Témy

Aktuálna iniciatíva jedného 24-ročného rakúskeho študenta práva spôsobila, že svetový gigant v oblasti sociálnych sietí Facebook sa zaviazal zmeniť politiku poskytovaných služieb a vylepšiť ochranu dát pre milióny európskych užívateľov.

Charakteristiku právnych princípov, ich postavenie v právnom poriadku či stanovenie podmienok ich použitia pri aplikácii práva možno zaradiť medzi základné otázky, ktorými sa zaoberá právna teória. Avšak každý právny poriadok (a teda aj európske právo) vzniká za účelom regulácie spoločenských vzťahov a preto má predovšetkým odrážať potreby spoločenskej reality, nie akejkoľvek právnej teórie.

Podľa Súdneho dvora EÚ sú právne úpravy členských štátov, ktoré viažu prístup k povolaniu notára na podmienku štátnej príslušnosti v rozpore s právom EÚ, pretože predstavujú diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti. Súdny dvor svoj záver založil na podrobnej analýze právnych úprav notárskych činností v dotknutých členských štátoch, keď uviedol, že notárska činnosť nespadá pod výnimku zo slobody usadiť sa, keďže nesúvisí s výkonom verejnej moci, tak ako to vyžaduje právo EÚ.

E-justícia, používanie internetovej technológie pri práci s rozličnými administratívnymi procesmi pred, počas a po výkone spravodlivosti, poskytuje celý rad možností v rámci právneho procesu, od lobovania až po poskytnutie právnych informácií a dokumentov. Mnohými ľuďmi je to vnímané ako kľúč k zjednodušeniu a urýchleniu spravodlivosti.

Fyzické osoby sú v zmysle ustanovenia § 24 Autorského zákona oprávnené vyhotoviť bez súhlasu autora kópiu zverejneného diela pre svoju osobnú potrebu a za účelom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, pričom za takéto použitie diel nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. To však neznamená, že autorovi neprináleží odmena za takéto použitie.

Dňa 8. marca 2011 vydal Súdny dvor EÚ rozsudok vo veci C-240/09 Lesoochranárske zoskupenie VLK proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Prostredníctvom neho otvoril priestor občianskym združeniam, ktorých cieľom je chrániť životné prostredie, aby mohli pred vnútroštátnym súdom napadnúť rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia. V danom prípade sa jednalo o rozhodnutie udeliť výnimku z ochrany medveďa hnedého poľovníckym združeniam za účelom ich odstrelu.

Postavenie menšín a ich právna ochrana na medzinárodnej a európskej úrovni prešla podstatne dlhším vývojovým procesom, než všeobecná ochrana ľudských práv. Prakticky až donedávna bola ochrana menšín spojená len s dohovormi a dokumentmi, ktoré upravovali ľudské práva vo všeobecnosti, nakoľko štáty necítili potrebu konkrétnejšej a hlavne samostatnej právnej úpravy pre postavenie a práva menšín. Európa, ako oblasť rôznych jazykov, kultúr a národností, až koncom 20. storočia pristúpila k špecifickej úprave postavenia a práv menšín, ktorej sa chcem v tomto príspevku venovať.

Pre volebné zákonodarstvo v podmienkach SR je signifikantná pomerne výrazná nekonzistentnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v diferenciálne upravených inštitútoch vzťahujúcich sa k jednotlivým druhom volieb a problematika unifikácie volebného zákonodarstva v SR je mimoriadne aktuálnou. Je však potrebné uvedomiť si, že unifikácia legislatívy nie je len mechanickou adíciou existujúcej úpravy do jednotného kódexu, je komplikovaným procesom, ktorý vyvoláva širokú škálu ďalších súvisiacich otázok. Transformácia volebného systému, na podklade ktorého sú realizované voľby do Európskeho parlamentu, je podľa môjho názoru druhým z dvoch krokov podmieňujúcich unifikáciu volebného systému v SR.

Diskriminácia je známy pojem. Dotýka sa všetkých základných ľudských práv a slobôd a prakticky zasahuje do každej sféry ľudského života. V súčasnosti je zákaz diskriminácie súčasťou právnych poriadkov štátov po celom svete a tak ako na národnej úrovni, ani na medzinárodnej sa štáty nevyhli záväzkom v tejto oblasti v rámci rozličných dohovorov a záväzných dokumentov. V Európskej únii však členovia ani po rokoch práce nenašli spoločnú reč a EÚ stále nemá spoločnú komplexnú smernicu, ktorá by sa týkala diskriminácie.