Témy

Sudcovia, reprezentujúc nezávislú súdnu moc, musia byť veľmi citlivým seizmografom zaznamenávajúcim škodlivé vplyvy a dopyty spoločnosti. Svojimi nekompromisnými a zásadovými postojmi pri výkone súdnej moci musia vysielať do spoločnosti kréda novodobých morálnych hodnôt. Aby mohli byť tvorcami a poslami novodobých morálnych hodnôt, vo vnútri sudcovského stavu musia byť schopní filtrovať, rozlíšiť, neetické správanie (svoje, kolegove) a nepodľahnúť alibizmu svedomia.

JUDr. Jan Vyklický je predseda obvodného súdu v Prahe a čestný predseda Soudcovské unie v Českej republike. Dlhodobo sa venuje problematike etiky sudcov a disciplinárnemu súdnictvu. Tento príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk).

Článok pojednáva o niektorých aspektoch vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podmienkach slovenského právneho poriadku. Konkrétne reflektuje vyporiadavanie členského podielu v bytovom družstve a poukazuje na rozporuplnosť posudzovania tejto právnej situácie súdnou praxou, ako i problematikou podnikania, vrátane situácie kedy jeden z exmanželov podnikal (napr. mal obchodný podiel v obchodnej spoločnosti) a z tejto činnosti dosahoval zisky, prípadne straty.

V apríli 2011 sa Otvorené právo tematicky venuje najmä aktuálnym reformám v súdnictve, medzi iným aj novému systému výberových konaní na sudcov. Je nový systém, ktorý je otvorený pre všetkých, podľa vás dobrý? Čo si myslíte o iných pripravovaných zmenách? Je možné zlepšovať justíciu "zásahmi zvonku" alebo musí vychádzať táto zmena od samotných sudcov?

V čase ekonomickej krízy sa mnohí zamestnávatelia snažili vyriešiť svoju finančnú situáciu rôznymi reštriktívnymi opatreniami a inštrumentmi. Jedným z takých nástrojov bolo obmedzovanie mzdových a personálnych nákladov, čo viedlo k znižovaniu miezd zamestnancov alebo priamo ku ukončovaniu pracovných pomerov. V niektorých prípadoch úkony zamestnávateľa smerujúce ku skončeniu pracovných pomerov so zamestnancami boli v rozpore so Zákonníkom práce. Ako má v takom prípade postupovať dotknutý zamestnanec, ktorý sa domnieva, že dostal neplatnú výpoveď alebo že s ním bol neplatne okamžite skončený pracovný pomer?

Zaujala ma táto aktuálna téma, ktorá rezonuje stále viac v našej spoločnosti. Korupcia a klientelizmus je "chlieb náš každodenný". Smutné konštatovanie, ale to je realita. Začnem súdmi...

Tradícia nesnímať tváre sudcov a neukazovať ich v médiách je v čase dominantne verejných pojednávaní záhadným zvykom. Tvár sudcu vidia na pojednávaní žalobca aj žalovaný, ich príbuzní či priaznivci a aj prítomné médiá, ale širšej verejnosti ju tajíme. Práve odkrývanie tvárí, osobností sudcov by mohlo byť novým symbolom zmien. Verejnosť potrebuje vedieť o individuálnych sudcoch ďaleko viac, ak má chrániť seba i sudcov pred korupciou.

Vyštudovala právo a politológiu. Už viac ako 17 rokov je sudkyňou, okrem iného je aj členkou Poradnej komisie pre sudcovskú etiku. Publikuje, venuje sa vzdelávaniu sudcov, nedávno sa v Senci zúčastnila na medzinárodnej konferencii Prístup k spravodlivosti: Bariéry a východiská. S kanadskou sudkyňou Adéle Kent sme sa zhovárali o tom, ako funguje kanadské súdnictvo, o sudcoch, etike a disciplinárnych konaniach, a o tom, čo si sudca môže a nemôže dovoliť.

V poslednej dobe v spoločnosti čoraz viac rezonuje otázka, či sa aj nezávislí kandidáti môžu uchádzať o status poslanca NR SR. Téma je mediálne atraktívna, avšak okrem revolty voči súčasnému systému absentuje konkrétna predstava realizácie tejto idey. Predstavujem preto jedno z možných východísk.

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo na svojej internetovej stránke návrh zákona, ktorého cieľom je realizovať zmeny v organizácii prokuratúry. Jeho hlavným cieľom je – zdá sa – najmä posilnenie toho, čo sa nazýva nezávislosťou prokurátorov, a to najmä odbúraním tzv. negatívnych pokynov. Je toto však reálny problém prokuratúry a bude jeho odstránenie znamenať vyriešenie problému? Obávam sa, že nie, a pokúsim sa načrtnúť, prečo.

Disciplinárne konania vedené proti sudcom sú v súčasnosti vďaka viacerým kontroverzným konaniam všeobecne známe nielen odbornej ale i laickej verejnosti. Je všeobecne známe, že navrhovateľom v disciplinárnom konaní môže byť súdna rada, minister spravodlivosti, či predseda súdu, rozhoduje viacčlenný senát zložený zo sudcov a iných právnikov, že konanie pred disciplinárnym súdom je verejné (a verejnosťou aj často navštevované) a že medzi sankciami sú okrem finančných postihov aj ďaleko fatálnejšie následky – napr. preloženie na súd nižšieho stupňa alebo rovno odvolanie z funkcie sudcu. Trošku menej známe sú skutkové podstaty, za ktoré môže byť sudca disciplinárne stíhaný. Hoci ich zákon o sudcoch a prísediacich pomerne podrobne určuje, ich interpretácia rozhodne nie je jednoznačná. Zdá sa však, že veľká neznáma je úplne na začiatku – čo je to vlastne ten disciplinárny súd a najmä – aké je jeho postavenie v systéme všeobecných súdov?

V marci 2011 sa Otvorené právo tematicky venuje najmä korupcii medzi advokátmi, prokurátormi, sudcami a ďalšími právnickými povolaniami. Čo si myslíte o korupcii medzi sudcami či advokátmi? Je tento fenomén častý a dá sa riešiť?

Súdnictvu a prokuratúre sa v posledných týždňoch dostáva nebývalej publicity. Vláda Ivety Radičovej prišla s viacerými zaujímavými riešeniami, z ktorých mnohé boli predstavené aj na tomto portále. Popri reformnom nadšení si však treba udržať aj zdravú mieru skepticizmu a snahu o konsenzuálny prístup. Návrh OKS zverejňovať komunistickú minulosť sudcov vnáša do diskusie o stave súdnictva a prokuratúry ideologický rozmer, ktorý právna diskusia na Slovensku nepotrebuje. O tom prečo je to tak, bude môj príspevok.

Pre budúcnosť ostáva výzva posilňovať ústavnosť a to vo všetkých jej aspektoch, ktoré sú pre disciplinárnu zodpovednosť sudcu relevantné.

V mimoriadne sledovanom a diskutovanom prípade rozhodovania Ústavného súdu SR o súlade zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá s Ústavou SR (Pl. ÚS 19/09) rozhodol Ústavný súd SR v prospech navrhovateľov a vyhlásil niektoré časti tohto zákona za protiústavné.