Témy

Koľko stojí politikova česť – 10.000, 50,000, 100.000 eur? Je to veľa alebo málo? A ako vieme, že v konkrétnom prípade je to adekvátna suma? Znovu sa vraciame k téme náhrady nemajetkovej ujmy verejných činiteľov v žalobách na ochranu osobnosti. Tentoraz chceme diskutovať o návrhu legislatívnej zmeny, ktorý by mohol prispieť k tomu, že súdy budú priznávať reálne, a nie premrštené sumy náhrad nemajetkovej ujmy.

V nedávnom čase (dňa 26.07.2011, t.j. presne pol roka od dňa 26.01.2011, kedy došlo k vyhláseniu nálezu !!!) vyšiel v Zbierke zákonov č. 236/2011 Z.z. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/2009, ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že niektoré ustanovenia zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1, s čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1 a s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V súčasnosti je na Slovensku skloňovaná téma novely Zákonníka práce, ktorá prináša zmeny tak pre zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Avšak toto nie je jediná zmena z oblasti pracovného práva, ktorá sa v nedávnom čase udiala. Na medzinárodnej úrovni bol prijatý prelomový dohovor, ktorý po rokoch usilovnej a vytrvalej práce prináša ochranu a uznáva práva aj tzv. domácich pracovníkov.

Urputné vzopretie nášho najvyššieho ústavného, kladúc závory cez priechod plnohodnotnej funkčnosti generálnej prokuratúry. Zbrzdená nominácia zavesená za subjektívny výklad do prievanu ústavnosti, všetkými možnými silami držiacia v hrsti kľúčik od dverí generálneho na Štúrovej. Či sa opäť zrazilo presvedčenie so straníckym tričkom, tichou dohodou, alebo prostou nevedomosťou je témou lákavou, avšak vo vzťahu k relevantnej faktografii pravdepodobne bezvýznamnou. Pár úvah a výpočet opomenutého.

Autor sa umiestnil na treťom mieste v tohtoročnej súťaži Cena Otvoreného práva. Vo svojej práci sa zaoberá Slobodou prejavu a jej hranicami.

Autorka je víťazkou tohtoročnej Ceny Otvoreného práva, ktorú vyhrala s esejou na tému "Sloboda prejavu a jej hranice". V tejto eseji rozoberá aktuálny problém týkajúci sa karikatúr v novinách.

Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najzávažnejších porušení základných ľudských práv a slobôd. Zasahuje všetky krajiny sveta, vrátane Slovenska, a veľmi obtiažne sa s ním bojuje. Aj preto medzinárodná komunita a viaceré regionálne inštitúcie na ochranu ľudských práv vytvorili rôzne mechanizmy a nástroje na boj s týmto problémom. Slovensko je členskou krajinou týchto inštitúcií a prijalo viacero nástrojov proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorým sa budem v tomto príspevku venovať.

V mimoriadne sledovanom a diskutovanom prípade rozhodovania Ústavného súdu SR o súlade zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá s Ústavou SR (Pl. ÚS 19/09) rozhodol Ústavný súd SR v prospech navrhovateľov a vyhlásil niektoré časti tohto zákona za protiústavné.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv sme sa rozprávali so spisovateľom, diplomatom a súčasným podpredsedom vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Rudolfom Chmelom. Zhovárali sme sa o ľudských právach, zákone o používaní jazykov národnostných menšín, o prioritách Vlády SR v oblasti ľudských práv a tom, prečo na Slovensku nemáme ministerstvo pre ľudské práva.

Pred viac ako pol storočím bol prijatý jeden z najvýznamnejších ľudskoprávnych dokumentov na medzinárodnej úrovni. Aby sa na tento dôležitý počin nezabudlo, každoročne si ho pripomíname 10. decembra, ktorý bol ustanovený za Medzinárodný deň ľudských práv. Práve v tento deň bola v roku 1948 prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú v tom čase odhlasovalo 48 krajín na Valnom zhromaždení OSN. Vtedajšie Československo sa hlasovania zdržalo.

Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi je považovaný za jeden z najdôležitejších úspechov Rady Európy za 60 rokov svojej existencie. Je jedným z najdôležitejších ľudsko-právnych zmlúv posledných desiatich rokov. Ako vôbec prvý medzinárodne záväzný dohovor v tejto oblasti predstavuje komplexný nástroj, so zameraním predovšetkým na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi a ochrany ich ľudských práv.

Dnes je presne mesiac od 8. výročia Medzinárodného dňa boja proti trestu smrti, ktorý si každoročne pripomínajú svetové medzivládne a mimovládne organizácie, ako aj stovky aktivistov a sympatizantov nesúhlasiacich s takýmto druhom trestu.

V poslednom čase sa rozprúdila diskusia o tom, či platné výsledky referenda sú alebo nie sú záväzné pre Národnú radu Slovenskej republiky. Dvaja najvyšší ústavní činitelia sa vyjadrili k tejto otázke rozdielne, čo samozrejme v štáte, kde ústava predstavuje najvyšší zákon, nie je dobrou správou ani pre demokraciu ako takú a ani pre jeho občanov.

Prinášame vám prvú zo série esejí prihlásených do Ceny otvoreného práva 2010. Práca Tomáša Vorčáka, ktorá sa stala celkovým víťazom ročníka 2010, sa venuje problematike nezávislosti ústavného sudcu. Základným východiskom práce je postulát, že „súdnictvo je nezávislé, ak je nezávislá samotná osoba sudcu“. Autor sa ho pokúša doplniť o morálny rozmer.

Zmenou zákona 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej aj „zákon o konaní pred ústavným súdom“) došlo s účinnosťou od 20.3.2003 aj k zmene ustanovení týkajúcich sa vedľajších účastníkov v konaní o ústavnej sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb. Podľa dovtedy platnej právnej úpravy mohol Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ústavný súd) priznať postavenie vedľajšieho účastníka konania o sťažnosti osobám, ktoré preukázali právny záujem na výsledku konania. (§51 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom v znení do 20.3.2003). Novelou č. 124/2002 sa tento právny stav zmenil.