Témy

Zamietnutie dovolania a zastavenie dovolacieho konania v správnom súdnictve je zvlášť nepríjemné za situácie, kedy v predchádzajúcom konaní bolo žalobcovi znemožnené konať pred súdom. Zdá sa, že Občiansky súdny poriadok je v tejto otázke nekompromisný. Je to však naozaj tak?

Problematika doručovania písomností súdu je upravená v ustanoveniach § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Právna úprava doručovania prešla od účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v pôvodnom znení od 1.4.1964 viacerými významnými zmenami v dôsledku početných novelizácií. Genéza právnej úpravy doručovania korešponduje predovšetkým s potrebou odstraňovania a eliminovania nedostatkov pôvodnej právnej úpravy, ktoré vyplávali na povrch až v rámci aplikačnej praxe. Aj naďalej však ostali otvorené mnohé interpretačné otázky spôsobujúce nejednotný postup pri doručovaní súdnych písomností, čo v konečnom dôsledku predstavuje ohrozenie ústavou a medzinárodnými dokumentmi garantovaného práva na súdnu ochranu, vrátane práva na spravodlivý súdny proces.

Systém pomoci jednotlivcovi nachádzajúcemu sa v hmotnej núdzi, ktorý reglementuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) možno, žiaľ (našťastie?), zneužívať rôznymi spôsobmi. Mojou ambíciou je kriticky poukázať na jeden z nich.

Je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi aj okolnosť, že hoci mal žalobca z hľadiska žalobného petitu plný úspech, vo vzťahu k žalobným dôvodom mal úspech iba čiastočný, resp. žiadny, keď na základe jeho správnej žaloby síce súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ale len preto, že bolo nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené? Tento post sa zaoberá jedným rozsudkom krajského súdu a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí uvedenú otázku riešili.

Zdá sa, že nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci opravného prostriedku v konaní o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, v rámci žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, zakladá protirečenie tak zásadného významu, že by sa s ním mali oboznámiť najmä subjekty, ktoré si z finančných dôvodov právneho zástupcu nemôžu dovoliť a sú odkázané na jeho ustanovenie súdom.

Reforma správneho konania a správneho súdnictva na Slovensku zamestnáva múdre hlavy už dlhé roky, zatiaľ však štátna správa stále funguje podľa (čiastočne novelizovaného) zákona z roku 1967 a súdy postupujú podľa násilne vloženej piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.