máme právo na informácie, načo vôbec máme druhú hlavu ústavy, načo máme Európsky dohovor, atd.
Ľudské práva vrátane práva na informácie sú hodnotou samou o sebe. Predsa zmysel práva na informácie nespočíva v tom, na čo mi tá informácia bude, do toho nikoho nič nie je. Zmysel práva na informácie je v samotnom sprístupnení informácie. Bodka. To ako s ňou naložím ja, je čisto moja osobná vec, nikoho do toho nič nie je. A už vôbec to nemá čo zaujímať tých, ktorí mi túto informáciu majú poskytnúť, teda komunistických sudcov.
2. Členstvo v KSČ môže byť v niektorých konaniach opodstatnene stranami procesu vnímané ako možná zaujatosť sudcu. A to nie len pri veciach súvisiacich s "komunistickou minulosťou", ako sú reštitučné spory, súdne rehabilitácie obetí komunistického režimu, potrestanie ľudí zodpovedných za páchanie týchto zločinov. To môže mať stále dopada na živé veci, ako je napríklad rozhodovanie o politických právach, keď predsedníčka senátu NS SR, ktorý rozpustil Slovenskú pospolitosť, bola šéfkou ZO KSČ na právnickej fakulte.
3. U sudcov ako aj iných ústavných činiteľov je nesmierne dôležité skúmať ich pohnútky, prečo sa rozhodli vykonávať povolanie právnika a funkciu sudcu. A pýtať sa na to neustále dokolečka dokola. Pretože úcta k ľudským právam, právnemu štátu a demokracii nie je to isté ako afinita k socialistickej zákonnosti, vedúcej úlohy jednej strany a diktatúre proletariátu.
Keby zajtra na Slovensku vypukla islamská revolúcia, koľko sudcov by si nasadilo na hlavu turbany, ústavu hodilo do koša, vytiahlo zo šuplíka šaríju a bez mihnutia oka súdilo ďalej? Tiež by sa autor článku uspokojil s argumentom, že predsa nie všetci sudcovia súdili ženy za mimomanželský sex na smrť ukameňovaním, ale že väčšina z nich súdila klasickú agendu ako vraždy, krádeže, dlžnícko-veriteľské spory? Naozaj by mu také vysvetlenie stačilo?
Aká je hodnotová výbava sudcov, ktorí do roku 1989 súdili podľa totalitného práva a po roku 1989 podľa demokratického práva?
4. V ČR prispelo zverejnenie komunistickej minulosti k zaujímavým štatistikám. Kým v roku 1989 bolo v KSČ 758 z celkového počtu vtedajších 1418 sudcov (teda okolo 50%!), dnes je v ČR sudcov vyše 3000 a počet bývalých komunistov okolo 600. Na Slovensku nemáme ani tieto súhrnné údaje a asi to netrápi nikoho vrátane autora článku. Pri pozorovaní čísel v ČR sa pýtam: Naozaj sa za 20 rokov natoľko zmenilo zloženie justície, že si tieto otázky nemusíme klásť? Podľa mňa čísla svedčia skôr o opaku.
Na Slovensku ma zaujíma ešte jedna vec. Ako je možné, že slovesnkí sudcovia tvrdia, že v KSČ museli byť všetci alebo takmer všetci a čísla z ČR ukazujú, že komunistických sudcov bola aj v dobách totality iba polovica?
5. Zaujímavé postrehy priniesli české Hospodárske noviny o sudcoch, ktorí súdili disidentov a ktorí stále súdia dnes. Aké tresty ukladali disidentom, a aké tresty dnes dávajú ich trýzniteľom. Nebudem to celé kopírovať, ale určite odporúčam prečítať článok o tom, ako fungujú bratstvá bývalých komunistických sudcov dnes a iné zaujímavosti:
http://hn.ihned.cz/c1-21727890-neslusna-otazka-ctihodnosti-byla-jste-take-v-ksc
6. Nechápem, prečo autor považuje zverejnenie komunistickej minulosti sudcov za ostrakizovanie. V článku síce spomína nález Ústavného súdu ČR, ale neviem, či ho čítal poriadne, ked ÚS ČR uviedol presný opak, že právo na informácie žiadnu ostrakizáciu neznamená, nikto sudcov z talárov za to nevyzlieka.
7. Autor sa dovoláva akého si premlčania, keďže podľa neho už je na túto diskusiu neskoro, uplynulo viac ako 22 rokov... No, to je pravda len čiastočne, problém vidím v tom, že sa stavovská samospráva dala skupine ľudí bez toho, aby sa vôbec zisťovalo, kto sú tí ľudia. Ale udelenie samosprávy súdnictvu neprebehlo pred 22 rokmi, ale pred 11. A tam je problém, ktorý sa vynára dnes: Čo so samosprávou súdnictva? Komu sme ju to vlastne pred pár rokmi veľkoryso udelili? Jaj, veď my sme sa o to vlastne ani nestarali, komu... Hlavné bolo, aby bola.
Česi to spravili veľmi dobre, žiadnu samosprávu sudcom nedali, naďalej použivajú nemecký (rakúsky) ministerský model riadenia justície a súdnictvo funguje síce s problémami, ale neporovnateľne lepšie ako na Slovensku. A keď už sa pomaly diskutuje nejaká forma sudcovskej samosprávy, najprv sa zaujímajú, komu ju vlastne udeľujú a až potom sa pozerajú, aký model samosprávy by bol najvhodnejší. Pričom na žiadnej konferencii nezabudnú uviesť Slovensko ako negatívny príklad.
8. Zverejnením komunistickej minulosti sudcu sa nezasiahne do žiadneho iného práva. Členstvo v totalitnej štátostrane nemožno strčiť pod právo na súkromie. Všetci tam boli dobrovoľne, členstvo v KSČ uvádzali na popredných miestach v životopisoch, nikto z nich nechodil na stranícke schôdze so sklopenými ušami a šúchajúc nohami pod stolom s výrazom: prepáčte, ja som tu omylom, ja sem nepatrím. Hrdili sa ním na verejnosti, keď z toho mali benefity. Aká to je teda ostrakizácia, keď sa pýtam na to, k čomu sa sebavedome sami hlásili?!
Vladimír Červeň | 16. 02. 2011 14:46:52
// Reagovať
K "Právo a ideológia"
Pán Šuta,
vďaka za link na ten článok.
Teraz si spomínam, že som problém členstva v strane kedysi preberal s jednou svojou známou, sudkyňou, bolo to ešte za "reálneho socializmu", a hovorila mi, že mnohí právnici sa radšej venujú len občianskemu právu, len aby sa vyhli rozhodovaniu podľa hlavy jedna (trestné činy proti republike) vtedajšieho trestného zákonníka aj členstvu v strane...
Takže, zverejniť všetky vyžírky. Vlastne, na Slovensku po slovensky, takže, vyžierky...
vďaka za link na ten článok.
Teraz si spomínam, že som problém členstva v strane kedysi preberal s jednou svojou známou, sudkyňou, bolo to ešte za "reálneho socializmu", a hovorila mi, že mnohí právnici sa radšej venujú len občianskemu právu, len aby sa vyhli rozhodovaniu podľa hlavy jedna (trestné činy proti republike) vtedajšieho trestného zákonníka aj členstvu v strane...
Takže, zverejniť všetky vyžírky. Vlastne, na Slovensku po slovensky, takže, vyžierky...
Jakub Jošt | 16. 02. 2011 18:19:22
// Reagovať
Dakujem za komentar. Som na netbooku, tak sa ospravedlnujem, ze budem pisat bez diakritiky a tiez za pripadne preklepy.
K Vasmu chapeau:
Mate pravdu, v clanku nenajdete pravne argumenty. A ak si vsimnete prvu vetu druheho odseku, sam sa k tomu hrdo hlasim:). Mimopravne argumenty vsak v ziadnom pripade nie su automaticky argumenty ideologicke, co dufam uznate. Pravna argumentacia v oblasti verejnej politiky ma pre mna zmysel az vtedy, ked si ujasnime akemu ucelu ma to ktore opatrenie sluzit. Ak Vas vsak zaujima moj nazor, mam dojem, ze som ho v clanku naznacil, t. j. nevidim prilis presvedcive pravne prekazky zverejnovania. O tom vsak moj clanok nie je.
Teraz k jednotlivym bodom (dakujem za prehladnu argumentaciu):
1. Obavam sa, ze sa mylite. Ako naznacujem vyssie, v pripade verejnej diskusie o opatreni verejnej politiky vnimam pravne otazky ako jedny z mnohych, ktorym sa treba venovat. V ziadnom pripade nie otazky jedine! Pravo na informacie je nepochybne hodnotou samou o sebe. Kedze vsak ide o pravo ustavne, tradicne sa nan aplikuje napr. test proporcionality. Pri teste proporcionality,ako zrejme viete, sa vzdy uvazuje aj s ucelom akehkolvek opatrenia. Vo svojom nazore napr. generalna advokatka Sharpston v pripade zverejnovania mena, priezviska, adresy a pridelenych sum beneficientom spolocnej polnohospodarskej politiky, vnimala toto opatrenie ako nesuladne s Chartou a Dohovorom LEN preto, ze Komisia a Rada nedokazali presvedcivo sformulovat jediny ucel tohto opatrenia (Volker und Markus Schecke and Hartmut Eifert v Land Hessen). Toto uvadzam len na ilustraciu toho, ze ucel opatrenia je na ustavnopravnej urovni dolezity vzdy. Nemyslim si vsak, ze na to treba sofistikovanu pravnu argumentaciu. Sedliackym rozumom predsa vzdy zvazujeme nielen to, ci na nieco mame pravo, ale aj to, ci nam vykon tohto prava na nieco bude. Ak to odlahcim, mam bezpochyby pravo sa natriet cely vazelinou a lekvarovym dzemom. Otazka je, naco by som to robil. Tuto otazku kladiem sam sebe ako proponentovi "natieranie". V tomto pripade ju kladiem proponentovi navrhu, t.j. OKS.
Okrem toho su podobne zvazenia namieste aj preto, ze realne dopady nejakeho opatrenia nemusia vzdy korespondovat s ucelom. Je preto namiesto komparovat a nasledne zvazovat,ci nieco taketo chceme prijat. Popravde to vnimam ako zakladnu poziadavku racionalneho konania.
2. Mate nepochybne pravdu (vidite, sam argumentujete ucelom). Otazka je, akym sposobom sa k tomu dopracujeme a co preto obetujeme. Dovodov predpojatosti je prirodzene nekonecne mnozstvo. Znamena to, ze sudca ci prokurator nemaju ziadne pravo na sukromie? Pravny poriadok to riesi povinnostou sudcu ci prokuratora (a nakoniec i stran) dovody takejto predpojatosti uviest, avsak zatial napriklad nepozaduje uvadzat povedzme milostny zivot sudcu, ktory moze byt tiez relevantny napr. pre posudenie rodinnych otazok etc. Ale tento argument beriem ako relevantny vstup do diskusie (skoda, ze som ho nenasiel v navrhu OKS).
3. Otazka je miera v akej sudcovia skutocne sudili podla totalitneho prava (ktore prvky su "totalitne" a ktore nie). Dozvieme sa to z ich clenstva v strane? Nemyslim si. Dozvieme sa to z rozhodnuti ci akademickych publikacii? To skor. Napokon, pisem o tom v clanku. Dolezitejsie vsak je, podla coho sudia dnes. Sudia podla totalitneho prava? Opat, nemyslim si to. Ale keby aj, nedozvieme sa to z ich clenstva v strane. A naopak, neclenovia strany sudili podla toho isteho prava. Mozem len opat zdoraznit, ze o tom v clanku pisem.
4. Ano, statistiky sluzia statistikam:), to mate pravdu. Priznam sa pre mna osobne to skutocne prilis zaujimave nie je, kedze je vseobecne zname, ze z personalneho hladiska bola kontinuita vo vyraznej miere s rezimom minulym. Pre niekoho moze byt podobne zaujimava ina statistika - pocet veriacich v sudnictve, pocet homosexualov v sudnictve, etc. Netvrdim, ze to je apriori nespravne. Ale k pouzitelnosti takychto dat som velmi skepticky - ako pisem v clanku.
5. Dakujem za link. Predmetom skumania tu vsak nie je clenstvo v strane, ale obsah rozhodnuti.
6. Cital. Jedna vec je, co tvrdi US CR, druha s akym zamerom k tomuto navrhu inklinuje OKS. Vytvaranie "verejneho tlaku" ponuka siroke moznosti interpretacie. Vy sam napriklad vo Vasej reakcii na moj clanok,ktory sa zaobera clenstvom (!) implicitne toto clenstvo spajate v bode 5. s politickymi procesmi. Nepoznam Vas osobne, ale hadam sa neurazite, ak budem predpokladat, ze patrite vzdelanostne ku spicke slovenskej spolocnosti. Co potom "tlak verejnosti"? Ten moze mat rozne podoby. V Cechach vsetci vedia, ze napr. sudca Hollander bol clenom strany a predsa sa (po prave) tesi profesnemu aj sirsiemu respektu. Takyto vysledok vsak nie je nevyhnutny,ako tvrdim v clanku.
7. Otazka sudcovskej samospravy je nepochybne zaujimava. Ja na nu jasny nazor nemam. Chcem vsak opat len upozornit, ze podla mojej mienky nie prilis zavisi od clenstva v KSCS. Ideologicke rozpory sa predsa vedu aj v inych liniach. Je to teda otazka systematicka (ci a aku samospravu ma mat sudcovsky stav) ako i konkretna (kto je clenom stavu). Vypichnutie jedneho kriteria vskutku povazujem za pristup ideologicky. Trosku mimo temy len uvediem, ze skumanie toho, KTO je sudcom, vlastne sudcovsku samospravu principialne narusa, kedze pomery vnutri stavu sa casom menia. Ak by sme teda skumali KTO je sudcom, aby sme mohli legitimizovat sudcovsku samospravu, vlastne by sme samospravu negovali, kedze uz by to neboli sudcovia,kto by spravoval svoje zalezitosti, ale akysi externy posudzovatel vhodnosti konkretnych sudcov. Tuto obavu vyjadrujem aj v clanku zatahovanim roznych ideologickych kriterii do posudzovania vhodnosti toho ktoreho sudcu. "Floodgates" argument nas varuje, ze podobne namietky by mohol vzniest aj prislusnik inej ideologie. To by znamenalo, ze namiesto pozornosti pragmatickym (a riesitelnym) problemom, by sme sa sustredili na ideologicky boj o sudnictvo.
8. To je prirodzene komplikovana pravna otazka. Samotnym zverejnenim hadam nie. Moznymi konzekvenciami mozno ano. Ostrakizaciou rozumiem najma pausalne posudzovanie velkej skupiny ludi, ktorych realne posudenie by si vyzadovalo omnoho detailnejsi pohlad. Domnievam sa, ze toto je ten pripad. Ak chceme povedat, ze zverejnenie takejto informacie ma alebo(!) moze niecomu sluzit, ma zmysel si otazky ako v mojom clanku klast. Napriklad preto, ze ESLP ma tendenciu, podobne ako ja, poskytovat namietkam transparentnosti a prava na informacie v tranzitivnych pravnych systemoch nizsiu ochranu, ak cas ktory od transformacie uplynul je "vysoky"...myslim, ze sa spomina cca. 20 rokov.
Este raz dakujem a pekny den.
K Vasmu chapeau:
Mate pravdu, v clanku nenajdete pravne argumenty. A ak si vsimnete prvu vetu druheho odseku, sam sa k tomu hrdo hlasim:). Mimopravne argumenty vsak v ziadnom pripade nie su automaticky argumenty ideologicke, co dufam uznate. Pravna argumentacia v oblasti verejnej politiky ma pre mna zmysel az vtedy, ked si ujasnime akemu ucelu ma to ktore opatrenie sluzit. Ak Vas vsak zaujima moj nazor, mam dojem, ze som ho v clanku naznacil, t. j. nevidim prilis presvedcive pravne prekazky zverejnovania. O tom vsak moj clanok nie je.
Teraz k jednotlivym bodom (dakujem za prehladnu argumentaciu):
1. Obavam sa, ze sa mylite. Ako naznacujem vyssie, v pripade verejnej diskusie o opatreni verejnej politiky vnimam pravne otazky ako jedny z mnohych, ktorym sa treba venovat. V ziadnom pripade nie otazky jedine! Pravo na informacie je nepochybne hodnotou samou o sebe. Kedze vsak ide o pravo ustavne, tradicne sa nan aplikuje napr. test proporcionality. Pri teste proporcionality,ako zrejme viete, sa vzdy uvazuje aj s ucelom akehkolvek opatrenia. Vo svojom nazore napr. generalna advokatka Sharpston v pripade zverejnovania mena, priezviska, adresy a pridelenych sum beneficientom spolocnej polnohospodarskej politiky, vnimala toto opatrenie ako nesuladne s Chartou a Dohovorom LEN preto, ze Komisia a Rada nedokazali presvedcivo sformulovat jediny ucel tohto opatrenia (Volker und Markus Schecke and Hartmut Eifert v Land Hessen). Toto uvadzam len na ilustraciu toho, ze ucel opatrenia je na ustavnopravnej urovni dolezity vzdy. Nemyslim si vsak, ze na to treba sofistikovanu pravnu argumentaciu. Sedliackym rozumom predsa vzdy zvazujeme nielen to, ci na nieco mame pravo, ale aj to, ci nam vykon tohto prava na nieco bude. Ak to odlahcim, mam bezpochyby pravo sa natriet cely vazelinou a lekvarovym dzemom. Otazka je, naco by som to robil. Tuto otazku kladiem sam sebe ako proponentovi "natieranie". V tomto pripade ju kladiem proponentovi navrhu, t.j. OKS.
Okrem toho su podobne zvazenia namieste aj preto, ze realne dopady nejakeho opatrenia nemusia vzdy korespondovat s ucelom. Je preto namiesto komparovat a nasledne zvazovat,ci nieco taketo chceme prijat. Popravde to vnimam ako zakladnu poziadavku racionalneho konania.
2. Mate nepochybne pravdu (vidite, sam argumentujete ucelom). Otazka je, akym sposobom sa k tomu dopracujeme a co preto obetujeme. Dovodov predpojatosti je prirodzene nekonecne mnozstvo. Znamena to, ze sudca ci prokurator nemaju ziadne pravo na sukromie? Pravny poriadok to riesi povinnostou sudcu ci prokuratora (a nakoniec i stran) dovody takejto predpojatosti uviest, avsak zatial napriklad nepozaduje uvadzat povedzme milostny zivot sudcu, ktory moze byt tiez relevantny napr. pre posudenie rodinnych otazok etc. Ale tento argument beriem ako relevantny vstup do diskusie (skoda, ze som ho nenasiel v navrhu OKS).
3. Otazka je miera v akej sudcovia skutocne sudili podla totalitneho prava (ktore prvky su "totalitne" a ktore nie). Dozvieme sa to z ich clenstva v strane? Nemyslim si. Dozvieme sa to z rozhodnuti ci akademickych publikacii? To skor. Napokon, pisem o tom v clanku. Dolezitejsie vsak je, podla coho sudia dnes. Sudia podla totalitneho prava? Opat, nemyslim si to. Ale keby aj, nedozvieme sa to z ich clenstva v strane. A naopak, neclenovia strany sudili podla toho isteho prava. Mozem len opat zdoraznit, ze o tom v clanku pisem.
4. Ano, statistiky sluzia statistikam:), to mate pravdu. Priznam sa pre mna osobne to skutocne prilis zaujimave nie je, kedze je vseobecne zname, ze z personalneho hladiska bola kontinuita vo vyraznej miere s rezimom minulym. Pre niekoho moze byt podobne zaujimava ina statistika - pocet veriacich v sudnictve, pocet homosexualov v sudnictve, etc. Netvrdim, ze to je apriori nespravne. Ale k pouzitelnosti takychto dat som velmi skepticky - ako pisem v clanku.
5. Dakujem za link. Predmetom skumania tu vsak nie je clenstvo v strane, ale obsah rozhodnuti.
6. Cital. Jedna vec je, co tvrdi US CR, druha s akym zamerom k tomuto navrhu inklinuje OKS. Vytvaranie "verejneho tlaku" ponuka siroke moznosti interpretacie. Vy sam napriklad vo Vasej reakcii na moj clanok,ktory sa zaobera clenstvom (!) implicitne toto clenstvo spajate v bode 5. s politickymi procesmi. Nepoznam Vas osobne, ale hadam sa neurazite, ak budem predpokladat, ze patrite vzdelanostne ku spicke slovenskej spolocnosti. Co potom "tlak verejnosti"? Ten moze mat rozne podoby. V Cechach vsetci vedia, ze napr. sudca Hollander bol clenom strany a predsa sa (po prave) tesi profesnemu aj sirsiemu respektu. Takyto vysledok vsak nie je nevyhnutny,ako tvrdim v clanku.
7. Otazka sudcovskej samospravy je nepochybne zaujimava. Ja na nu jasny nazor nemam. Chcem vsak opat len upozornit, ze podla mojej mienky nie prilis zavisi od clenstva v KSCS. Ideologicke rozpory sa predsa vedu aj v inych liniach. Je to teda otazka systematicka (ci a aku samospravu ma mat sudcovsky stav) ako i konkretna (kto je clenom stavu). Vypichnutie jedneho kriteria vskutku povazujem za pristup ideologicky. Trosku mimo temy len uvediem, ze skumanie toho, KTO je sudcom, vlastne sudcovsku samospravu principialne narusa, kedze pomery vnutri stavu sa casom menia. Ak by sme teda skumali KTO je sudcom, aby sme mohli legitimizovat sudcovsku samospravu, vlastne by sme samospravu negovali, kedze uz by to neboli sudcovia,kto by spravoval svoje zalezitosti, ale akysi externy posudzovatel vhodnosti konkretnych sudcov. Tuto obavu vyjadrujem aj v clanku zatahovanim roznych ideologickych kriterii do posudzovania vhodnosti toho ktoreho sudcu. "Floodgates" argument nas varuje, ze podobne namietky by mohol vzniest aj prislusnik inej ideologie. To by znamenalo, ze namiesto pozornosti pragmatickym (a riesitelnym) problemom, by sme sa sustredili na ideologicky boj o sudnictvo.
8. To je prirodzene komplikovana pravna otazka. Samotnym zverejnenim hadam nie. Moznymi konzekvenciami mozno ano. Ostrakizaciou rozumiem najma pausalne posudzovanie velkej skupiny ludi, ktorych realne posudenie by si vyzadovalo omnoho detailnejsi pohlad. Domnievam sa, ze toto je ten pripad. Ak chceme povedat, ze zverejnenie takejto informacie ma alebo(!) moze niecomu sluzit, ma zmysel si otazky ako v mojom clanku klast. Napriklad preto, ze ESLP ma tendenciu, podobne ako ja, poskytovat namietkam transparentnosti a prava na informacie v tranzitivnych pravnych systemoch nizsiu ochranu, ak cas ktory od transformacie uplynul je "vysoky"...myslim, ze sa spomina cca. 20 rokov.
Este raz dakujem a pekny den.
Pavol Šuta | 22. 02. 2011 02:33:38
// Reagovať
1. Nie pri každom ústavnom práve sa aplikuje test proporcionality. Pokiaľ viem, test proporcionality sa aplikuje iba vtedy, ak sú v konflikte dve práva. Test proporcionality rieši otázku, ktoré z dvoch konfliktných práv bude mať prednosť. V tomto prípade máme právo na informácie, ale nenašiel som žiadne ďalšie právo, ktoré by s ním mohlo byť v konflikte.
V európskom práve sa veľmi nevyznám, judikát, ktorý spomínate nepoznám, ale z logiky mi vyplýva, že Komisia musela preukázať a riadne odôvodniť potrebu zverejnenia z úplne iného dôvodu: Komisia nie je subjektom ľudských práv, ale orgánom verejnej moci.
2. Sudcovia a prokurátori majú právo na súkromie. Avšak ako som napísal vyššie, členstvo v totalitnej štátostrane nemá nič spoločné s právom na súkromie, keď pred rokom 1989 sa k nemu hrdo hlásili.
3. Z členstva v strane sa dozvieme vzťah týchto ľudí k totalitnému režimu na jednej strane a demokracii a ľudským právam na strane druhej. A ktoré prvky sú totalitné a ktoré nie? Tú otázku snáď nemyslíte vážne. Ak zákony prijíma zákonodarný zbor bez akejkoľvek legitimity, tak totalitné právo je všetko právo, nie len prvá hlava trestného zákona a ďalšie "skvosty".
4. Personálna kontinuita iste je s minulým režimom veľká, avšak ako som uviedol na príklade z ČR, nie je pravda, že 97% sudcov pred rokom 1989 museli byť členmi KSČ. Údaje z ČR hovoria, že iba polovica sudcov v roku 1989 (!) bola v KSČ.
5. Je to presne naopak, okrem obsahu rozhodnutí sa práve v článku poukazuje aj na členstvo v strane.
To, že sa niekto teší profesnému rešpektu ešte neznamená, že je to morálne integrovaná osobnosť. Asi budem nespravodlivý, ale ak by v roku 1989 k žiadnemu pádu komunizmu nedošlo,myslím, že sudca Hollander by sa dnes tešil rovnakému rešpektu a mal by za sebou rovnako obdivuhodnú kariéru. Je to presne ten typ,ktorého sa obávam, že ak by sa moci v štáte chopil nejaký bláznivý diktátor, takýto sudca by asi svoju hlavu v mene ľudských práv do slučky nestrkal, robil by kariéru ďalej, za akéhokoľvek režimu.
7. Nikde som nepísal, že (ne)členstvo v KSČ by malo byť jediným kritériom pre posudzovanie sudcov, písal som repsný opak, že by malo byť jedným z možných kritérií.
K otázke ideologickému zázemiu sudcov: je veľký rozdiel, keď sa niekto stotožní s nejakou totalitnou ideológiou, alebo sa stotožní s ideológiou liberalizmu, konzervativizmu, socializmu v rámci demokracie. Dokonca ani členstvo v KSS po roku 1989 mi nijako nevadí, keďže táto politická strana už funguje v demokratických podmienkach. Keď porovnávate totalitný štát s jedinou ideológiou a ideológie v pluralitnej demokracii, porovnávate dve neporovnateľné veci.
Sudcovská samospráva neznamená, že verejnosť nemá právo sa vyjadrovať k tomu, KTO je sudcom. Naopak, okrem toho, že sudcov menuje demokraticky zvolený prezident, je druhým zdrojom sudcovskej legitimity verejná diskusia o ich "kádrovom" profile. Asi si pod sudcovskou samosprávou predstavujeme úplne rozdielne veci. Pre mňa sudcovská samospráva sama o sebe neznamená nič. Je to len prostriedok na skvalitnenie súdnictva, ktorý sa bohužiaľ na Slovensku neosvedčil.
8. Aké konzekvncie zo zverejnenia vyplynú? Keď sa zverejní len to, k čomu sa sami hlásili? Slovo "hádam" je argument? Zásah do akého práva je paušálne posudzovanie veľkej skupiny ľudí? O judikatúre ESLP, ktorá má "poskytovat namietkam transparentnosti a prava na informacie v tranzitivnych pravnych systemoch nizsiu ochranu, ak cas ktory od transformacie uplynul je "vysoky"...myslim, ze sa spomina cca. 20 rokov" nič neviem, naopak, sú mi známe presne opačné trendy judikatúry ESLP (Ždanoka proti Lotyšsku).
V európskom práve sa veľmi nevyznám, judikát, ktorý spomínate nepoznám, ale z logiky mi vyplýva, že Komisia musela preukázať a riadne odôvodniť potrebu zverejnenia z úplne iného dôvodu: Komisia nie je subjektom ľudských práv, ale orgánom verejnej moci.
2. Sudcovia a prokurátori majú právo na súkromie. Avšak ako som napísal vyššie, členstvo v totalitnej štátostrane nemá nič spoločné s právom na súkromie, keď pred rokom 1989 sa k nemu hrdo hlásili.
3. Z členstva v strane sa dozvieme vzťah týchto ľudí k totalitnému režimu na jednej strane a demokracii a ľudským právam na strane druhej. A ktoré prvky sú totalitné a ktoré nie? Tú otázku snáď nemyslíte vážne. Ak zákony prijíma zákonodarný zbor bez akejkoľvek legitimity, tak totalitné právo je všetko právo, nie len prvá hlava trestného zákona a ďalšie "skvosty".
4. Personálna kontinuita iste je s minulým režimom veľká, avšak ako som uviedol na príklade z ČR, nie je pravda, že 97% sudcov pred rokom 1989 museli byť členmi KSČ. Údaje z ČR hovoria, že iba polovica sudcov v roku 1989 (!) bola v KSČ.
5. Je to presne naopak, okrem obsahu rozhodnutí sa práve v článku poukazuje aj na členstvo v strane.
To, že sa niekto teší profesnému rešpektu ešte neznamená, že je to morálne integrovaná osobnosť. Asi budem nespravodlivý, ale ak by v roku 1989 k žiadnemu pádu komunizmu nedošlo,myslím, že sudca Hollander by sa dnes tešil rovnakému rešpektu a mal by za sebou rovnako obdivuhodnú kariéru. Je to presne ten typ,ktorého sa obávam, že ak by sa moci v štáte chopil nejaký bláznivý diktátor, takýto sudca by asi svoju hlavu v mene ľudských práv do slučky nestrkal, robil by kariéru ďalej, za akéhokoľvek režimu.
7. Nikde som nepísal, že (ne)členstvo v KSČ by malo byť jediným kritériom pre posudzovanie sudcov, písal som repsný opak, že by malo byť jedným z možných kritérií.
K otázke ideologickému zázemiu sudcov: je veľký rozdiel, keď sa niekto stotožní s nejakou totalitnou ideológiou, alebo sa stotožní s ideológiou liberalizmu, konzervativizmu, socializmu v rámci demokracie. Dokonca ani členstvo v KSS po roku 1989 mi nijako nevadí, keďže táto politická strana už funguje v demokratických podmienkach. Keď porovnávate totalitný štát s jedinou ideológiou a ideológie v pluralitnej demokracii, porovnávate dve neporovnateľné veci.
Sudcovská samospráva neznamená, že verejnosť nemá právo sa vyjadrovať k tomu, KTO je sudcom. Naopak, okrem toho, že sudcov menuje demokraticky zvolený prezident, je druhým zdrojom sudcovskej legitimity verejná diskusia o ich "kádrovom" profile. Asi si pod sudcovskou samosprávou predstavujeme úplne rozdielne veci. Pre mňa sudcovská samospráva sama o sebe neznamená nič. Je to len prostriedok na skvalitnenie súdnictva, ktorý sa bohužiaľ na Slovensku neosvedčil.
8. Aké konzekvncie zo zverejnenia vyplynú? Keď sa zverejní len to, k čomu sa sami hlásili? Slovo "hádam" je argument? Zásah do akého práva je paušálne posudzovanie veľkej skupiny ľudí? O judikatúre ESLP, ktorá má "poskytovat namietkam transparentnosti a prava na informacie v tranzitivnych pravnych systemoch nizsiu ochranu, ak cas ktory od transformacie uplynul je "vysoky"...myslim, ze sa spomina cca. 20 rokov" nič neviem, naopak, sú mi známe presne opačné trendy judikatúry ESLP (Ždanoka proti Lotyšsku).
Ondrej Pivarči | 22. 02. 2011 10:37:07
// Reagovať
zaujímavé
skúsim zrozumiteľne reagovať:
Ad 1)
Okrem práva na informácie vidím aj právo na súkromie, pretože pokiaľ majú sudcovia a prokurátori vôľu označiť podobný údaj za súkromný, bude nutné skúmať možnosť interferencie do súkromia (súkromie sa totiž v procese jeho tvorby vymedzuje predovšetkým aktom vôle osobnosti, a až potom korektívami, ktoré korigujú tento akt v prospech verejného záujmu či práv a oprávnených záujmov iných). In concreto by som však práve na základe testu proporcionality uprednostnil právo na informácie (ale nie z dôvodu verejného záujmu), čiže v podstate súhlas s bodom 2, pričom súkromná sféra vymedzená vôľou musí vďaka korektívom byť zúžená.
Ad 3) Členstvo v strane by som nestotožňoval s postojom k totalitnému režimu, najmä, ak tento režim sa vyvíjal a je iné byť členom KS v roku 1938, v roku 1950, v roku 1953, v roku 1964, v roku 1968, v roku 1970, v roku 1984, v roku 1988 alebo v roku 1991 ... (sám ďalej konštatujete v bode 7., že Vám členstvo v KSS po 1989 "nevadí"). Myslíte, že každý člen strany v každom roku v období 1948 až 1989 vedel, aký režim v krajine vládne a čo všetko mu možno pripísať na vrub? Najmä ak pripustíme, že neexistovali "Wikileaks", internet, televíziu malo málo ľudí, rozhlas a tlač boli jediným a cenzurovaným mediálnym poľom ... bez prístupu radového straníka do médii. Mimochodom, odsudzujete všetok vývoj medzi rokmi 1948 a 1989 na našom území preto, že tu bol režim, aký bol? Každú stavbu, každé rozhodnutie súdu? Práve posudzovanie obsahu a nie straníckej nálepky pomôže zabrániť ďalšej totalite, pretože strana sama osebe je výraz autoritatívny (predstaviteľné napr. podľa výrazu "stranícka mašinéria"). Týmto neobhajujem z ľudského hľadiska neobhájiteľné zločiny KS z rokov 1948 až 1989, ale z Vašich tvrdení plynie, že každé rozhodnutie sudcu - straníka je totalitné, s čím nesúhlasím.
Ad 4) a viete povedať aj, ktorí sudcovia mali na svedomí justičné zločiny v 50-tych rokoch a neskôr a či boli členmi strany? Práve preto by bolo vhodné zverejniť členstvo v strane, aby verejnosť mohla porovnať a nadobudnúť skúsenosť, či mal faktor členstva v strane vplyv na obsah rozhodnutí a na konkrétne rozhodovanie. Osobne si myslím, že nie stranícka nálepka, ani profesné kvality, ale pocit strachu a odvahy motivoval sudcov k rozhodovaniu v "citlivých" kauzách. Tomuto nasvedčujú aj fakty z ČR, ktoré spomínate, kde iba údajne polovica zo sudcov bola v strane, avšak nekryje sa so sudcami, ktorí "majú na rováši".
Ad 5) S profesným rešpektom je to tak v celom spektre povolaní, existujú aj takí pedagógovia z právnických fakúlt, advokáti, notári, prokurátori, policajti atď. Preto by sa na niektoré povolania mali robiť aj psychotesty.
Ad 7) Ak je sudca v strane za totality, nemusí byť stotožnený s totalitnou ideológiou. Stačí, že má strach z toho, že "jeho prapradedo bol buržuj a že mu prehľadajú byt kvôli študentskému pamfletu" a tak radšej vstúpi do strany a má pokoj, pričom to nevylučuje, že môže rozhodnúť v citlivej kauze proti vôli totalitného režimu. Nie každý bol členom strany "za zásluhy". A nie každý má chuť a odvahu obetovať aspoň časť života boju za ľudské práva v čase, keď nikto o páde a slabinách ZSSR ani nemá tušenia. Nie každý je bojovník. Byť bojovníkom za ľudské práva je akiste cnosť, avšak jedna z mnohých. Niektorí majú skôr "vôľu prežiť", ktorá je vývojom zakódovaná silnejšie ako cnosť podľa predchádzajúcej vety. Ak "povraždia všetkých bojovníkov", ešte stále tu môže byť "podhubie v strane", resp. mimo nej, ktoré "rozloží režim zvnútra" pomaly, potichu a dôrazne. Pokiaľ by sme mali všetky profesie hodnotiť najmä (nie len, keďže tvrdíte, že iba 1 z možných kritérii) podľa členstva v strane, tak dnes musíme odsúdiť desiatky percent populácie. Pochybujem, že by totalitný režim prežil čo len 5-6 rokov bez "bratskej socialistickej pomoci" zvonku (najmä zo ZSSR), a pokiaľ by v 50-tych rokoch existoval necenzurovateľný internet, tak by som mu nedal bez externej pomoci ani rok. Takže, zverejnime zoznam sudcov - členov strany, nech si každý urobí úsudok, ale osobne by som pri dnešnom hodnotení sudcov veľmi toto kritérium nezohľadňoval, práve preto, že na členstvo v strane pôsobili podľa mňa iné činitele, než sympatie k totalitnej ideológii.
Ad odsek "Dokonca ani členstvo v KSS po roku 1989 ... ") Takže, pokiaľ v demokracii niekto sympatizuje s NSDAP či stalinizmom, to Vám neprekáža? Ideológia je ideológiou bez ohľadu na to, v akom režime existuje. Ak raz niekto má názor, že v rámci "triedneho boja" bude justične vraždiť odporcov režimu, tak takýto názor je vadný aj v demokracii a treba ho odmietnuť. Ideológiu a režim by som nemiešal, väčšina "udržiavateľov režimu" bola totalitného správania vďaka tomu, že z toho mali osobné výhody, nie vďaka osobnému presvedčeniu a ideológii. "Vychcanosť" nám zostala podnes a prejavuje sa napr. bujnou korupciou či "znižovaním daňového základu". Koľko z nich dnes v demokracii znižuje umelo daňový základ z dôvodu cielenej občianskej neposlušnosti? Veď, ako sa hovorí zo žartu a pravdepodobne aj pravdivo: "komunisti aj nacisti vyhrali slobodné voľby" (1933, 1946). Nacisti ich síce nevyhrali absolútne, iba relatívne, avšak, fakticky im to stačilo. Taktiež kandidátka strán tzv. "Národného frontu" v 1946 bola pasívnym volebným cenzom, ale ... bolo na výber. Dnes si tiež nemôžem vybrať mandatára bez ekonomického zázemia strany, resp. nestranícky model volieb. "Slobodnosť volieb" je preto relatívna. Mieru slobody možno určiť mierou možností jednotlivca, avšak ... "aj za socializmu si mohol prejaviť svoj názor, lenže iba raz".
Ad 8) Súhlasím so zverejnením minulosti sudcov, v podstate aj so závermi Ždanoka v. Latvia a spol. Ale pri zverejnení nie je pointou "paušálne posudzovanie veľkej skupiny ľudí", pretože aj dnes sa napr. v novinách či vo voľbách uvádza "stranícke tričko", je to iba zobrazenie 1 z viacerých atribútov, ktorý bol doteraz k "súborom *.sudca nastavený ako skrytý".
Ad 1)
Okrem práva na informácie vidím aj právo na súkromie, pretože pokiaľ majú sudcovia a prokurátori vôľu označiť podobný údaj za súkromný, bude nutné skúmať možnosť interferencie do súkromia (súkromie sa totiž v procese jeho tvorby vymedzuje predovšetkým aktom vôle osobnosti, a až potom korektívami, ktoré korigujú tento akt v prospech verejného záujmu či práv a oprávnených záujmov iných). In concreto by som však práve na základe testu proporcionality uprednostnil právo na informácie (ale nie z dôvodu verejného záujmu), čiže v podstate súhlas s bodom 2, pričom súkromná sféra vymedzená vôľou musí vďaka korektívom byť zúžená.
Ad 3) Členstvo v strane by som nestotožňoval s postojom k totalitnému režimu, najmä, ak tento režim sa vyvíjal a je iné byť členom KS v roku 1938, v roku 1950, v roku 1953, v roku 1964, v roku 1968, v roku 1970, v roku 1984, v roku 1988 alebo v roku 1991 ... (sám ďalej konštatujete v bode 7., že Vám členstvo v KSS po 1989 "nevadí"). Myslíte, že každý člen strany v každom roku v období 1948 až 1989 vedel, aký režim v krajine vládne a čo všetko mu možno pripísať na vrub? Najmä ak pripustíme, že neexistovali "Wikileaks", internet, televíziu malo málo ľudí, rozhlas a tlač boli jediným a cenzurovaným mediálnym poľom ... bez prístupu radového straníka do médii. Mimochodom, odsudzujete všetok vývoj medzi rokmi 1948 a 1989 na našom území preto, že tu bol režim, aký bol? Každú stavbu, každé rozhodnutie súdu? Práve posudzovanie obsahu a nie straníckej nálepky pomôže zabrániť ďalšej totalite, pretože strana sama osebe je výraz autoritatívny (predstaviteľné napr. podľa výrazu "stranícka mašinéria"). Týmto neobhajujem z ľudského hľadiska neobhájiteľné zločiny KS z rokov 1948 až 1989, ale z Vašich tvrdení plynie, že každé rozhodnutie sudcu - straníka je totalitné, s čím nesúhlasím.
Ad 4) a viete povedať aj, ktorí sudcovia mali na svedomí justičné zločiny v 50-tych rokoch a neskôr a či boli členmi strany? Práve preto by bolo vhodné zverejniť členstvo v strane, aby verejnosť mohla porovnať a nadobudnúť skúsenosť, či mal faktor členstva v strane vplyv na obsah rozhodnutí a na konkrétne rozhodovanie. Osobne si myslím, že nie stranícka nálepka, ani profesné kvality, ale pocit strachu a odvahy motivoval sudcov k rozhodovaniu v "citlivých" kauzách. Tomuto nasvedčujú aj fakty z ČR, ktoré spomínate, kde iba údajne polovica zo sudcov bola v strane, avšak nekryje sa so sudcami, ktorí "majú na rováši".
Ad 5) S profesným rešpektom je to tak v celom spektre povolaní, existujú aj takí pedagógovia z právnických fakúlt, advokáti, notári, prokurátori, policajti atď. Preto by sa na niektoré povolania mali robiť aj psychotesty.
Ad 7) Ak je sudca v strane za totality, nemusí byť stotožnený s totalitnou ideológiou. Stačí, že má strach z toho, že "jeho prapradedo bol buržuj a že mu prehľadajú byt kvôli študentskému pamfletu" a tak radšej vstúpi do strany a má pokoj, pričom to nevylučuje, že môže rozhodnúť v citlivej kauze proti vôli totalitného režimu. Nie každý bol členom strany "za zásluhy". A nie každý má chuť a odvahu obetovať aspoň časť života boju za ľudské práva v čase, keď nikto o páde a slabinách ZSSR ani nemá tušenia. Nie každý je bojovník. Byť bojovníkom za ľudské práva je akiste cnosť, avšak jedna z mnohých. Niektorí majú skôr "vôľu prežiť", ktorá je vývojom zakódovaná silnejšie ako cnosť podľa predchádzajúcej vety. Ak "povraždia všetkých bojovníkov", ešte stále tu môže byť "podhubie v strane", resp. mimo nej, ktoré "rozloží režim zvnútra" pomaly, potichu a dôrazne. Pokiaľ by sme mali všetky profesie hodnotiť najmä (nie len, keďže tvrdíte, že iba 1 z možných kritérii) podľa členstva v strane, tak dnes musíme odsúdiť desiatky percent populácie. Pochybujem, že by totalitný režim prežil čo len 5-6 rokov bez "bratskej socialistickej pomoci" zvonku (najmä zo ZSSR), a pokiaľ by v 50-tych rokoch existoval necenzurovateľný internet, tak by som mu nedal bez externej pomoci ani rok. Takže, zverejnime zoznam sudcov - členov strany, nech si každý urobí úsudok, ale osobne by som pri dnešnom hodnotení sudcov veľmi toto kritérium nezohľadňoval, práve preto, že na členstvo v strane pôsobili podľa mňa iné činitele, než sympatie k totalitnej ideológii.
Ad odsek "Dokonca ani členstvo v KSS po roku 1989 ... ") Takže, pokiaľ v demokracii niekto sympatizuje s NSDAP či stalinizmom, to Vám neprekáža? Ideológia je ideológiou bez ohľadu na to, v akom režime existuje. Ak raz niekto má názor, že v rámci "triedneho boja" bude justične vraždiť odporcov režimu, tak takýto názor je vadný aj v demokracii a treba ho odmietnuť. Ideológiu a režim by som nemiešal, väčšina "udržiavateľov režimu" bola totalitného správania vďaka tomu, že z toho mali osobné výhody, nie vďaka osobnému presvedčeniu a ideológii. "Vychcanosť" nám zostala podnes a prejavuje sa napr. bujnou korupciou či "znižovaním daňového základu". Koľko z nich dnes v demokracii znižuje umelo daňový základ z dôvodu cielenej občianskej neposlušnosti? Veď, ako sa hovorí zo žartu a pravdepodobne aj pravdivo: "komunisti aj nacisti vyhrali slobodné voľby" (1933, 1946). Nacisti ich síce nevyhrali absolútne, iba relatívne, avšak, fakticky im to stačilo. Taktiež kandidátka strán tzv. "Národného frontu" v 1946 bola pasívnym volebným cenzom, ale ... bolo na výber. Dnes si tiež nemôžem vybrať mandatára bez ekonomického zázemia strany, resp. nestranícky model volieb. "Slobodnosť volieb" je preto relatívna. Mieru slobody možno určiť mierou možností jednotlivca, avšak ... "aj za socializmu si mohol prejaviť svoj názor, lenže iba raz".
Ad 8) Súhlasím so zverejnením minulosti sudcov, v podstate aj so závermi Ždanoka v. Latvia a spol. Ale pri zverejnení nie je pointou "paušálne posudzovanie veľkej skupiny ľudí", pretože aj dnes sa napr. v novinách či vo voľbách uvádza "stranícke tričko", je to iba zobrazenie 1 z viacerých atribútov, ktorý bol doteraz k "súborom *.sudca nastavený ako skrytý".
Pavol Šuta | 22. 02. 2011 15:39:35
// Reagovať
1. Ale kedy sa prejavila vôľa sudcov a prokurátorov schovať členstvo v KSČ po právo na súkromie? Pred rokom 1989 to nebolo, bolo to až po zmene režimu! Ak teda tvrdíte, že si každý svoju súkromnú sféru určuje sám, s tým súhlasím. Ale určuje si ju v momente, keď nastane táto skutočnosť. Predsa nie je možné najprv sa verejne hlásiť členstvu (pred rokom 1989) a potom sa chovávať za právo na súkromie (po roku 1989). Predstavte si, že ja teraz o sebe verejne budem vyhlasovať, že som členom politickej strany, ale o pár rokov budem žalovať toho, kto to bude tvrdiť a budem sa oháňať právom na súkromie. Veď to je nonsens.
3. "Myslíte, že každý člen strany v každom roku v období 1948 až 1989 vedel, aký režim v krajine vládne a čo všetko mu možno pripísať na vrub?" Myslím si, že každý, kto po roku 1968 vstupoval do KSČ to vedel. A nemyslím si to len ja, ale mysleli si to aj politici a právnici SRN pri zjednotení s NDR, keď kompletne všetkých sudcov z NDR, ktorí boli v partaji, zo dňa na deň jednoducho vyhádzali. Krajina bola okupovaná sovietskymi vojskami, každý člen musel podpísať tzv. "Počenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti". Ľudia, ktorí vstúpili do KSČ z idealizmu v 40. - 60. rokoch, už dnes nesúdia, tam problém nie je.
Netvrdím, že každé rozhodnutie sudcu-straníka je totalitné. Tvrdím, že človek, ktorý vstúpil do totalitnej štátostrany v dobe, keď krajina bola okupovaná cudzími vojskami, nemá právo súdiť v demokratickej krajine a podľa štandardu ľudských práv. Keď so KSČ vstúpil roboník s výučným listom nie je to rpedsa to isté, ako keď do strany vstúpil vysokoškolsky vzdelaný právnik-sudca. Ten tie informácie mal mať aj bez internetu a wikileaks. Výnimku by som pripustil pri ľuďoch, ktorí pred rokom 1989 dobrovoľne sami vystúpili zo strany (akási analógia s účinnou ľútosťou). Preto je podľa mňa relevatné zverejniť členov KSČ k dátumu 17. 11. 1989. Presne k tejto okolnosti (členstvo v KSČ k 17.11.1989) sa viaže rozhodnutie ÚS ČR.
4. Opakujem znova, sudcovia, ktorí súdili v 50. rokoch, dnes už sudcami nie sú, máloktorí z nich vôbec žijú.
5. Isteže, ale do samosprávy vysokých škôl, a profesnej samosprávy notárov, exekútorov, advokátov je zasahovani štátu dnes veľmi obmedzené. Najprísnejšie by sa malo posudzovať členstvo u sudcov a prokurátorov. Advokáta si môžem vybrať, sudcu nie.
7. Ďakujem pekne za takého sudcu, ktorý ma strach. Takých sudcov práveže ja nechcem. Keď bude mať strach, že ho zastrelí mafia, tak páchateľa oslobodí? Presne tak, členstvo v KSČ bolo aj o osobnej statočnosti. Sudca nemôže byť submisívny človek. To musí byť výrazná osobnosť s prirodzenou autoritou, nie nejaký "podržtaška".
Že nemali chuť a vôľu? Ale to je predsa ich vizitka. Naštastie boli aj ľudia statočnejší:
http://www.postoy.sk/mladi_idealisti_spomienka_na_popravenych_clenov_bielej_legie
A aké boli tie iné kritériá, okrem sympatií ku komunizmu? Už zostáva len osobný prospech a kariérizmus. To akože mám byť spokojný s tým, že sudca osobnú statočnosť vymení za plný hrniec? To by znamenalo, že Vám asi ani nevadia skorumpovaní sudcovia, veď tí tiež chcú "len prežiť".
Pokiaľ politická strana vybočí z demokratických pravidiel, tak ju Najvyšší súd SR rozpustí. Sympatie k NSDAP a stalinizmu mi vadia, pretože sú to aj zákonom zakázané politické ideológie. KSS rozpustená zatiaľ nebola. Pravdepodobne preto, že dokáže fungovať v demokratických podmienkach. To je podstatný rozdiel medzi KSS a NSDAP prípadne stalinizmom.
3. "Myslíte, že každý člen strany v každom roku v období 1948 až 1989 vedel, aký režim v krajine vládne a čo všetko mu možno pripísať na vrub?" Myslím si, že každý, kto po roku 1968 vstupoval do KSČ to vedel. A nemyslím si to len ja, ale mysleli si to aj politici a právnici SRN pri zjednotení s NDR, keď kompletne všetkých sudcov z NDR, ktorí boli v partaji, zo dňa na deň jednoducho vyhádzali. Krajina bola okupovaná sovietskymi vojskami, každý člen musel podpísať tzv. "Počenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti". Ľudia, ktorí vstúpili do KSČ z idealizmu v 40. - 60. rokoch, už dnes nesúdia, tam problém nie je.
Netvrdím, že každé rozhodnutie sudcu-straníka je totalitné. Tvrdím, že človek, ktorý vstúpil do totalitnej štátostrany v dobe, keď krajina bola okupovaná cudzími vojskami, nemá právo súdiť v demokratickej krajine a podľa štandardu ľudských práv. Keď so KSČ vstúpil roboník s výučným listom nie je to rpedsa to isté, ako keď do strany vstúpil vysokoškolsky vzdelaný právnik-sudca. Ten tie informácie mal mať aj bez internetu a wikileaks. Výnimku by som pripustil pri ľuďoch, ktorí pred rokom 1989 dobrovoľne sami vystúpili zo strany (akási analógia s účinnou ľútosťou). Preto je podľa mňa relevatné zverejniť členov KSČ k dátumu 17. 11. 1989. Presne k tejto okolnosti (členstvo v KSČ k 17.11.1989) sa viaže rozhodnutie ÚS ČR.
4. Opakujem znova, sudcovia, ktorí súdili v 50. rokoch, dnes už sudcami nie sú, máloktorí z nich vôbec žijú.
5. Isteže, ale do samosprávy vysokých škôl, a profesnej samosprávy notárov, exekútorov, advokátov je zasahovani štátu dnes veľmi obmedzené. Najprísnejšie by sa malo posudzovať členstvo u sudcov a prokurátorov. Advokáta si môžem vybrať, sudcu nie.
7. Ďakujem pekne za takého sudcu, ktorý ma strach. Takých sudcov práveže ja nechcem. Keď bude mať strach, že ho zastrelí mafia, tak páchateľa oslobodí? Presne tak, členstvo v KSČ bolo aj o osobnej statočnosti. Sudca nemôže byť submisívny človek. To musí byť výrazná osobnosť s prirodzenou autoritou, nie nejaký "podržtaška".
Že nemali chuť a vôľu? Ale to je predsa ich vizitka. Naštastie boli aj ľudia statočnejší:
http://www.postoy.sk/mladi_idealisti_spomienka_na_popravenych_clenov_bielej_legie
A aké boli tie iné kritériá, okrem sympatií ku komunizmu? Už zostáva len osobný prospech a kariérizmus. To akože mám byť spokojný s tým, že sudca osobnú statočnosť vymení za plný hrniec? To by znamenalo, že Vám asi ani nevadia skorumpovaní sudcovia, veď tí tiež chcú "len prežiť".
Pokiaľ politická strana vybočí z demokratických pravidiel, tak ju Najvyšší súd SR rozpustí. Sympatie k NSDAP a stalinizmu mi vadia, pretože sú to aj zákonom zakázané politické ideológie. KSS rozpustená zatiaľ nebola. Pravdepodobne preto, že dokáže fungovať v demokratických podmienkach. To je podstatný rozdiel medzi KSS a NSDAP prípadne stalinizmom.
Ondrej Pivarči | 22. 02. 2011 17:04:50
// Reagovať
posnažím sa stručne
Ad 1) Koľko sudcov a ktorí sa verejne hlásili k svojmu členstvu? Predsa ak by informácia bola verejne dostupná, nepotrebujeme využívať právo na informácie, či? Pokiaľ informácia nie je verejná, je súkromná. A zverejnením ju z tejto sféry vyčleníme. Čiže nie vhodný príklad.
Ad 3) Uvedené fakty nespochybňujem, nie je ani mojím cieľom. Avšak zdá sa mi prisilné tvrdiť, že ten, kto súdil ako straník za onoho režimu, by nemohol súdiť dnes. Pri podpisovaní poučenia napr. v 1986 mal možno 30 rokov, dnes má 55, videl a skúsil iný režim, mohol svoj postoj zmeniť. A nemyslím si, že mal rovnaké informácie bez internetu a wikileaks, nakoľko kto zo sudcov vedel, čo všetko robí napr. ŠTB a v akom rozsahu? A opakujem, bolo iné byť v strane v roku 1970 ako v roku 1988. Ako chcete rozlíšiť sudcu, ktorý bol v strane 10 rokov do pádu totality, 1 rok do pádu totality a ktorý bol v strane len od 1978 do 1988 a na takom základe medzi nimi právne diferencovať? Aký má mať toto zverejnenie právny dopad podľa Vás?
Ad 5) Čo má spoločné miera zasahovania štátu do samosprávy profesie so zverejnením straníckej minulosti jej príslušníkov?
Ad 7) Strach sudcu je rovnaký ako strach iného človeka v totalitnom režime, inak by samotný režim neexistoval. Ak vyčítate sudcom, že mohli mať obavu (a že aj teraz ju môžu mať) o svoj život či zdravie alebo ich rodiny a priateľov, chcete z nich urobiť stroje? Pokladám za prirodzené, že sudcovia majú rovnaký pud sebazáchovy. A vôbec, ak tento ich strach neovplyvnil obsah ich rozhodovacej činnosti, nemožno ho považovať za podstatný. Strach možno ovplyvnil viac ich členstvo v strane. Či máte indície o lineárnej závislosti nespravodlivosti rozsudkov a členstva v strane? Ak áno, nič Vám nebráni ich zverejniť. A čo sa týka submisívnosti, sudca používa ako vysokoškolský vzdelaný človek aj rozum. Ad absurdum: koľkým ľuďom môže priniesť aspoň nejaké spravodlivé rozhodnutia ako sudca, pokiaľ by ho za jeho kritiku režimu zničili hneď na začiatku? Neviete, z akých dôvodov vstupovali konkrétni sudcovia po 1968 do strany. To, čo si myslím, že je potrebné dôrazne kritizovať, tak za vtedajší režim, ako aj dnes, sú nespravodlivé a nezákonné rozhodnutia a konanie sudcov, a konkrétne.
K Bielej légii - zdobí ich cnosť hrdinov, ich činy majú svoj význam. Ale nie každý je Bielou légiou. Okrem sympatii ku komunizmu a osobných sympatií som už predtým uviedol v predošlom príspevku dôvody, prečo by sudca mohol vstúpiť do strany. Osobne by som to neurobil, ale nebudem odsudzovať paušálne celú skupinu ľudí, pokiaľ nepoznám motív každého z nich.
A tie demokratické pravidlá a politická strana - prečo je podľa Vás potom trestným činom propagácia a podpora hnutí smerujúcich k potlačovaniu ľudských práv? Veď v štádiu propagácie a podpory, keď ešte žiadne ľudské práva neporušili, predsa môžu konať demokraticky a Najvyšší súd by ich bez uvedených skutkových podstát nemal prečo rozpúšťať. Šírenie nebezpečnej ideológie demokratickými prostriedkami je predsa tiež šírením názoru. A napriek tomu sa podobná prax zakazuje a ja s takým zákazom súhlasím, pretože je záujmom spoločnosti, aby prispievala k výchove svojich členov pozitívnym spôsobom. Ešte raz, aj komunisti a fašisti vyhrali slobodné voľby.
Ad 3) Uvedené fakty nespochybňujem, nie je ani mojím cieľom. Avšak zdá sa mi prisilné tvrdiť, že ten, kto súdil ako straník za onoho režimu, by nemohol súdiť dnes. Pri podpisovaní poučenia napr. v 1986 mal možno 30 rokov, dnes má 55, videl a skúsil iný režim, mohol svoj postoj zmeniť. A nemyslím si, že mal rovnaké informácie bez internetu a wikileaks, nakoľko kto zo sudcov vedel, čo všetko robí napr. ŠTB a v akom rozsahu? A opakujem, bolo iné byť v strane v roku 1970 ako v roku 1988. Ako chcete rozlíšiť sudcu, ktorý bol v strane 10 rokov do pádu totality, 1 rok do pádu totality a ktorý bol v strane len od 1978 do 1988 a na takom základe medzi nimi právne diferencovať? Aký má mať toto zverejnenie právny dopad podľa Vás?
Ad 5) Čo má spoločné miera zasahovania štátu do samosprávy profesie so zverejnením straníckej minulosti jej príslušníkov?
Ad 7) Strach sudcu je rovnaký ako strach iného človeka v totalitnom režime, inak by samotný režim neexistoval. Ak vyčítate sudcom, že mohli mať obavu (a že aj teraz ju môžu mať) o svoj život či zdravie alebo ich rodiny a priateľov, chcete z nich urobiť stroje? Pokladám za prirodzené, že sudcovia majú rovnaký pud sebazáchovy. A vôbec, ak tento ich strach neovplyvnil obsah ich rozhodovacej činnosti, nemožno ho považovať za podstatný. Strach možno ovplyvnil viac ich členstvo v strane. Či máte indície o lineárnej závislosti nespravodlivosti rozsudkov a členstva v strane? Ak áno, nič Vám nebráni ich zverejniť. A čo sa týka submisívnosti, sudca používa ako vysokoškolský vzdelaný človek aj rozum. Ad absurdum: koľkým ľuďom môže priniesť aspoň nejaké spravodlivé rozhodnutia ako sudca, pokiaľ by ho za jeho kritiku režimu zničili hneď na začiatku? Neviete, z akých dôvodov vstupovali konkrétni sudcovia po 1968 do strany. To, čo si myslím, že je potrebné dôrazne kritizovať, tak za vtedajší režim, ako aj dnes, sú nespravodlivé a nezákonné rozhodnutia a konanie sudcov, a konkrétne.
K Bielej légii - zdobí ich cnosť hrdinov, ich činy majú svoj význam. Ale nie každý je Bielou légiou. Okrem sympatii ku komunizmu a osobných sympatií som už predtým uviedol v predošlom príspevku dôvody, prečo by sudca mohol vstúpiť do strany. Osobne by som to neurobil, ale nebudem odsudzovať paušálne celú skupinu ľudí, pokiaľ nepoznám motív každého z nich.
A tie demokratické pravidlá a politická strana - prečo je podľa Vás potom trestným činom propagácia a podpora hnutí smerujúcich k potlačovaniu ľudských práv? Veď v štádiu propagácie a podpory, keď ešte žiadne ľudské práva neporušili, predsa môžu konať demokraticky a Najvyšší súd by ich bez uvedených skutkových podstát nemal prečo rozpúšťať. Šírenie nebezpečnej ideológie demokratickými prostriedkami je predsa tiež šírením názoru. A napriek tomu sa podobná prax zakazuje a ja s takým zákazom súhlasím, pretože je záujmom spoločnosti, aby prispievala k výchove svojich členov pozitívnym spôsobom. Ešte raz, aj komunisti a fašisti vyhrali slobodné voľby.
Jakub Jošt | 22. 02. 2011 16:26:09
// Reagovať
Na uvod jedna technicka poznamka. Zda sa mi zjavne, ze kazdeho z nas zaujima trochu ina otazka. Vy by ste rad viedli diskusiu na osy ustavne/protiustavne, pravo/ziadne pravo. To je diskusia nepochybne zaujimava. Pre mna je ale irelevantna z dovodov, ktore som spomenul vo svojej prvej reakcii na Vas. Skusim si preto vybrat z Vasho prispevku argumenty, ktore sa dotykaju skor Vasej viery v nejaku uzitocnost/ucel takehoto zverejnenia.
Este predtym len kratka reakcia k vyjasneniu judikatury ESLP. Som rad, ze ste spomenuli pripad Zdanoka. Nie som si vsak isty, kde ste z tohto rozhodnutia prisli k zaveru, ze ide o "presne opacny trend". ESLP v nom totiz o.i. explicitne spomina, ze lotyssky parlament musi volebny zakon (o ktory islo a ktory obmedzoval pasivne volebne pravo pani Zdanokovej, ktora sa podielala na cinnosti lotysskej komunistickej strany) podrobovat *neustalemu prieskumu* s vyhliadkou jeho *skoreho zrusenia*! Cize ziadny presne opacny trend! Vacsia stabilita (napr. v ramci EU) a plynutie casu znizuju potrebu prijimania podobnej legislativy a tiez ich imunitu voci ludskopravnemu prieskumu. Taketo zavery podporuje aj vnimanie pripadu v kontexte rozhodnuti Sidabras a Dziautas v. Litva a Rainys a Gasparavicius v. Litva.
Podme sa vsak venovat bodu 3., 4. a 5. Tie ma totiz utvrdzuju v presvedceni, ze diskutovane opatrenie moze byt skodlive. Ano, Nemecek tvrdi, ze clenstvo v strane nam "třeba" moze pomoct pochopit nejake "rozhodnutia". Klucove slova som zdoraznil. Moznoze skutocne pochopime motivacie sudcu. Ale mozno nie. Clenstvo v strane ZDALEKA nestaci na rozumne zhodnotenie motivacii sudcu, najma nie v porovnani s neclenmi, ktori aplikovali pocas socializmu to iste pravo! O to viac, ze takato uvaha by nam bola uplne zbytocne bez rozhodnutia samotneho.
Z mojho pohladu staci vidiet rozhodnutie a posudit, ci je v sulade s pravom alebo nie. Ale tvrdit, ze niekto nieco nejak rozhodol, lebo bol clenom strany, je scestne. Takouto logikou sudcovia ziadne pravo na sukromie nemaju. Museli by totiz zverejnit svoje clenstva v klube zahradkarov, studentskych spolkoch, obsah svojej kniznice...iba tak budeme mat aky-taky obraz o ich motivaciach. Rovnako tak sankcia by mala byt formulovana ako sankcia za nezakonne rozhodnutie, nie za clenstvo v strane. Demokraticky pravny poriadok je tak finalnym arbitrom a nepotrebuje predlzenu ideologicku ruku.
Ako perlicku polozim len otazku k bodu 3. Nuz, k Vasmu prekvapeniu, som tu otazku myslel vazne. Podla Vas teda nebolo legitimne (ked uz ste to presunuli z mojho "totalitneho" k legitimite) akekolvek pravo promulgovane v rokoch 48-89 ? Zvazili ste dosledky takehoto argumentu?
Este predtym len kratka reakcia k vyjasneniu judikatury ESLP. Som rad, ze ste spomenuli pripad Zdanoka. Nie som si vsak isty, kde ste z tohto rozhodnutia prisli k zaveru, ze ide o "presne opacny trend". ESLP v nom totiz o.i. explicitne spomina, ze lotyssky parlament musi volebny zakon (o ktory islo a ktory obmedzoval pasivne volebne pravo pani Zdanokovej, ktora sa podielala na cinnosti lotysskej komunistickej strany) podrobovat *neustalemu prieskumu* s vyhliadkou jeho *skoreho zrusenia*! Cize ziadny presne opacny trend! Vacsia stabilita (napr. v ramci EU) a plynutie casu znizuju potrebu prijimania podobnej legislativy a tiez ich imunitu voci ludskopravnemu prieskumu. Taketo zavery podporuje aj vnimanie pripadu v kontexte rozhodnuti Sidabras a Dziautas v. Litva a Rainys a Gasparavicius v. Litva.
Podme sa vsak venovat bodu 3., 4. a 5. Tie ma totiz utvrdzuju v presvedceni, ze diskutovane opatrenie moze byt skodlive. Ano, Nemecek tvrdi, ze clenstvo v strane nam "třeba" moze pomoct pochopit nejake "rozhodnutia". Klucove slova som zdoraznil. Moznoze skutocne pochopime motivacie sudcu. Ale mozno nie. Clenstvo v strane ZDALEKA nestaci na rozumne zhodnotenie motivacii sudcu, najma nie v porovnani s neclenmi, ktori aplikovali pocas socializmu to iste pravo! O to viac, ze takato uvaha by nam bola uplne zbytocne bez rozhodnutia samotneho.
Z mojho pohladu staci vidiet rozhodnutie a posudit, ci je v sulade s pravom alebo nie. Ale tvrdit, ze niekto nieco nejak rozhodol, lebo bol clenom strany, je scestne. Takouto logikou sudcovia ziadne pravo na sukromie nemaju. Museli by totiz zverejnit svoje clenstva v klube zahradkarov, studentskych spolkoch, obsah svojej kniznice...iba tak budeme mat aky-taky obraz o ich motivaciach. Rovnako tak sankcia by mala byt formulovana ako sankcia za nezakonne rozhodnutie, nie za clenstvo v strane. Demokraticky pravny poriadok je tak finalnym arbitrom a nepotrebuje predlzenu ideologicku ruku.
Ako perlicku polozim len otazku k bodu 3. Nuz, k Vasmu prekvapeniu, som tu otazku myslel vazne. Podla Vas teda nebolo legitimne (ked uz ste to presunuli z mojho "totalitneho" k legitimite) akekolvek pravo promulgovane v rokoch 48-89 ? Zvazili ste dosledky takehoto argumentu?
Pavol Šuta | 22. 02. 2011 17:10:33
// Reagovať
K technickej poznámke: áno, pochopili sme sa, pre mňa je na právnickom blogu relevantná jedine právna a ústavno právna argumentácia. Váš článok a Vaša argumentácia sa naopak mne javí ako irelevantná, pretože iba ťažko nachádzam súvislosti s právom. Otázka účelu navrhovanej právnej normy práve z toho dôvodu, že nie je rozporná s ústavou, je pre mňa politická, patrí buď do NR SR, do diskusných relácií, žurnalistických článkov, alebo inde, ale nie na právnický blog.
K prípadu Ždanoka: ESĽP spravil v odôvodnení také "bububu", ktoré citujet, ale sťažnosti pani Ždanoka nevyhovel. Podstatné je pre mňa meritórne rozhodnutie. ESĽP nepovažoval 10 rokov od pádu komunistického režimu za adekvátne "premlčanie". Keďže uplynulo ďalších 10 rokov od rozhodnutia prípadu Ždanoka, môžeme diskutovať nakoľko sa situácia zmenila. Prípady Sidabras a Dziautas v. Litva a Rainys a Gasparavicius v. Litva nepoznám, ale každopádne právo na informácie nie je žiadna sankcia ako prípad odobratia volebného práva. Pri práve na informácie podľa mňa nemá beh času žiadnu rolu. Právo na informácie sa "nepremlčuje".
Ak bude viesť spor spolok záhradkárov, bude veľmi podstatné, či sudca tiež nie je členom tohto spolku a z toho prípadne plynúce dôvody zaujatosti. Keď bude viesť spor študentský spolok, tiež môže byť relevantné, či v ňom sudca niekedy nepôsobil. A rovnako, keď sa bude viesť rehabilitácia, reštitučný spor, bude viesť spor bývalý člen KSČ s ktorým sa poznajú zo straníckych schôdzí, či sa bude rozhodovať o politických právach, tak bude rovnako relevantné, či sudca k týmto sporom nemôže mať vzťah práve pre svoje niekdajšie členstvo v KSČ.
Samozrejme, že si myslím, že žiadne právo v rokoch 1948-1989 nebolo legitímne. Z čoho by tú legitimitu čerpalo? Z akých volieb, keď voľby sú jediný zdroj legitimity? Druhá vec je, koľko z totalitného práva sa rozhodne adoptovať (vziať na milosť, ako chcete) nový demokratický režim. To, že sa po roku 1989 uplatnila v práve (až na ojedinelé výnimky) kontinuita, nič nemení na tom, že to bolo právo totalitné. To boli politické dôvody, že nebolo možné po 40 rokoch komunizmu spraviť to, čo po 6 rokoch spravil v roku 1945 Beneš so svojou teóriou kontinuity prvej republiky (teda, že neplatí nič z práva po roku 1938, ale platí Ústavná listina z roku 1920).
K prípadu Ždanoka: ESĽP spravil v odôvodnení také "bububu", ktoré citujet, ale sťažnosti pani Ždanoka nevyhovel. Podstatné je pre mňa meritórne rozhodnutie. ESĽP nepovažoval 10 rokov od pádu komunistického režimu za adekvátne "premlčanie". Keďže uplynulo ďalších 10 rokov od rozhodnutia prípadu Ždanoka, môžeme diskutovať nakoľko sa situácia zmenila. Prípady Sidabras a Dziautas v. Litva a Rainys a Gasparavicius v. Litva nepoznám, ale každopádne právo na informácie nie je žiadna sankcia ako prípad odobratia volebného práva. Pri práve na informácie podľa mňa nemá beh času žiadnu rolu. Právo na informácie sa "nepremlčuje".
Ak bude viesť spor spolok záhradkárov, bude veľmi podstatné, či sudca tiež nie je členom tohto spolku a z toho prípadne plynúce dôvody zaujatosti. Keď bude viesť spor študentský spolok, tiež môže byť relevantné, či v ňom sudca niekedy nepôsobil. A rovnako, keď sa bude viesť rehabilitácia, reštitučný spor, bude viesť spor bývalý člen KSČ s ktorým sa poznajú zo straníckych schôdzí, či sa bude rozhodovať o politických právach, tak bude rovnako relevantné, či sudca k týmto sporom nemôže mať vzťah práve pre svoje niekdajšie členstvo v KSČ.
Samozrejme, že si myslím, že žiadne právo v rokoch 1948-1989 nebolo legitímne. Z čoho by tú legitimitu čerpalo? Z akých volieb, keď voľby sú jediný zdroj legitimity? Druhá vec je, koľko z totalitného práva sa rozhodne adoptovať (vziať na milosť, ako chcete) nový demokratický režim. To, že sa po roku 1989 uplatnila v práve (až na ojedinelé výnimky) kontinuita, nič nemení na tom, že to bolo právo totalitné. To boli politické dôvody, že nebolo možné po 40 rokoch komunizmu spraviť to, čo po 6 rokoch spravil v roku 1945 Beneš so svojou teóriou kontinuity prvej republiky (teda, že neplatí nič z práva po roku 1938, ale platí Ústavná listina z roku 1920).
Jakub Jošt | 22. 02. 2011 22:38:25
// Reagovať
Zjavne mate rozdielnu predstavu o tom, co na tento blog patri, ako jeho tvorcovia. A tiez ako napr. Michal Bobek, ktory obdobny clanok napisal na svoj pravnicky blog. S tym samozrejme polemizovat nejdem, vsetko uz bolo povedane. Len dodam, ze v takom pripade sa vsak v pomerne kurioznej pozicii ocitaju Vase prispevky v tejto diskusii k mojmu textu. Tie totiz a) nepatria na tento blog (kedze reaguju na moj clanok a teda nie su pravnicke) alebo b) nereaguju na moj clanok.
Pokial ide o ESLP, mozem len odporucit na referencnu literaturu. Velmi pekny prispevok mal David Kosar v knihe Komunisticke pravo v Ceskoslovensku. Ten problem navyse netkvie v premlcaniu prava na informacie. To sa samozrejme "nepremlcuje". Problem tkvie v tom, ze vyvazujeme rozne ustavnopravne hodnoty a niektore z nich casom slabnu, hoci ich podradujeme pod rovnaky clanok v Dohovore.
Pokial ide o treti odsek, preciznym skumanim motivacii sa sudcom de facto odobera pravo na sukromie. Tvrdit, ze zverejnovanie sa ani len nedotyka ziadneho ineho prava, je pomerne odvazne tvrdenie. Napokon, ceske sudy sa konfliktom zaoberali. Necudo, vseobecnost ustavnopravnych noriem nabada k vyvazovaniu, praktische Konkordanz, ako to nazval BVerfG. Kazda skutocnost zo sukromneho zivota totiz moze byt relevantna - zoznamov by teda malo byt niekolko, aby sme sa vyvarovali katolickych, environmentalnych, libertinskych, ci inych sudcovskych bratstiev.
Ak si to teda myslite, mohli by ste prosim uviest rozdiel medzi dvoma sudcami? Jednym, ktory sudil podla totalitneho a nelegitimneho prava a v strane nebol a druhym, jeho kolegom, ktory sudil podla toho isteho prava a v strane bol? A ake zavery by ste z toho vyvodzovali? Ake opatrenie by ste navrhli na riesenie problematickych stranok tychto zaverov? Aby sme argumentaciu nemali len v takej abstraktnej rovine.
Pokial ide o ESLP, mozem len odporucit na referencnu literaturu. Velmi pekny prispevok mal David Kosar v knihe Komunisticke pravo v Ceskoslovensku. Ten problem navyse netkvie v premlcaniu prava na informacie. To sa samozrejme "nepremlcuje". Problem tkvie v tom, ze vyvazujeme rozne ustavnopravne hodnoty a niektore z nich casom slabnu, hoci ich podradujeme pod rovnaky clanok v Dohovore.
Pokial ide o treti odsek, preciznym skumanim motivacii sa sudcom de facto odobera pravo na sukromie. Tvrdit, ze zverejnovanie sa ani len nedotyka ziadneho ineho prava, je pomerne odvazne tvrdenie. Napokon, ceske sudy sa konfliktom zaoberali. Necudo, vseobecnost ustavnopravnych noriem nabada k vyvazovaniu, praktische Konkordanz, ako to nazval BVerfG. Kazda skutocnost zo sukromneho zivota totiz moze byt relevantna - zoznamov by teda malo byt niekolko, aby sme sa vyvarovali katolickych, environmentalnych, libertinskych, ci inych sudcovskych bratstiev.
Ak si to teda myslite, mohli by ste prosim uviest rozdiel medzi dvoma sudcami? Jednym, ktory sudil podla totalitneho a nelegitimneho prava a v strane nebol a druhym, jeho kolegom, ktory sudil podla toho isteho prava a v strane bol? A ake zavery by ste z toho vyvodzovali? Ake opatrenie by ste navrhli na riesenie problematickych stranok tychto zaverov? Aby sme argumentaciu nemali len v takej abstraktnej rovine.
Vladimír Červeň | 16. 02. 2011 14:22:51
// Reagovať
A ešte čosi...
Priznávam, všetko to moje "perohryzenie" je zbytočné.
Je fakt, že to zverejnenie nič nevyrieši, ale zároveň je fakt, že ľudia majú právo na informácie, nech sú akékoľvek.
Tak začnime prezidentom, potom je to viacnásobný premiér, predseda najvyššieho súdu, atď.
Vlastne, chyba, týka sa to len sudcov a prokurátorov...
Je fakt, že to zverejnenie nič nevyrieši, ale zároveň je fakt, že ľudia majú právo na informácie, nech sú akékoľvek.
Tak začnime prezidentom, potom je to viacnásobný premiér, predseda najvyššieho súdu, atď.
Vlastne, chyba, týka sa to len sudcov a prokurátorov...
beáta svediaková | 16. 02. 2011 14:59:35
// Reagovať
Ja som v komunistickej strane nikdy nebola.
Tiež som nebola, nie som a i nebudem nikdy ani sympatizantom, či podoprovateľom zločineckých, nedemokratických režimov. To na úvod, aby boli veci jasné.
Na strane druhej : Absolútny a jednoznačný súhlas s autorom článku pánom Joštom.
Zbytočné plytvanie energiou a časom.
Poslancom za OKS by som odporučila, aby svoju energiu a svoj potenciál využili na konkrétne riešenia problémov v justícii, to si myslím, že ich poslaním a za to berú plat, a nie " vyťahovať" čarodejnice, už nie sú VPN - kári, ale poslanci a ich prioritnou úlohou je podieľať sa na tvorbe takej legislatívy, ktorá niečo občanovi aj prinesie.
Je oveľa, oveľa viac problémových vecí v justícii, ako to či bol alebo nebol sudca v KS.
Kde boli poslanci OKS od roku 1989 do doteraz ?
Občan má síce právo vedieť, či jeho reštitučnú vec napr. súdi sudca, ktorý bol v KS. Ale občan má právo vedieť aj to, či poslanec, ktroý sa podieľa na tvorbe zákonov, ktoré sudca môže už len vykonať, tiež nebol komunista.
Koľko ich sedí dnes v parlamente ? A koľko " zakuklených " komunistov sedí v parlemente ? Myslím si, že požehnane.
A ďalšia vec :
Nestačí, že vláda viacmenej nevládne, ale celú svoju energiu vynakladá na to, aby si udržala väčšinu v parlamente ? Ak to takto ďalej bude pokračovať, ťažko podľa môjho názoru, je možné hovoriť o efektívnom spravovaní štátu a vecí verejných, pôjde len o udržiavanie vládnutia a nie o vládnutie.
A parlament ? Detto.
Tiež som nebola, nie som a i nebudem nikdy ani sympatizantom, či podoprovateľom zločineckých, nedemokratických režimov. To na úvod, aby boli veci jasné.
Na strane druhej : Absolútny a jednoznačný súhlas s autorom článku pánom Joštom.
Zbytočné plytvanie energiou a časom.
Poslancom za OKS by som odporučila, aby svoju energiu a svoj potenciál využili na konkrétne riešenia problémov v justícii, to si myslím, že ich poslaním a za to berú plat, a nie " vyťahovať" čarodejnice, už nie sú VPN - kári, ale poslanci a ich prioritnou úlohou je podieľať sa na tvorbe takej legislatívy, ktorá niečo občanovi aj prinesie.
Je oveľa, oveľa viac problémových vecí v justícii, ako to či bol alebo nebol sudca v KS.
Kde boli poslanci OKS od roku 1989 do doteraz ?
Občan má síce právo vedieť, či jeho reštitučnú vec napr. súdi sudca, ktorý bol v KS. Ale občan má právo vedieť aj to, či poslanec, ktroý sa podieľa na tvorbe zákonov, ktoré sudca môže už len vykonať, tiež nebol komunista.
Koľko ich sedí dnes v parlamente ? A koľko " zakuklených " komunistov sedí v parlemente ? Myslím si, že požehnane.
A ďalšia vec :
Nestačí, že vláda viacmenej nevládne, ale celú svoju energiu vynakladá na to, aby si udržala väčšinu v parlamente ? Ak to takto ďalej bude pokračovať, ťažko podľa môjho názoru, je možné hovoriť o efektívnom spravovaní štátu a vecí verejných, pôjde len o udržiavanie vládnutia a nie o vládnutie.
A parlament ? Detto.
Sveto Gavora | 21. 02. 2011 22:11:33
// Reagovať
Pán Jošt, argumenty, po ktorých voláte, aj za mňa sformuloval Pavol Šuta. Lepšie to neviem ani ja. Takže pokiaľ ich neuznávate, škoda sa k nim vracať, hoci pre mňa sú, podobne ako pre neho, relevantné.
Pokiaľ ide o účel Vášho článku, máte pravdu. Naozaj som si neuvedomil, že si kladiete otázku "načo to bude užitočné". Teda nie takú, že či máme právo na takú informáciu alebo nie. Nuž, prečo nedotiahnuť túto logiku ad absurdum a neopýtať sa, načo je užitočný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zákony a právo vôbec? Navyše, ako všetci veľmi dobre vieme, užitočnosť je subjektívny pojem - až tak subjektívny, že to, čo je užitočné jednému, môže inému škodiť. A práve to sú situácie, ktoré by malo riešiť právo a zákony. Myslím si na rozdiel od väčšiny diskutujúcich, že ak by som bol účastníkom sporu, tak ma rozhodne bude zaujímať, či sudca bol členom KSČ alebo nie. Som presvedčený, že to vypovedá o jeho videní sveta, ľudí a... práva. Ale to sa už opakujem.
Súdy sú treťou a jedinou nevolenou mocou v štáte. K tomu, aby boli nezávislé, je nutné, aby sme vedeli, kto na nich sedí. Je to nutná, ale určite nie postačujúca podmienka ich nezávislosti (ako to vyplýva aj z príspevkov ostatných diskutujúcich).
K otázke p. Svediakovej ("Kde boli poslanci OKS od roku 1989 do doteraz ?"): nuž, dodnes som si myslel, že toto sa - pri všetkej úcte - môže spýtať iba niekto, kto si nevšimol, že tu bol nejaký november... (a pripomína mi to ešte aj nejakého ohrdnutého exgenerálneho prokurátora). My ostatní vieme, že tu boli od samého začiatku pádu komunizmu - aj vtedy, keď odvaha ešte nebol tak lacný artikel ako dnes. Áno, som ich politickým "súpútnikom", zakladajúcim členom OKS a členom jej predsedníctva, takže čosi máličko o tom viem. Tento návrh o sudcoch nie je prvým, a dúfam, že ani posledným dobrým návrhom našich poslancov.
Pokiaľ ide o účel Vášho článku, máte pravdu. Naozaj som si neuvedomil, že si kladiete otázku "načo to bude užitočné". Teda nie takú, že či máme právo na takú informáciu alebo nie. Nuž, prečo nedotiahnuť túto logiku ad absurdum a neopýtať sa, načo je užitočný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zákony a právo vôbec? Navyše, ako všetci veľmi dobre vieme, užitočnosť je subjektívny pojem - až tak subjektívny, že to, čo je užitočné jednému, môže inému škodiť. A práve to sú situácie, ktoré by malo riešiť právo a zákony. Myslím si na rozdiel od väčšiny diskutujúcich, že ak by som bol účastníkom sporu, tak ma rozhodne bude zaujímať, či sudca bol členom KSČ alebo nie. Som presvedčený, že to vypovedá o jeho videní sveta, ľudí a... práva. Ale to sa už opakujem.
Súdy sú treťou a jedinou nevolenou mocou v štáte. K tomu, aby boli nezávislé, je nutné, aby sme vedeli, kto na nich sedí. Je to nutná, ale určite nie postačujúca podmienka ich nezávislosti (ako to vyplýva aj z príspevkov ostatných diskutujúcich).
K otázke p. Svediakovej ("Kde boli poslanci OKS od roku 1989 do doteraz ?"): nuž, dodnes som si myslel, že toto sa - pri všetkej úcte - môže spýtať iba niekto, kto si nevšimol, že tu bol nejaký november... (a pripomína mi to ešte aj nejakého ohrdnutého exgenerálneho prokurátora). My ostatní vieme, že tu boli od samého začiatku pádu komunizmu - aj vtedy, keď odvaha ešte nebol tak lacný artikel ako dnes. Áno, som ich politickým "súpútnikom", zakladajúcim členom OKS a členom jej predsedníctva, takže čosi máličko o tom viem. Tento návrh o sudcoch nie je prvým, a dúfam, že ani posledným dobrým návrhom našich poslancov.
Tomáš | 22. 02. 2011 12:44:59
// Reagovať
budem iba veľmi stručný. Načo by Vám bola informácia o tom, že sudca, ktorý prejednáva Váš spor (ne)bol členom KSČ ? To akože potom by ste mohli namietať jeho nestrannosť - nezaujatosť ? Také dôvody OSP ani TP nepozná a dúfam, že ani nebude. Ja by som potom nechcel, aby môj prípad prejednával napr. ateistický sudca, alebo sudca, ktorý je maďarskej národnosti. To je rovnaký argument, ako ten Váš - nepodstatný. Sudca súdi podľa ústavy, zákonov a súčasného práva, nie podľa práva spred r. 1989. Alebo Váš argument len smeruje voči akejsi vnútornej výhrade - "prehral som spor, lebo mi rozhodoval bývalý člen KSČ." Nemyslíte, že to je zvláštne.
Minulosť nechajme minulosťou, súdnictvo má úplne iné problémy ako je minulosť menšiny sudcov v SR, ktorá o 10 rokov bude len nepatrným promile a o 20 úplnou minulosťou. Či potom sa vytiahne dedičný hriech - to je syn/dcéra sudcu, ktorý bol kedysi členom v KSČ ? Minulosť máme každý nejakú - asi nikto z nás nie je svätý a v minulosti každý robil chyby. Ja si socializmus ani KSČ nepamätám, ale neodvažujem sa tvrdiť, že ak by som žil v tej dobe, bol by som nejakým disidentom, resp. by som obetoval moju slobodu/život za moje ideály. Prečo by som to mal, konieckoncov, robiť ?! Ak ste boli disidentom, všetká česť, ale prečo by nimi mali byť všetci, tomu nerozumiem a bojovať proti duchu minulosti znamená zostávať v minulosti. Teraz je ľahko volať, že aký to bol režim z odstupom času...
Minulosť nechajme minulosťou, súdnictvo má úplne iné problémy ako je minulosť menšiny sudcov v SR, ktorá o 10 rokov bude len nepatrným promile a o 20 úplnou minulosťou. Či potom sa vytiahne dedičný hriech - to je syn/dcéra sudcu, ktorý bol kedysi členom v KSČ ? Minulosť máme každý nejakú - asi nikto z nás nie je svätý a v minulosti každý robil chyby. Ja si socializmus ani KSČ nepamätám, ale neodvažujem sa tvrdiť, že ak by som žil v tej dobe, bol by som nejakým disidentom, resp. by som obetoval moju slobodu/život za moje ideály. Prečo by som to mal, konieckoncov, robiť ?! Ak ste boli disidentom, všetká česť, ale prečo by nimi mali byť všetci, tomu nerozumiem a bojovať proti duchu minulosti znamená zostávať v minulosti. Teraz je ľahko volať, že aký to bol režim z odstupom času...
Pavol Šuta | 22. 02. 2011 15:57:07
// Reagovať
Skúste si prečítať môj komentár vyššie
Na ten odkazuje v úvode aj pán Gavora.
1. OSP a TP poznajú ako dôvod zaujatosti to, že sudca má k danej veci vzťah. Členstvo v KSČ pred rokom 1989 môže mať vzťah k niektorým druhom sporov, určite nie vo všetkých. Členstvo v KSČ môže mať vzťah k tým sporom, ktoré riešia krivdy komunistického režimu ako sú napríklad, reštitučné spory, súdne rehabilitácie, potrestanie komunistických zločincov, ale aj k sporom, kedy sa rozhoduje o politických právach.
2. My neriešime, kto bude súdiť za 10, či 20 rokov, ale kto súdi teraz. O nejakom "nepatrnom promile by som si dovolil pochybovať. Čísla, ktoré som uvádzal z ČR svedčia o opaku. Kým v roku 1989 bolo v KSČ 758 z celkového počtu vtedajších 1418 sudcov (teda okolo 50%!), dnes je v ČR sudcov vyše 3000 a počet bývalých komunistov okolo 600. To nie je žiadne promile, ale 20% (z pôvodných 50%) a u štátnych zástupcov (bývalých prokurátorov) 30%!
3. Nikto nijaký dedičný hriech nevyťahuje, každý je zodpovedný sám za seba. O synoch a dcérach je od Vás iba demagógia, žiaden argument. Nikto toto v diskusii nespomínal.
4. To, že nerozumiete tomu, že niekto bol disident, a aké všetky príkoria sa mu zato od mocipánov z KSČ dostalo, od perzekúcií v práci, v povolení cestovať do zahraničia až po väzenie, je len Vaša vizitka. Snáď Vás ospravedlňuje len nízky vek. Ale aspoň históriu by ste si mohli doštudovať, keď už sa chcete vyjadrovať k historickej téme.
1. OSP a TP poznajú ako dôvod zaujatosti to, že sudca má k danej veci vzťah. Členstvo v KSČ pred rokom 1989 môže mať vzťah k niektorým druhom sporov, určite nie vo všetkých. Členstvo v KSČ môže mať vzťah k tým sporom, ktoré riešia krivdy komunistického režimu ako sú napríklad, reštitučné spory, súdne rehabilitácie, potrestanie komunistických zločincov, ale aj k sporom, kedy sa rozhoduje o politických právach.
2. My neriešime, kto bude súdiť za 10, či 20 rokov, ale kto súdi teraz. O nejakom "nepatrnom promile by som si dovolil pochybovať. Čísla, ktoré som uvádzal z ČR svedčia o opaku. Kým v roku 1989 bolo v KSČ 758 z celkového počtu vtedajších 1418 sudcov (teda okolo 50%!), dnes je v ČR sudcov vyše 3000 a počet bývalých komunistov okolo 600. To nie je žiadne promile, ale 20% (z pôvodných 50%) a u štátnych zástupcov (bývalých prokurátorov) 30%!
3. Nikto nijaký dedičný hriech nevyťahuje, každý je zodpovedný sám za seba. O synoch a dcérach je od Vás iba demagógia, žiaden argument. Nikto toto v diskusii nespomínal.
4. To, že nerozumiete tomu, že niekto bol disident, a aké všetky príkoria sa mu zato od mocipánov z KSČ dostalo, od perzekúcií v práci, v povolení cestovať do zahraničia až po väzenie, je len Vaša vizitka. Snáď Vás ospravedlňuje len nízky vek. Ale aspoň históriu by ste si mohli doštudovať, keď už sa chcete vyjadrovať k historickej téme.
Tomáš | 23. 02. 2011 10:03:35
// Reagovať
ad 1) tak rozsiahlej interpretácii "vzťahu k veci" sa bránim už len z principialnych dôvodov. Ad absurdum, každý sudca je potom namietateľný, ak napr. dáva priemerne vyššie trestne sadzby napr. za násilné trestné činy ako iný sudca - jeho kolega. Podobne by sme mohli nájsť X ďalších vecí. Myslím, že p. Jošt to vystihol jasne a nie je potrebné to zdôrazňovať.
ad 2) môj argument len svedčí o tom, že počet má klesajúcu tendenciu a Vaša štatistika, to len potvrdzuje (dokonca predčila moje očakávania)
ad 4) zle som sa vyjadril. Chcel som povedať, že minulosť nech nikto už nesúdi. Je teraz veľmi ľahké tvrdiť, že perzekúcia židov počas Druhej svetovej vojny bol zločin, ale žiť v tej dobe v Nemecku, nemôžem apriori povedať, že by som nebol prvý, kto by ich prenasledoval (dané propagandou, atmosférou v spoločnosti atď.) Tvrdiť dnes opak, je príliš ľahké a pre mňa nepresvedčivé. Podobne je to aj s členstvom v politickej strane KSČ. Len toľko.
Zverejňovanie KSČ minulosti sudcov nie je otázkou minulosti, ale prítomnosti, preto historický argument neberiem. Otázka je postavená inak, čo dobré to môže priniesť do budúcnosti. Pre mňa je odpoveď ľahká a jednoznačná - nič.
ad 2) môj argument len svedčí o tom, že počet má klesajúcu tendenciu a Vaša štatistika, to len potvrdzuje (dokonca predčila moje očakávania)
ad 4) zle som sa vyjadril. Chcel som povedať, že minulosť nech nikto už nesúdi. Je teraz veľmi ľahké tvrdiť, že perzekúcia židov počas Druhej svetovej vojny bol zločin, ale žiť v tej dobe v Nemecku, nemôžem apriori povedať, že by som nebol prvý, kto by ich prenasledoval (dané propagandou, atmosférou v spoločnosti atď.) Tvrdiť dnes opak, je príliš ľahké a pre mňa nepresvedčivé. Podobne je to aj s členstvom v politickej strane KSČ. Len toľko.
Zverejňovanie KSČ minulosti sudcov nie je otázkou minulosti, ale prítomnosti, preto historický argument neberiem. Otázka je postavená inak, čo dobré to môže priniesť do budúcnosti. Pre mňa je odpoveď ľahká a jednoznačná - nič.
Ondrej Pivarči | 22. 02. 2011 13:44:11
// Reagovať
k prvým 2 odsekom som sa prakticky vyjadril pri reakcii p. Šutu, preto hneď in medias res od tretieho. "Súdy sú treťou a jedinou nevolenou mocou v štáte." - a vláda je nebodaj volená? aj prokuratúra? aj NKÚ? (moc kontrolná) nezávislosť sudcov a informovanosť o sudcoch sú 2 odlišné veci, žiadna nutnosť poznať informácie o sudcoch nie je podmienkou ich nezávislosti ... či poznáte aj vlastnosti elektronického programu prideľovania agendy sudcom? nezávislosť je možnosť sa správať nezávisle od inej autority bez jej donútenia k inému správaniu. ako informácie o minulosti sudcov môžu a ako by mali ovplyvňovať správanie sudcov? to snáď nie, to sme tu už mali a práve pred 1989, a práve v niektorých, najmä "politických" kauzách. i tak si myslím, že by tieto informácie mali byť zverejnené, ale z iného dôvodu, viď môj príspevok vyššie.
pripojím sa k pani sudkyni Svediakovej ... kde boli poslanci OKS od roku 1989 doteraz? keďže máme demokraciu a možnosť slobodne prejaviť svoj názor, a to už od novembra 1989 až doteraz, malo ich byť počuť hlasnejšie ... najmä v čase, keď sa niektoré oprávnenia neželane koncentrovali v rukách predsedu NS, resp. keď sa tvorilo legislatívne provizórium trvalého charakteru v začiatkoch a boli pritom, a aj neskôr, keď boli v DS ... všetci 4 významní zakladajúci členovia boli napr. poslancami od 1998 do 2001 (1 z nich bol nahradený p. Slafkovským), resp. 3 až do roku 2002. Práve oni podľa mňa nepochopili, že aktuálna politika nie je o zásluhách z minulosti, a preto bol logický ich odchod z DS. A aby som už toľko neplytval riadkami, a časom, každý si môže prečítať o nich sám:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Občianska_konzervatívna_strana
http://sk.wikipedia.org/wiki/Demokratická_strana_(1989_–_2006)
v prípade záujmu aj overiť na stránkach NR SR, Štatistického úradu a pod.
Užitočnosť inak nemusí byť subjektívny pojem, subjektívna je skôr vôľa a záujmy. Užitočnosť môže byť výsledkom ekonomickej rovnice, hoci niektorí ju považujú za pocit uspokojenia a bolesti (britská politická ekonómia). Možno by bolo vhodnejšie používať pojmy upotrebiteľnosť (výsledok ekonomickej rovnice) a spokojnosť (subjektívny pocit). To je skôr otázka pre jazykovedcov. Beztak však nerozumiem, čo by podľa Vás malo riešiť právo a zákony. Užitočnosť ako subjektívny pocit?
pripojím sa k pani sudkyni Svediakovej ... kde boli poslanci OKS od roku 1989 doteraz? keďže máme demokraciu a možnosť slobodne prejaviť svoj názor, a to už od novembra 1989 až doteraz, malo ich byť počuť hlasnejšie ... najmä v čase, keď sa niektoré oprávnenia neželane koncentrovali v rukách predsedu NS, resp. keď sa tvorilo legislatívne provizórium trvalého charakteru v začiatkoch a boli pritom, a aj neskôr, keď boli v DS ... všetci 4 významní zakladajúci členovia boli napr. poslancami od 1998 do 2001 (1 z nich bol nahradený p. Slafkovským), resp. 3 až do roku 2002. Práve oni podľa mňa nepochopili, že aktuálna politika nie je o zásluhách z minulosti, a preto bol logický ich odchod z DS. A aby som už toľko neplytval riadkami, a časom, každý si môže prečítať o nich sám:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Občianska_konzervatívna_strana
http://sk.wikipedia.org/wiki/Demokratická_strana_(1989_–_2006)
v prípade záujmu aj overiť na stránkach NR SR, Štatistického úradu a pod.
Užitočnosť inak nemusí byť subjektívny pojem, subjektívna je skôr vôľa a záujmy. Užitočnosť môže byť výsledkom ekonomickej rovnice, hoci niektorí ju považujú za pocit uspokojenia a bolesti (britská politická ekonómia). Možno by bolo vhodnejšie používať pojmy upotrebiteľnosť (výsledok ekonomickej rovnice) a spokojnosť (subjektívny pocit). To je skôr otázka pre jazykovedcov. Beztak však nerozumiem, čo by podľa Vás malo riešiť právo a zákony. Užitočnosť ako subjektívny pocit?
Pavol Šuta | 22. 02. 2011 16:15:54
// Reagovať
Pán Gavora to možno nevyjadril precízne, ale: vláda síce nie je volená, ale podlieha veľmi silnej kontrole parlamentu odvodeného z demokratických volieb. Ja osobne žiadnu moc kontrolnú neuznávam, ale ok, viem, že sú na to aj iné názory.
Informácia o členstve v KSČ priamy vplyv na nezávislosť nemá, môže mať vplyv na nezávislosť v určitých typoch konania (ktoré som spomínal vyššie), pretože sa týka práva na zákonného sudcu. Každopádne má táto informácia vplyv na ich legitimitu, práve preto, že sú nevolení, informácie o sudcoch sú jediným prostriedkom ich kontroly verejnosťou.
Nechcem obhajovať členov OKS, nie som jednak členom OKS a jednak toto je čisto politická otázka, poslanci sa zodpovedajú vo voľbách voličom. Nemá to s právom nič spoločné. Ale keď už, skúsim si iba tak od brucha tipnúť, prečo to nevytiahli v rokoch 1990-1992 prípadne 1998-2002. Myslím, že v obidvoch obdobiach na to akosi nemali času. V prvom období sa ako na bežiacom páse prijímali oveľa dôležitejšie zákony, rozsiahle novelizácie všetkých právnych odvetví (občiansky zákonník, obchodný zákonník, trestný zákon a poriadok, OSP, daňové zákony, privatizácia, reštitučné zákony, rehabilitácie) a rozsiahle ústavné zmeny súvisiace s charakterom federácie, Listina základných práv a slobôd, pomlčková vojna, prijatie slovenskej ústavy, delenie federácie, atd. Kto vie, aký komplikovaný bol legislatívny proces v bývalom Federálnom zhromaždení, nekonečné dohodovacie konania medzi Snemovňou ľudu a Snemovňou národov, môže s odstupom času vysloviť len obdiv nad tým, čo všetko sa za taký krátky čas v parlamente stihlo.
V rokoch 1998-2002 to bolo niečo podobné, naprávanie škôd mečiarizmu, rozsiahle novely ústavy, integrácia do NATO a EÚ, harmonizácia práva, atd. Opäť v krátkom čase NR SR vykonala v tomto období úctyhodný kus práce a to za neustálych obštrukcií pomerne silnej opozície HZDS a SNS.
Záverom: Ja sa chcem spýtať pána Pivarčiho a pani Svediakovej: Kde ste boli doteraz, že ste si nevšimli, že práve ľudia z OKS (kedysi VPN) sú vo svojich názoroch celých 20 rokov konzistentní, na rozdiel od iných strán? Ja sám veľmi často s názormi OKS nesúhlasím, považujem ich často za extrémne, ale jedno im uprieť nemožno: dôslednú názorovú a politickú kontinuitu počas celých 20 rokov.
Informácia o členstve v KSČ priamy vplyv na nezávislosť nemá, môže mať vplyv na nezávislosť v určitých typoch konania (ktoré som spomínal vyššie), pretože sa týka práva na zákonného sudcu. Každopádne má táto informácia vplyv na ich legitimitu, práve preto, že sú nevolení, informácie o sudcoch sú jediným prostriedkom ich kontroly verejnosťou.
Nechcem obhajovať členov OKS, nie som jednak členom OKS a jednak toto je čisto politická otázka, poslanci sa zodpovedajú vo voľbách voličom. Nemá to s právom nič spoločné. Ale keď už, skúsim si iba tak od brucha tipnúť, prečo to nevytiahli v rokoch 1990-1992 prípadne 1998-2002. Myslím, že v obidvoch obdobiach na to akosi nemali času. V prvom období sa ako na bežiacom páse prijímali oveľa dôležitejšie zákony, rozsiahle novelizácie všetkých právnych odvetví (občiansky zákonník, obchodný zákonník, trestný zákon a poriadok, OSP, daňové zákony, privatizácia, reštitučné zákony, rehabilitácie) a rozsiahle ústavné zmeny súvisiace s charakterom federácie, Listina základných práv a slobôd, pomlčková vojna, prijatie slovenskej ústavy, delenie federácie, atd. Kto vie, aký komplikovaný bol legislatívny proces v bývalom Federálnom zhromaždení, nekonečné dohodovacie konania medzi Snemovňou ľudu a Snemovňou národov, môže s odstupom času vysloviť len obdiv nad tým, čo všetko sa za taký krátky čas v parlamente stihlo.
V rokoch 1998-2002 to bolo niečo podobné, naprávanie škôd mečiarizmu, rozsiahle novely ústavy, integrácia do NATO a EÚ, harmonizácia práva, atd. Opäť v krátkom čase NR SR vykonala v tomto období úctyhodný kus práce a to za neustálych obštrukcií pomerne silnej opozície HZDS a SNS.
Záverom: Ja sa chcem spýtať pána Pivarčiho a pani Svediakovej: Kde ste boli doteraz, že ste si nevšimli, že práve ľudia z OKS (kedysi VPN) sú vo svojich názoroch celých 20 rokov konzistentní, na rozdiel od iných strán? Ja sám veľmi často s názormi OKS nesúhlasím, považujem ich často za extrémne, ale jedno im uprieť nemožno: dôslednú názorovú a politickú kontinuitu počas celých 20 rokov.
Ondrej Pivarči | 22. 02. 2011 17:35:56
// Reagovať
Replicatio
Vláda síce podlieha veľmi silnej kontrole parlamentu, o to silnejšej, že sme charakteristikami prevažne parlamentná a nie prezidentská republika a lá USA, avšak mi doposiaľ nie je jasné, ako podlieha čl. 2 ods. 1 Ústavy, nakoľko mám pochybnosti o tom, či Ústava týmto článkom dovoľuje subdelegáciu moci.
NKÚ je "kontrolnou mocou" skôr per facta concludentia ako expressis verbis.
Ako sa informácia o členstve týka práva na zákonného sudcu? A ako definujete "legitímneho" sudcu? Poznám akurát zákonne ustanoveného sudcu spĺňajúceho predpoklady na výkon funkcie. Členstvo v strane, pokiaľ mi je známe, do predpokladov nepatrilo v minulosti ani v súčasnosti, hoci osobne by som de lege ferenda účasť sudcov v politickej súťaži (rozumej súťaži o podiel na výkonnej či zákonodarnej moci, vzhľadom na partajný režim ich fungovania) vylúčil zákonom, čiže sudca = nikdy člen politickej strany, a to z dôvodu efektívnejšej oddelenosti zložiek moci.
Práveže to, akým spôsobom sa nositelia legislatívnej moci zodpovedajú voličom, má s právom veľa spoločné, ba priam je to kľúčová otázka pri fungovaní demokratického a právneho štátu.
Terajší model zodpovednosti považujem za vrcholne nezodpovedný, kde volič ako zdroj moci má pramalý dosah na výslednú realizáciu moci.
Čo sa týka rokov a činnosti uvedených politikov ... privatizáciu, rehabilitácie, reštitučné zákony, trestný zákon či poriadok alebo OSP by som veľmi nespomínal, nakoľko na výsledok sotva môžu byť hrdí. Občiansky zákonník novelizovaný, ktorý bol provizóriom, čo doslova konštatuje dôvodová správa "veľkej novely", mal byť na programe zmien najneskôr v rokoch 1998-2002. Čo je dôležitejšou úlohou poslanca ako kvalitná legislatívna činnosť? Pomlčková vojna je pre materiálne fungovanie štátu absolútne nepodstatná (ako aj bola). Listina základných práv a slobôd bol významný počin, ale nie technicky náročný (takmer čistá recepcia). Slovenská ústava bola zas recepciou z Listiny (ZPaS) a iných už platných ústav iných štátov. Ak hovoríte o tom, ako sa mali naprávať škody z 1994-1998 v ďalšom volebnom období, možno si na stránke NR SR príslušnú legislatívnu aktivitu vyhľadať. Harmonizácia práva a novela Ústavy je záslužný počin, ale prečo ma vždy pri danom volebnom období napadnú nebankové subjekty, telekomunikačný tender ... atď.? Parlament a aj poslanci majú kapacity a materiálne podmienky na to, aby zvládli aj oveľa viac. A navyše, majú hájiť záujmy ich mandantov a mňa zaujíma, či ich hájili dostatočne, nie, či veľa pracovali. Zaujíma ma výsledok v oblastiach, ktoré môžu ovplyvniť a nie len v oblastiach, ktoré propagujú ako výsledky svojej práce. Preto budem vždy kritický k poslancom, pokiaľ nebudú robiť legislatívnu činnosť poriadne.
A nie, tú konzistenciu názorov som si nevšimol a to ich názory aj čítam, lebo sú hodnotným príspevkom do diskusie (kritizujem ich in concreto za nečinnosť). V čom konkrétne sú konzistentní 20 rokov?
NKÚ je "kontrolnou mocou" skôr per facta concludentia ako expressis verbis.
Ako sa informácia o členstve týka práva na zákonného sudcu? A ako definujete "legitímneho" sudcu? Poznám akurát zákonne ustanoveného sudcu spĺňajúceho predpoklady na výkon funkcie. Členstvo v strane, pokiaľ mi je známe, do predpokladov nepatrilo v minulosti ani v súčasnosti, hoci osobne by som de lege ferenda účasť sudcov v politickej súťaži (rozumej súťaži o podiel na výkonnej či zákonodarnej moci, vzhľadom na partajný režim ich fungovania) vylúčil zákonom, čiže sudca = nikdy člen politickej strany, a to z dôvodu efektívnejšej oddelenosti zložiek moci.
Práveže to, akým spôsobom sa nositelia legislatívnej moci zodpovedajú voličom, má s právom veľa spoločné, ba priam je to kľúčová otázka pri fungovaní demokratického a právneho štátu.
Terajší model zodpovednosti považujem za vrcholne nezodpovedný, kde volič ako zdroj moci má pramalý dosah na výslednú realizáciu moci.
Čo sa týka rokov a činnosti uvedených politikov ... privatizáciu, rehabilitácie, reštitučné zákony, trestný zákon či poriadok alebo OSP by som veľmi nespomínal, nakoľko na výsledok sotva môžu byť hrdí. Občiansky zákonník novelizovaný, ktorý bol provizóriom, čo doslova konštatuje dôvodová správa "veľkej novely", mal byť na programe zmien najneskôr v rokoch 1998-2002. Čo je dôležitejšou úlohou poslanca ako kvalitná legislatívna činnosť? Pomlčková vojna je pre materiálne fungovanie štátu absolútne nepodstatná (ako aj bola). Listina základných práv a slobôd bol významný počin, ale nie technicky náročný (takmer čistá recepcia). Slovenská ústava bola zas recepciou z Listiny (ZPaS) a iných už platných ústav iných štátov. Ak hovoríte o tom, ako sa mali naprávať škody z 1994-1998 v ďalšom volebnom období, možno si na stránke NR SR príslušnú legislatívnu aktivitu vyhľadať. Harmonizácia práva a novela Ústavy je záslužný počin, ale prečo ma vždy pri danom volebnom období napadnú nebankové subjekty, telekomunikačný tender ... atď.? Parlament a aj poslanci majú kapacity a materiálne podmienky na to, aby zvládli aj oveľa viac. A navyše, majú hájiť záujmy ich mandantov a mňa zaujíma, či ich hájili dostatočne, nie, či veľa pracovali. Zaujíma ma výsledok v oblastiach, ktoré môžu ovplyvniť a nie len v oblastiach, ktoré propagujú ako výsledky svojej práce. Preto budem vždy kritický k poslancom, pokiaľ nebudú robiť legislatívnu činnosť poriadne.
A nie, tú konzistenciu názorov som si nevšimol a to ich názory aj čítam, lebo sú hodnotným príspevkom do diskusie (kritizujem ich in concreto za nečinnosť). V čom konkrétne sú konzistentní 20 rokov?
Ondrej Pivarči | 22. 02. 2011 17:38:36
// Reagovať
errata
pri podmienkach funkcie sudcu: som mal na mysli minulé členstvo v strane, samozrejme dnes je ústavne nezlučiteľné byť sudcom a súčasne členom strany (čl. 145a ods. 1 Ústavy), de lege ferenda navrhujem zmenu na členstvo kedykoľvek v strane, aj predtým.
Jakub Jošt | 23. 02. 2011 15:15:45
// Reagovať
Prepacte, Vasa reakcia mi tu trochu splynula.
No, to nie je ziadne "ad absurdum". My sa na to skutocne pytame ;). Subjektivne moze byt hodnotove posudzovanie. Nie ucel...ucel ako dosledok opatrenia. Co sa zmeni? Co sa zlepsi? To je ta otazka.
Vediet kto kde sedi moze sudy vystavit tiez zavislosti.
Co mne ale pride zaujimave, je ta opakujuca sa idea, ze clenstvo v KSC nieco vypoveda...naozaj tomu verite? Ja poznam viacero byvalych clenov. Diametralne odlisni ludia.
No, to nie je ziadne "ad absurdum". My sa na to skutocne pytame ;). Subjektivne moze byt hodnotove posudzovanie. Nie ucel...ucel ako dosledok opatrenia. Co sa zmeni? Co sa zlepsi? To je ta otazka.
Vediet kto kde sedi moze sudy vystavit tiez zavislosti.
Co mne ale pride zaujimave, je ta opakujuca sa idea, ze clenstvo v KSC nieco vypoveda...naozaj tomu verite? Ja poznam viacero byvalych clenov. Diametralne odlisni ludia.
beáta svediaková | 01. 03. 2011 19:54:05
// Reagovať
Táto reakcia je ešte neskoršia ako , ale musím vysloviť poďakovanie pánovi Pivarčimu, že rozmenil na drobné to, čo som mala na mysli v otázke : Kde boli boli poslanci za OKS doteraz.
Ja mám v týchto témach sťaženú pozíciu, aby niekto nevyhodnotil, že ako sudca sa zapájam do politických tém, mám však za to, že ani okrajovo nejde o politické témy a zatiaľ ma nikto nebavil občianstva, aby som ako občan SR nemohla vyjadrovať k k otázkam alebo diskutovanej téme verejne, ktorá by mohla individuálne evokovať politikum.
Veď sa už nehrajme na to, že sudcovia teraz prišli z MARSU, alebo žijú v hermeticky uzavretom priestore.
Ja mám v týchto témach sťaženú pozíciu, aby niekto nevyhodnotil, že ako sudca sa zapájam do politických tém, mám však za to, že ani okrajovo nejde o politické témy a zatiaľ ma nikto nebavil občianstva, aby som ako občan SR nemohla vyjadrovať k k otázkam alebo diskutovanej téme verejne, ktorá by mohla individuálne evokovať politikum.
Veď sa už nehrajme na to, že sudcovia teraz prišli z MARSU, alebo žijú v hermeticky uzavretom priestore.
Saki Bakiki | 06. 03. 2011 00:55:34
// Reagovať
Justícia je plná hlúpych, zlumpačených a skorumpovaných sudcov. A OKSáci sa tu idú hrať na zverejňovanie členstva v strane?? Dnes sú problémy úplne niekde inde. Čo zjavne aj tu diskutujúci mudrlanti akosi nechápu, pretože justíciu videli len v televízii. Čím nechcem povedať, že len právnik sa môže k justícii vyjadrovať, ale keď už idem mudrovať, tak sa zdržím bohorovných vyhásení o niečom, o čom nemám ani len tušenia.
Len tak mimochodom, mudrlanti, čo hovoríte na Viliama Pohančeník ako kandidáta na sudcu disciplinárneho senátu? Členom KSS ani HZDS nebol, je to myslím kvalitný kandidát.
Len tak mimochodom, mudrlanti, čo hovoríte na Viliama Pohančeník ako kandidáta na sudcu disciplinárneho senátu? Členom KSS ani HZDS nebol, je to myslím kvalitný kandidát.
sudca- nemesis | 25. 03. 2011 20:35:22
// Reagovať
Šuster, drž sa kopyta
Saki Bakiki, skutočne by ste sa mali zdržať bohorovných komentárov o sudcoch. Kde sta vzali odvahu a tú drzosť vyhlasovať, že justícia je plná hlúpych, zlumpačených a skorumpovaných sudcov ... Čo o tejto práci vôbec viete ? Na čom konkrétne sa tieto Vaše vyjadrenia zakladajú ? Boli ste vôbec niekedy na nejakom súdnom pojednávaní, účastníkom nejakého sporu, alebo ste videli zo súdnej budovy len fasádu? Kto konkrétne je skorumpovaný a zlumpačený .... mená!! Čo nejdete na políciu a nepoviete to tam, keď máte informácie o korupcii a potom dúfam budete čeliť aj následkom, ak sa to nepreukáže ...... Chytrák, keď viete lepšie ukážte! Tárať nezmysly a ohovárať dokáže každý. Skúste prísť na nejaký preťažený súd, tam sa radi s Vami podelia o 450 a viac starých spisov v senáte a nápad 30 až 50 spisov mesačne, uvidíme ako si budete počínať, koľko ich za mesiac právoplatne vybavíte a potom si môžeme pohovoriť o hlúposti a neschopnosti....... Inak Vám zdvorilo odporúčam pozrieť si stránku www.justice.gov.sk, sú tam publikované výkony jednotlivých sudcov a nesmierne zaujímavá tabuľka ich zaťaženosti ( resp. extrémnej a dlhodobej preťaženosti) ........A ešte niečo, každého, kto ma osočí, že beriem úplatky dávam bez mihnutia oka trestne stíhať, pár osôb už bolo aj právoplatne odsúdených za klamstvá a spory na ochranu osobnosti sú pre mňa neškodnou intelektuálnou zábavou a skvelým zdrojom vedľajších príjmov .
Saki Bakiki | 02. 04. 2011 12:50:22
// Reagovať
Kde som vzal odvahu? V Ústave SR pán sudca, píše sa tam čosi o slobode prejavu. :-)
Mená sa vám žiada? Žalôbku na ochranu osobnosti by ste si zasa rád podali?
Milé od vás. Ale veď vaše meno by som určite nenapísal, vravíte, že ste čestný, pracovitý, dbajúci na zákon, tak prečo by som vás mal menovať :-)
A čo sa týka frustrovaných účastníkov konania, pre tých treba mať pochopenie. Občan nie je sprostý, vidí sudcu, vidí rozsudok, urobí si záver, len nie je skusený, ešte ho život nenaučil, že za zjavne nezákonným rozhodnutím nemusí byť vždy korupcia, ale často iba úprimná hlúposť. Chudák občan totiž podvedome považuje sudcu za múdreho a keď sudca rozhodne hlúpo, nenapadne ho prozaické vysvtelenie, že to je preto, lebo je je sudca naozaj iba obyčajný hlupák. Neskúsený občan potom za úprimnou hlúposťou hľadá temné sprisahanie, korupciu, prefídne zlo.
Inak celom ste ma pobavili: prečo nejdete na políciu (výčitka), ale budete čeliť, ak sa to nepreukáže (hrozba). Trestné oznámenie sa dá podať tak šikovne, že oznamovateľ je beztrestný, predsa len to trestné právo má svoje špecifiká, úmysel je koťuha, robí si čo chce. :-)) Ale malé školenie vám predsa poskytnem - trestne stíhať dáva prokurátor, vy ste iba v pozícii prostého oznamovateľa, nie je teda korektné, ked hovoríte, že dávate trestne stíhať. Dbajme na presnosť a korektnosť!
Mená sa vám žiada? Žalôbku na ochranu osobnosti by ste si zasa rád podali?
Milé od vás. Ale veď vaše meno by som určite nenapísal, vravíte, že ste čestný, pracovitý, dbajúci na zákon, tak prečo by som vás mal menovať :-)
A čo sa týka frustrovaných účastníkov konania, pre tých treba mať pochopenie. Občan nie je sprostý, vidí sudcu, vidí rozsudok, urobí si záver, len nie je skusený, ešte ho život nenaučil, že za zjavne nezákonným rozhodnutím nemusí byť vždy korupcia, ale často iba úprimná hlúposť. Chudák občan totiž podvedome považuje sudcu za múdreho a keď sudca rozhodne hlúpo, nenapadne ho prozaické vysvtelenie, že to je preto, lebo je je sudca naozaj iba obyčajný hlupák. Neskúsený občan potom za úprimnou hlúposťou hľadá temné sprisahanie, korupciu, prefídne zlo.
Inak celom ste ma pobavili: prečo nejdete na políciu (výčitka), ale budete čeliť, ak sa to nepreukáže (hrozba). Trestné oznámenie sa dá podať tak šikovne, že oznamovateľ je beztrestný, predsa len to trestné právo má svoje špecifiká, úmysel je koťuha, robí si čo chce. :-)) Ale malé školenie vám predsa poskytnem - trestne stíhať dáva prokurátor, vy ste iba v pozícii prostého oznamovateľa, nie je teda korektné, ked hovoríte, že dávate trestne stíhať. Dbajme na presnosť a korektnosť!
Dušan Janiga | 29. 03. 2012 05:33:06
// Reagovať
...a už sa píše rok 2012.....
Odstalinizovanie orgánov prokuratúry na Slovensku "prebieha" už 22 rokov a bez aproximácie , či akejsi Eurounifikácie...A ani po voľbách 2012 ešte nič nesignalizuje od SMERU a Fica /okrem voľby GP/ vôbec nejakú renováciu do 2016 v ústavnom systéme SR a orgánov prokuratúry! A to máme Hlavu štátu - bývalého GP ČSSR - odvolaného Havlom....Justícia ako celok a dobu 1945-2012 je určite "najzaujímavejšou KAPITOLOU" tohoto obdobia aj s "premenami" ktorými prešli -polícia,súdy a prokuratúra až do STAVU 2012!!!! Paradoxne - najmenej od 1.5.2004 , sú represívne zložky SR vedomou a "trpenou" /prečo asi?!/ ZLOŽKOU MOCI a "demokracie 1989-2012"....Tento eurokocúrkovský "MODEL" udržovaný t.č. v ľavopravom mantineli, je voľným pokračovaním "pravoľavého" tiež mantinelu - a ešte to "NENI TO ISTÉ" ....Občania sa v tom "vyznajú" ako hus v pivnej pene /poniektorí/ a euroodborníci sa už 22 rokov nestačia diviť tejto posttotalitno-demokratickej Slovenskej TRADÍCII 1945-2012. Keď už nič iné /a keby len!/ nebolo zrelé na skutočnú REFORMU, hodnú i adekvátnu vstupu do tretieho milénia...a "naša prokuratúra" s boľševickým rodokmeňom NIKOMU "od Havla "89 do marca 2012 NEVADÍ?! Jediným počinom "89 bolo odvolanie JuDr. Gašparoviča s postu GP Čs-SR - aj to z dôvodov "zaujímavých aj po rokoch....To je teda šeredne málo aj podľa "odkazu CHARTY 77"...No a "čerešnička na torte " - ktorou bola a je komunistická minulosť sudcov a prokurátorov v roku 2012?! "VIĎ" minulosť Nemeckých sudcov a prokurátorov po vojne a stav v roku 2012?! A sme doma?! stará "euromama" - ako to chodí v našej POVOJNOVEJ euroúnii v roku 2012 a nielen v eurojustícii?! Či systémové,či morálna,alebo eurokreťanská "kontinuita" sa tradične udržuje v európskych kontúrach a ĎAKOVAŤ Bohu a Minerve, že len tak, ako od 9. mája 1945 do 29. marca 2012 a NIE HORŠIE /viď DEJINY Európy..../ Ale ako jďalej v "dejinách prokuratúry a u nás doma, tak NATO som Trnko-Čentešovsky a "bohovsky" zvedavý už v tomto GP SROKU?!
